“Dôvody” ministra kultúry
Minister kultúry František Tóth zamietol rozklad (odvolanie) proti predchádzajúcemu rozhodnutiu svojho ministerstva o redukcii pamiatkovej zóny Bratislava – Centrálna mestská oblasť (CMO) a potvrdil zúženie zóny. Padla tým významná prekážka stavbe mrakodrapu na Šancovej ulici v Bratislave.
Minister pritom tvrdí, že medzi oboma záležitosťami neexistuje žiadna súvislosť. Dokonca v tlačovej správe, v ktorej oznámil svoje rozhodnutie o rozklade, považoval za potrebné venovať vyvracaniu tohto podozrenia úplne prvý odstavec. Zaujímavé. Ak by to bolo naozaj také jasné a nespochybniteľné, nebolo by logickejšie, aby správa začínala zdôvodnením, prečo je správne pamiatkovú zónu redukovať, a nie vyvracaním podozrení o súvise s kauzou Šancová?
Apropo, dôvody, pre ktoré sa minister kultúry rozhodol potvrdiť zúženie pamiatkovej zóny Bratislava CMO, stoja tiež za to. V tlačovej správe z ministrovej tlačovej konferencie sa uvádzajú tri. Jeden z nich je evidentná dezinterpretácia pamiatkového zákona, zvyšné dva prázdne ideologické floskuly. Poďme pekne po poriadku.
Dôvod prvý: “Zmenil sa zákon (č. 49/2002 z.z.), ktorý presne zadefinoval, čo je pamiatkovo chránené územie. Podľa tejto definície v pamiatkovej zóne musí byť istý počet chránených pamiatok. Po previerke v teréne sa zistilo, že doteraz platná vyhláška je v rozpore so zákonom, pretože v pamiatkovo chránenom území CMO Bratislava sa nachádzajú aj časti úplne bez pamiatok.” Ak aj odhliadneme od takého “detailu”, že v pôvodnom rozhodnutí ministerstva kultúry o redukcii pamiatkovej zóny nie je o rozpore doteraz platnej vyhlášky so zákonom ani zmienka, ide o evidentnú dezinterpretáciu pamiatkového zákona. Prvý dôvod ministra kultúry sa zakladá na tvrdení, že podľa pamiatkového zákona “v pamiatkovej zóne musí byť istý počet chránených pamiatok”. To je LOŽ. Podľa pamiatkového zákona “Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo územie s archeologickými nálezmi a archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť.” (§ 17 ods. 1 pamiatkového zákona) Ani slovo o tom, žeby na území pamiatkovej zóny musel byť istý počet chránených pamiatok. Prítomnosť chránených pamiatok sa podľa pamiatkového zákona vyžaduje pri druhom type pamiatkového územia – pamiatkovej rezervácii, vo vzťahu ku ktorej sa uplatňuje vyšší stupeň ochrany. “Pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk.” (§ 16 ods. 1 pamiatkového zákona) Dalo by sa to teda povedať aj nasledovne: Pretože okolie Šancovej nespĺňa kritéria, ktoré pamiatkový zákon vyžaduje pre pamiatkovú rezerváciu, ministerstvo kultúry rozhodlo, že ho vyhodí z pamiatkovej zóny. Dosť zvláštna logika.
Dôvod druhý: “Veľa historických pamiatok, ktorých vzťah k histórii sme prehodnotili (rôzne pamiatky robotníckeho hnutia, KSČ, súvisiace s oslobodením sovietskou armádou sa preferovali, naopak, napr. židovské, alebo rôzne pamiatky viažuce sa k významným osobnostiam boli v minulosti zámerne obchádzané).” Nič proti prehodnocovaniu pohľadu na komunistické pamiatky, ale ak niekto v tejto všeobecnej floskule dokáže nájsť akýkoľvek konkrétny dôvod na zúženie pamiatkovej zóny Bratislava CMO, prosíme ho, aby nám dal vedieť. Naše kapacity na túto mimoriadne náročnú úlohu totiž nestačia.
Dôvod tretí: “Charakter rozvoja Bratislavy sa zmenil po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky. Odvtedy Bratislava musí plniť všetky politické a kultúrno-spoločenské potreby, ktoré jej vyplývajú zo štatútu hlavného mesta samostatného štátu.” Ďalší mimoriadne “konkrétny” a “presvedčivý” argument. Ešte tak prísť na to, ako zachovanie pamiatkovo hodnotného charakteru širšieho centra mesta znemožňuje, aby Bratislava plnila všetky politické a kultúrno-spoločenské úlohy hlavného mesta.
Pamiatkový zákon predpokladá, že k zmene pamiatkového územia môže prísť vo verejnom záujme. Keď sme v otvorenom liste ministra kultúry upozornili na to, že v rozhodnutí jeho ministerstva o redukcii pamiatkovej zóny verejný záujem preukázaný nie je, dostalo sa nám od ministra, resp. ním povereného funkcionára ministerstva odpovede, že verejný záujem vyplýva z uznesenia vlády č. 366 z 10. mája 2005. V odpovedi bol aj citát z uznesenia, ktorým vláda uložila ministrovi kultúry “realizovať revíziu stavu pamiatkových zón s cieľom následného vymedzenia reálnej územnej ochrany pre adekvátnu koncentráciu národných kultúrnych pamiatok a reflektovaný trend rozvoja danej lokality”. V príslušnom bode uznesenia vlády však na rozdiel od citácie ministerstva kultúry nie je bodka, ale veta pokračuje slovami “…jej premietnutia do zmien príslušných zásad ochrany pamiatok pre jednotlivé územia v súlade s harmonogramom spracovávania územno-plánovacej dokumentácie”. Ťažko uveriť, že tieto slová vypustilo ministerstvo kultúry zo svojho listu iba v snahe ušetriť priestor. V súčasnosti sa totiž pripravujú ako Zásady ochrany pamiatkovej zóny CMO Bratislava, tak územný plán zóny Šancová. Ak uznesenie vlády, na ktoré sa ministerstvo kultúry odvoláva, hovorí o premietnutí revízie pamiatkových území do zmien príslušných zásad ochrany pamiatok pre jednotlivé územia a o súlade s harmonogramom spracovávania územno-plánovacej dokumentácie, prečo sa redukcia územia pamiatkovej zóny uskutočnila bez previazania na pripravovanú územno-plánovaciu dokumentáciu zóny, nezávisle od schvaľovania príslušných zásad ochrany pamiatkovej zóny a bez ohľadu na výsledky urbanisticko-historického výskumu, ktorý bol v tejto súvislosti uskutočnený? A ktorého doteraz publikované výsledky, mimochodom, vôbec nehovoria v prospech redukcie zóny.
Dezinterpretácia pamiatkového zákona, zavádzajúci spôsob citovania relevantného uznesenia vlády, používanie všeobecných a nič nepreukazujúcich argumentov, samozrejme, nie sú dôkazom, že ministerstvo kultúry rozhodlo o zúžení pamiatkovej zóny pod vplyvom lobistických tlakov zo strany súkromných investorov. Podozrenia existujúce v tomto smere, však takéto postupy ministerstva nijako neoslabujú. Práve naopak, ešte ich umocňujú. Ak by ministerstvo naozaj postupovalo pod lobistickým tlakom, spôsob jeho argumentácie i všetky jeho slabiny by asi neboli iné, ako sú dnes.
A už len čerešnička na torte: Minister kultúry František Tóth rozhodol o redukcii pamiatkovej zóny napriek tomu, že rozkladová komisia ministerstva mu zúženie pamiatkovej zóny neodporučila. Iste, minister nemusí rešpektovať stanovisko svojho poradného orgánu. V kontexte vyššie uvedeného však má aj táto informácia istú výpovednú hodnotu.
www.changenet.sk | 31.10.2005 | Ondrej Dostál, Peter Hodál
