Galéria u anjela sa v piatok 14. októbra sa premenila na novodobú Altamiru. Odtlačky rúk a nôh, jazdci a kone, torzá a figúry slovenského autora Róberta Hromca obsadili výstavný priestor a spojili tak minulosť s prítomnosťou. Róbert Hromec je popredný autor strednej generácie slovenských maliarov. Je uznávaný a dobre známy nielen v slovenskom a európskom kontexte. Absolvoval štúdia maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, New Yorku a Londýne. Niekoľko rokov pôsobil v Metropolitnom múzeu v New Yorku. Autorov mimoriadny záujem o maľbu, historické súvislosti a zaujatie antikou sú ľahko rozoznateľné v jeho tvorbe.

Výsostne moderná maľba nadväzuje na generácie antických a renesančných autorov. Hrubé línie vyrýva do silnej vrstvy maľby, prekrýva , variuje a násobí postavy a figúry svojho príbehu. Dáva tak svojím obrazom silnú, výraznú dynamiku a živosť. V Antickom jazdcovi ožívajú sekvencie tváre klasického profilu a jazdca zároveň. Terakotová farebnosť typická pre množstvo jeho prác pripomína etruské umenie a hlavne postavy bojovníkov.

Robustná vrstva maľby je  zemitá a plná energie.

Rád sa hra s jednotlivými časťami ľudského tela, ktoré tvoria akési odkazy na veci dávno videné a zažité. Až sa nejakou tajomnou časovou slučkou dostávame k pravekým maľbám. Kde práve odtlačky rúk a nôh vytvorili prvé autorské podpisy originálnych diel. Mágiu symboliky rúk môžeme sledovať od praveku vo všetkých kultúrach sveta. Rukami sa vieme dorozumieť posunkovou rečou. Ak chcete spečatiť lásku ,dávate svoju ruku. Z ruky Vám vyčítajú váš osud alebo naopak zveria ho do vašich rúk. Rukou sa dáva sa požehnanie aj zaucho. Rukami hrozíme po prehratej bitke, modlíme sa, zatracujeme aj hlasujeme. Podávame si ruky na znak priateľstva a tlieskame, aby sme vyjadrili svoje uznanie a obdiv. Pilát Pontský si umýva ruky, aby sa zbavil zodpovednosti.

Ak budeme parafrázovať klasika: „ ruky sú jediné, ktoré vytvárajú dejiny „

Jeho umelecká výpoveď je plná paradoxov. Na jednej strane strohá až úsečná, smerujúca k skratke a maximálnemu zjednodušeniu. Na druhej strane mnohovrstevná, plná náznakov, odkazov a utajených významov. Často máme pocit, že sa posúvame do oblasti mýtov a zľahka klopeme na dvere nášho podvedomia. Odhaľujeme archeologickým spôsobom jednotlivé vrstvy videné aj nevidené, tušené aj netušené, ale predovšetkým cítené. R. Hromec maľbu uchopil jedinečným spôsobom. Navrstvil, vtlačil, vyryl, rozmaľoval a zaznamenal do nej svoj pocitový svet.

Myšlienku vyabstrahuje až na dreň k podstate bytia, aby sme sa opäť presvedčili, že v jednoduchosti je sila. To potvrdzuje veľmi lakonickými, často jednoslovnými pomenovaniami svojich diel. / Tanečnice, Dialóg, Tváre / Zároveň nás neúnavne upozorňuje na veličinu, ktorá sa v umení ťažko stvárňuje. A to je čas. Plynutie času je signifikantným znakom tvorby Róberta Hromca .

Farba hliny, zeme piesku – to je najčastejšie používaná paleta tohto autora. Okrem sálavého tepla a farby ohňa, ktorý nás  posúva k prazákladom bytia. Motív plynutia času nám pripomínajú fragmenty a útržky , stopy a odtlačky existencie strácajúce sa a opäť vynárajúce. Rád zobrazuje ľudí z profilu akoby sám chcel naznačiť svoj postoj a odstup, ktorý sa snaží zachovať. Jeho figúry prezentujú ľudstvo vo svojej podstate. človečenstvo, jedna figúra predstavuje celú plejádu osôb , akýsi prototyp, model. Tak vyznievajú jazdci alebo tanečnice. Sú symbolmi – archetypálnymi predstaviteľmi týchto kvalít nositeľmi, základných a typických vlastností. Jazdec nie je jazdec so svojimi individuálnymi a jedinečnými vlastnosťami, ale sú tu zovšeobecnené, generalizované celé generácie jazdcov model a prototyp. Vzor podľa, ktorého sa dajú skloňovať ďalšie figúry a postavy. Novú kvalitu dáva torzám, figúram a celému obrazu dominuje hrubo vyrytá kontúra. Tmavá linka, ktorou Róbert Hromec často razantne dotvorí a vymedzí obrysy postavy, vpečatí jej vlastné tvaroslovie a osud. Tento počin dáva figúre takmer sochársku hutnosť a robustnosť. Pričom niekedy maľba získava silu a dojem reliéfu. Nadobúda tak väčšiu hĺbku a plasticitu. Prirodzená zvedavosť človeka láka dotknúť sa a presvedčiť sa hapticky ako neveriaci Tomáš.

Diváci majú možnosť obdivovať nové médium, ktoré začal využívať v poslednej dobe a to je maľba na hliníkový plech. K použitiu tohto materiálu ho inšpirovala grafická technika litografie, ktorou rád pracuje. Preto j e maľba len časťou postupu pri realizácii týchto rytých, škrabaných, brúsených a maľovaných umeleckých artefaktov.

Najlepšie definovala tvorbu R. Hromca Tonni Ann Seratelli z New Yorku :

„ Spozorovala som tiež nevinnosť, ba dokonca detskú zvedavosť v spôsobe, akým Róbert k materiálom pristupuje. Táto láska k hmote je práve to, čo dodáva jeho práci sviežosť a úprimnosť, ako i neustály posun vpred.

Róbertov záujem o tento proces ja v prácach zjavný, je to úsilie zachytiť a zhmotniť úplne nehmotnú podstatu ľudstva.“

Pozývame všetkých návštevníkov si do konca novembra pozrieť v Galérii u anjela v Kežmarku túto výnimočnú výstavu.