Milujem knihy od útleho detstva. Milujem staré knihy odkedy sa pamätám… učebnice, z ktorých sa učila moja mama, otcove, dedove a pradedove knižky, ktoré som mohol chytať len umytými rukami.

Žasnem nad múdroťou, štýlom, aj jazykovou akurátnosťou tohto zhmotneného nehmotného dedičstva bezpočtu múdrych a kultivovaných ľudí, ktorí sa rozholi podeliť s ostatnými o to najcennejšie čo človek môže mať – vedomosti, skúsenosti a poznatky. Pred niekoľkými desiatkami rokov nevychádzalo toľko kníh ako dnes a ak si jeden dal záležať, mohol mať celú európsku produkciu v odbore, ktorý ho zaujímal, doma v knižnici. Nie je pravda, že za socializmu sa nedali doviezť knižky. Dali, i keď niektoré sa dostali k adresátovi až po niekoľkých rokoch. Dnes sa s titulmi roztrhlo vrece, ale nie je čo kúpiť. Krásna, obrázková makulatúra s množstvom nepresností a chýb. Z polovice kompilát a zvyšok plagiát. Niet preto divu, že keď človek narazí na skutočné dielo, alebo knihu, ktorú za dielo považuje, nič mu nemôže zabrániť získať ho.
Na stopu dvoch výnimočných kníh ma priviedla nevinná diskusia na Obnove. Pri hľadaní relevantnej literatúry som narazil na francúzsky slovník nástrojov, ktorý od čias Diderota nikto neprekonal. Následne som zistil, že rovnaký autor vydal aj ilustrovaný slovník remesiel. Po roku boli obe knižky doma a čo môže knihomoľa napadnúť iné, ako sa aj s ostatnýmí podeliť o radosť z najnovšieho úlovku. Napísal som a poslal dve recenzie a v sladkom očakávaní čakal na odpoveď. Prišla, kvalifikovaná a jednoznačná -“…redakcna rada casopisu … sa rozhodla neuverejnit Vase dve recenzie na publikacie: Dictionnaire illustré et Anthologie des métiers a Dictionnaire des outtils: Et instruments pour la plupart des métiers z dovodu ich neaktualnosti.”
Nuž čo, posúďte sami.

Daniel Boucard
Dictionnaire des outtils et instruments pour la plupart des métiers
Vydal Jean-Cyrille Godefroy, Paríž, 2006, 740 s., ISBN 978-2-86553-186-8

Ilustrovaný slovník obsahuje 10 700 opisov remeselného náčinia, ale aj nástrojov a náradia používaného v poľnohospodárstve, vinohradníctve a pri ďalších činnostiach od prehisto­rických dôb dodnes na území Európy. Text dopĺňa 2620 čiernobielych ilustrácií a 90 tabúľ obsahujúcich viacero predmetov jedného druhu náčinia, dokumentujúcich jeho vývoj i tvarovú či konštrukčnú rôznorodosť. V textoch hesiel je uvedených 1300 odkazov na literatúru majúcu vzťah k náčiniu, obrazovú prílohu tvorí 32 strán farebných vyobrazení dobového náčinia s ich opismi v samostatnej prílohe a dielo uzatvára bibliografia.
Po typografickej stránke je publikácia spracovaná na štandardnej úrovni. Heslá, ku ktorým je pripojené vyobrazenie, sú označenné hviezdičkou a na konci hesla je odkaz na dielo (pokiaľ je známe), resp. sprievodný text k vyobrazeniu. Dve hviezdičky pri hesle signalizujú, že náčiniu je venovaná ilustračná tabuľa. Vyobrazenia náčinia sú doplnené popiskou.
Prvý dojem z diela je ohromujúci. Používanie však čoskoro odhalí viacero formálnych nedostatkov. V prvom rade je to nezvyklá stavba hesla. Autor uvádza hneď za označením náčinia najbežnejšie francúzske synonymá, ale neuvádza ďalšie, ktoré sa objavujú v texte zväčša ako samostatné lexikálne jednotky. Ako príklad môže poslúžiť ľahko identifikovateľná rybárska osť – foéne (s. 318), ktorej typy a regionálne označenia sa objavujú ako samostatné heslá na s. 227, 229, 278, 311,  318, 319, 323, 324, 325, 334, 514, 617 a 698. Prezentáciu vyobrazení regionálnych, konštrukčne a vzhľadovo často odlišných typov náčinia možno privítať, no absencia odkazov na ne v hlavnom hesle sťažuje prácu a výskyt kladív, sekier, píl, hoblíkov, kosákov a rybárskych sietí na každej piatej strane vzbudzuje u používateľa zdanie entropie, neusporiadanosti. Používanie hviezdičky v hesle nie je konzekventné a označenie často chýba (napr. s. 24, 51, 60, 70, 121, 259, 308, 426, 495). Jazykové ekvivalenty sú dosť nezvyčajne umiestnené na konci hesla. Popisky k vyobrazeniam náčinia nemajú jednotnú štruktúru. Často je duplicitne uvedené iba druhové, resp. typové označenie (napr. s. 76, 381, 691), inokedy iba rozmery (napr. s. 108, 349, 654), rozmery a proveniencia (napr. s. 83, 403), niekedy len správca (napr. s. 124, 143, 685), u niektorých nie je uvedené nič (napr. s. 54, 125, 309, 421), niekedy popiska obsahuje aj výrobcu (napr. s. 193, 402, 684), rámcové datovanie (napr. s. , 192, 301, 598), niekedy materiál.
Z vecného, obsahového hľadiska sa od vydania encyklopédie autorov Diderota a d‘ Alamberta (1751-1772) pravdepodobne nikto nezaoberal problematikou tejto časti materiálnej kultúry komplexnejšie. Autor je zberateľ náčinia, nepoznačený štúdiom žiadnej z vedných disciplín zaoberajúcich sa touto oblasťou, preto jeho práca odráža skutočný stav tématiky, ktorý je výsledkom vedeckého bádania archeológie, etnológie a histórie. Preto všetky výhrady k obsahu diela nie sú výhrady voči autorovi.
Náčinie je v diele členené na: poľnohospodárske, včelárske, lovecké s výnimkou palných zbraní, všeobecné (vo vzťahu k remeslám a profesiám), záhradnícke, rybárske, prehistorické, veterinárne a vinohradnícke.
Každý artefakt konštruovaný a vyrobený s cieľom usmrtiť alebo zraniť živého tvora je zbraň. Preto minimálne harpúna – harpon (s. 381), obušok – tord-nez (s. 684), pasce – pièges (s. 42, 521, 522) a už spomínaná rybárska osť – foéne (s. 318) nepatria medzi náčinie. Rovnako medzi náčinie nepatí obojok – collier (s. 173), zubadlo – mors ŕ potion (s. 470), strmeň – étrier (s. 286) alebo jarmo – joug de boeuf (s. 403) atď.
Náčinie je obrovská a nesmierne zaujímavá oblasť materiálnej kultúry odrážajúca civilizačnú úroveň národa. Bez použiteľného náčinia by nevznikla žiadna z oblastí výroby, nevznikol by murovaný dom, nábytok, odev ani šperk. Boucardova kniha je výzvou a fundamentálnym dielom, ktoré prevdepodobne v najbližšom storočí nikto neprekoná.

Daniel Boucard
Dictionnaire illustré et Anthologie des métiers
Vydal Jean-Cyrille Godefroy, Paríž, 2008, 676 s., ISBN 978-86553-206-6

Ilustrovaný slovník obsahuje 8000 opisov remesiel a profesií praktizovaných vo Francúzsku od vrcholného stredoveku približne do roku 1914, 1650 čierno-bielych ilustrácií a 32 strán farebných vyobrazení dobového náčinia, 3600 odkazov na literatúru, príslovia, piesne a básne majúce vzťah k remeslám či profesiám. Tak znie oficiálna charakteristika, aj na európske pomery, monumentálneho diela. Treba dodať, že kniha je doplnená opismi náčinia na farebných obrazových prílohách, bibliografiou a registrom citovaných autorov.
Po typografickej stránke je dielo spracované na štandardnej úrovni. Heslá, ku ktorým je pripojené vyobrazenie, sú označenné hviezdičkou a na konci hesla je odkaz na dielo (pokiaľ je známe), resp. sprievodný text k vyobrazeniu. Samotný obrazový sprievod sa neobmedzuje iba na vyobrazenia jednotlivých pracovných činností, ale autor do diela zaradil  aj cechovú symboliku a obrázky náčinia používaného pri výkone remesla, resp. profesie.
Pokusy a spracovanie problematiky pracovných činností sa dajú vo Francúzsku doložiť od 13. storočia. Prvý sa jej venoval Étienne Boileau (1261-1271), nasledovali René de Lespinasse (1886-1897) a Alfred Franklin (1906). U nás sú známe najmä vyobrazenia z diela Christoffa Weigela (1698) a charakteristike pracovných činností sa venovali aj Jost Amman a Hans Sachs (1568). Títo autori pristupovali k problematike z rôznych pozícií a výber činností bol často vágny. Nedefinovali jednotlivé kategórie pracovných činností a nezozlišovali medzi remeslom – druhom kvalifikovanej manuálnej práce vykonávanej za účelom obživy, pre ktorú je charakteristický vysoký podiel ručnej práce a používanie špecializovaných nástrojov a profesiou, teda buď zamestnaním – pravidelne vykonávanou činnosťou za mzdu, ktorej výkon často vyžaduje odbornú prípravu, alebo povolaním – pravidelne vykonávanou činnosťou vyžadujúcou kvalifikáciu nadobudnutú štúdiom, ktorá sa zvyčajne vykonáva za mzdu.
Autor sa tejto problematike elegantne vyhol už v názve, pretože slovo „métiers“ znamená výkon akejkoľvek ľudskej činnosti, remeselnej i profesnej. Napriek tomu vo výpočte pracovných činností možno nájsť aj heslá, ktoré sa neviažu na prácu, ale funkciu. Napríklad biskup (Éveque), riaditeľ (Directeur), veliteľ (Commandant) atď. a niektoré možno akcep­tovať s výhradou, napr. čarodejník a čarodejnica (Sorcier, Sorciére).
Napriek týmto výhradám dielo nestráca na hodnote a jedinečnosti. Predstavuje gigantický informačný potenciál z vecného hľadiska i hľadiska komplexnosti spracovania. Nemožno sa preto čudovať, že autor za toto dielo obdržal cenu Francúzskej akadémie vied.

Nakoniec predsa len publikované In: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, 2015, č. 1, s. 102-104.