Historickej budove z konca 19. storočia na Kubínyiho námestí v Lučenci, medzi domácimi známej ako “Banka“, zrekonštruovali fasádu. Na priebeh rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky, ktorej predchádzal reštaurátorský výskum, dohliadali pamiatkari. Najzaujímavejšou časťou bolo reštaurovanie sôch v atike, teda strešnom výstupku nad priečelím budovy. Ako agentúru SITA informoval hovorca Stredoslovenskej distribučnej (SSD), ktorá je súčasným majiteľom budovy, spoločnosť investovala do jej obnovy 90-tisíc eur.

„Dôvodom rekonštrukcie bol nevyhovujúci stav fasády a súsošia. Podpísala sa pod to najmä kombinácia veku a poveternostných vplyvov. Ak by sa nejaký kus odtrhol a spadol dole, mohol ohroziť okoloidúcich,“ skonštatovala Eva Čerťaská z odboru Správy majetku SSD a doplnila, že o dotáciu žiadali aj Ministerstvo kultúry SR, ale pre vysoký počet žiadateľov neuspeli a celý projekt museli financovať svojpomocne.

Jednou z podmienok rekonštrukcie bol reštaurátorský výskum. Zrealizovali ho Štefan Siváň a Miroslav Janšto, ktorí po analýze konštatovali, že štuková a sochárska výzdoba objektu pochádza z prelomu 19. a 20. storočia a s najväčšou pravdepodobnosťou je dielom umelecko-remeselnej dielne Józsefa Csordása z Rimavskej Soboty. „Jednotlivé sochy sú doplnené rôznymi symbolmi, ktoré majú predstavovať hospodársku a finančnú prosperitu či stabilitu. Jedným z takých symbolov je úľ. Tak ako včely nosia výsledky svojej práce do úľa, tak nosia aj ľudia výsledky svojej práce v podobe peňazí do banky,“ vysvetlili reštaurátori v správe z výskumu. Budova totiž slúžila niekoľko desaťročí aj ako sídlo viacerých finančných spoločností.

Z roku 1882 sa zachoval zápis z mestského zastupiteľstva, kde sa píše o dobudovaní menšieho meštiackeho domu do súčasnej podoby dvojpodlažného objektu. Udialo sa tak na objednávku Novohradskej ľudovej banky. Finančná inštitúcia napokon sídlila na poschodí a prízemie prenajímala rôznym obchodníkom. Dlhé roky tu sídlila aj kníhtlačiareň s kníhkupectvom. Energetici vlastnia budovu od roku 1948. Národnou kultúrnou pamiatkou sa stala v roku 1985. Počas svojej existencie prešla budova rôznymi menšími či väčšími premenami. Energetici jej počas významnej rekonštrukcie v roku 1996 vrátili pôvodný vzhľad. „V súčasnosti využíva budovu 50 zamestnancov Stredoslovenskej distribučnej a obchodná kancelária Stredoslovenskej energetiky. Okrem administratívnych a zasadacích priestorov sa tu nachádzajú aj tri byty,“ priblížila Čerťaská.

Spoločnosť Stredoslovenská distribučná, a. s. je regionálnym prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektrických vedení na úrovni veľmi vysokého, vysokého a nízkeho napätia. Zabezpečuje distribúciu elektriny na území Banskobystrického, Žilinského a časti Trenčianskeho kraja. Spravuje takmer 35-tisíc kilometrov elektrických vedení, ktoré napájajú približne 740-tisíc domácností a firiem.