V modrom štíte na striebornom koni sediaci striebornoodetý zlatovlasý rytier (sv. Martin). Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drží zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák. Symbol mesta Martina, ktorý ako sídlisko nesporne jestvoval už v 11. storočí, bol po prvý raz doložený na pečati pripojenej k písomnosti z 20. marca 1375. Vlastne typarium mesta tak zrejme vzniklo onedlho po udelení mestských výsad Martinu uhorským kráľom Karolom Robertom 3. októbra 1340. Na typariu s kruhopisom S(IGILLUM) CIVITATIS DE S(ANCTO) MARTINO je vyrytý len na koni doprava smerujúci sv. Martin, držiac kolmo meč v pravej ruke. Žobrák ešte chýba. Neobjavuje sa ani na dalších zachovalých sfragistických pamiatkach z rokov 1660 a 1774, ktoré symboliku mesta viac formálne než obsahovo pozmeňovali. S postavou kľačiaceho žobráka, s ktorým sa sv. Martin delí o svoj plášť, sa stretávame až na pečatidle z polovice 19. storočia a neskôr. Takto obohatený erb používa mesto Martin dodnes. Symbolikou sv. Martina sa erb zaraďuje medzi tzv. hovoriace erby, ktoré sú v heraldike mimoriadne cenné. Sú obrazným vyjadrením názvu mesta. Mesto zostáva verné heraldickej, výtvarnej a farebnej úprave svojho symbolu ale aj vlajky, tak ako uvádzajú v publikácii Erby a vlajky miest v Slovenskej republike (Bratislava 1991, s.137). V tejto podobe sa eviduje aj v Heraldickom registri miest a obcí Slovenskej republiky.
Z farieb erbu vychádza vlajka mesta. Pozostáva z troch pozdĺžnych – bieleho, červeného a modrého. Zakončená je lastovičím chvostom, jedným zástrihom siahajúcim do tretiny listu vlajky.
Spracoval: PhDr. Peter Kartous, CSc.