Gróf Dracula, postava opradená mýtami a legendami, vzrušuje fantáziu už po viac ako päť storočí. Vyšlo o ňom množstvo kníh – od ohováračských spisov 15. storočia, cez krvavé dobrodružné romány až po seriózne vedecké monografie, pričom sa stal i inšpiráciou pre celý rad hororových filmov, televíznych inscenácií, ba dokonca aj muzikálu. Kto sa však skutočne skrýva za postavou, ktorá toto všetko evokuje?

Hoci stredoveké knieža Vlad III. Tepes (1430/1431-1477) vládol vo Valašsku sotva šesť rokov stal sa už počas svojho života legendou. O jeho domnelých i skutočných ukrutnostiach kolovali v západoeurópskych krajinách rozmanité pamflety, zatiaľ čo v slovanských legendách a dobových kronikách opisovaných po dobu viac ako dvoch stáročí dostal jeho charakter predsa len pozitívnejšiu podobu.

Práve tak aj v 19. storočí ožila legenda o Vladovi Tepesovi dualistickým spôsobom – vznikom dvoch rozličných osobností. V období rumunského národného obrodenia prostredníctvom romantickej literatúry a historiografie vznikla predstava kniežaťa Vlada ako hrdinu boja za národnú nezávislosť, statočného panovníka s vyhranenou predstavou o spravodlivosti. V západnej Európe zase írsky románopisec Abraham Stoker (1847-1912) vytvoril roku 1897 fiktívnu postavu grófa Draculu, stávajúcej sa prototypom dlhého radu moderných horrorových príbehov až po súčasnosť.

Paradoxom ostáva, že pre Rumunov boli Stokerov román prakticky nedostupný a v Bukurešti vyšiel prvýkrát až začiatkom deväťdesiatych rokov po páde socialistického režimu – bývalý komunistický vodca Nicolae Ceaucescu, ktorý vysoko vyzdvihoval stredoveké knieža bol predovšetkým v osemdesiatych rokoch predmetom kritiky na Západe a pre nehumánne atribúty svojej diktatúry čoraz častejšie označovaný za „Draculu 20. storočia“.

Predlohou českého vydania bolo aktualizované dielo etablovaného rumunského historika Stefana Andreescu (1947), ktorý v roku 1978 obhájil dizertačnú prácu na tému politických vzťahov medzi Sedmohradskom, Moldavskom a Valašskom 1526 – 1593. V súčasnosti pôsobí ako profesor politických dejín Rumunska na fakulte politických vied bukurešťskej univerzity a starší vedecký pracovník Historického ústavu M. Iorgu Rumunskej akadémie vied.

Text knihy obsahuje veľké množstvo citátov z dobových prameňov listinného a rozprávačského charakteru. Treba však upozorniť, že ide len o voľný preklad, ktorý by sa mohol líšiť (formou, nie obsahom) od stredovekého originálu, keďže ide niekedy aj o trojnásobnú transláciu (z gréčtiny, latinčiny, starej nemčiny a ruštiny do rumunčiny, potom do angličtiny a následne do češtiny). Veľký plus však pre náročnejších čitateľov predstavuje predovšetkým do prílohy zaradený text “Rozprávanie o kniežati Draculovi” (Skazanije o Drakule vojevode) mnícha Efrosina z roku 1486 preložený priamo zo stredovekej ruštiny, ďalej ukážka nemeckého pamfletu “O zlomyseľnom tyranovi, ktorého volali knieža Dracula” z anglickej redakcie, oba však nie sú identické s úryvkami v texte, vychádzajúcimi mnohokrát z iných predlôh.

Andreescovo dielo bolo starostlivo preložené a základné tézy autora neboli v českom vydaní nikde pozmenené. Prekladateľ Miroslav Tejchman doplnil úvodnú kapitolu „Európa v dobe Draculovej“, celý text (predovšetkým poslednú kapitolu pod názvom „Román Brama Stokera“) doplnil do súčasnosti a podstatne, asi na pätinu, skrátil poznámkový aparát. Aby kniha zapadla do série populárno-vedeckých prác z nakladateľskej rady Lidových novin doplnil ju prekladateľ tiež o prílohy: genealogické tabuľky, prehľady panovníkov, výklad neobvyklých termínov, chronológiu, podrobnú bibliografiu, práve tak ako aj o menný a miestny register.

Stefan Andreescu: Dracula. Mezi mýtem a realitou. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2003, 280 s.

Miloš Jesenský, 11. 11. 2003

Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radiozine/page.php?id=1369