Dominantu Hlohovca po rekonštrukcii sprístupnia pre verejnosť
Zámok v Hlohovci po niekoľkoročnej rekonštrukcii sprístupnia v prvý novembrový víkend pre verejnosť. Hlohovec získa vo svojej najvýznamnejšej historickej pamiatke stále galerijné priestory, priestory pre expozíciu Vlastivedného múzea, pre infocentrum a bistro, kaplnku, v pivnici zasa bude mať svoje miesto Hlohovský salón vín, ktorý bude prezentovať produkciu miestnych vinárov. Z Hlohovského zámku sa má podľa plánov primátora Miroslava Kollára stať ťahák pre turistov, ako aj dejisko rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Mesto Hlohovec do rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky investovalo státisíce eur, väčšina pochádzala z dotácií.
Hlohovský zámok dlhé roky chátral, s jeho obnovou začalo približne pred štyrmi rokmi občianske združenie Zámok Hlohovec. Mestské zastupiteľstvo v Hlohovci v tomto volebnom období zámok občianskemu združeniu prenajalo, neskôr však spoluprácu ukončilo. Dôvodom bolo plánované zintenzívnenie prác na obnove historického objektu. V súčasnosti je obnovené prvé a tretie podlažie zámku, strecha, nádvorie a fasády, čo umožní vniesť život do predtým neprístupného rozsiahleho areálu.
Zámok je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou mesta. Trojpodlažná stavba v tvare nepravidelného päťuholníka je klenotom mesta je spätá s významnými šľachtickými rodmi Thurzovcov, Forgáčovcov a Erdődyovcov, ktorí boli poslednými súkromnými majiteľmi zámku. Štyri desiatky rokov slúžil Hlohovský zámok pre Výchovný ústav pre mládež v Hlohovci. Po jeho premiestnení bol objekt zámku verejnosti neprístupný.
Do majetku mesta sa dostal z majetku štátu okolo roku 2000. Vzápätí prišlo s plánmi na jeho rekonštrukciu a sprístupnenie pre verejnosť Aristokratické združenie Slovenska, v tomto prípade však zostalo len pri plánoch. Neskôr sa objavili možní investori z Francúzska a naposledy spoločnosť s ruským kapitálom. Tá od zámeru pretvoriť Hlohovský zámok na luxusný hotel odstúpila pre konflikt s pamiatkármi. V tomto volebnom období sa o zámok začali zaujímať aj dediči po poslednom súkromnom vlastníkovi Viliamovi Erdödym, vedenie mesta však s nimi o ich prípadných nárokoch na vrátenie majetku odmietlo diskutovať.