12.1. 1919 – 14.5. 2004
V roku 1938 navštevoval maliarsky a kresliarsky kurz Karola Harmosa v Komárne. Úspešne zložil prijímaciu skúšku na pražskú Akadémiu výtvarných umení, no dramatické spoločensko-politické udalosti mu štúdium znemožnili a preto sa rozhodol študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti u prof. Vilmosa Aba-Nováka a Bélu Kontulyho (1938 – 1943).V r. 1943 krátko navštevoval Oddelenie kreslenia a maľovania na SVŠT v Bratislave. Od roku 1945 bol členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. Po pobyte v Paríži v roku 1946 podnikol nasledujúci rok prvú študijnú cestu do Talianska, kam sa potom ešte mnohokrát vracia. Stáva sa spoluzakladateľom Spolku umelcov a priateľov grafiky.

V rokoch 1949 – 1952 pôsobil ako asistent Ľudovíta Fullu na bratislavskej VŠVU. Od roku 1950 chodí často pracovať na Oravu, s jeho pobytmi na Orave je spojené i oravské účinkovanie mnohých mladých umelcov. V rokoch 1952-1953 tu realizoval za spolupráce Andreja Barčíka mozaikový cyklus pre kostol v Rabči, chodili sem s nimi Ivan Štubňa, Vladimír Kompánek, Milan Laluha, ale aj M. A. Bazovský. Od 50. rokov až do konca života chodil pravidelne maľovať do Zázrivej. Na XXIX. bienále v Benátkach v r. 1958 Ernestovi Zmetákovi udelili cenu „Instituto internazionale di arte liturgica“ za grafiku. Grafike, najmä technike drevorezu sa systematickejšie venoval od r.1946. V r. 1980 bola v GVU v Nových Zámkoch sprístupnená trvalá expozícia umenia 16. – 20. storočia. Jej základ tvoria zbierky, ktoré galérii daroval umelec s manželkou. Za celoživotné dielo mu prezident R. Schuster v r. 2004 udelil Pribinov kríž I. triedy. Oravská galéria v Dolnom Kubíne ochraňuje vo svojom zbierkovom fonde 32 malieb, 110 grafických diel a 31 kresieb E. Zmetáka. Autorovu tvorbu, nielen maliarsku, ale i grafickú, kresbovú a monumentálnu, charakterizuje zmysel pre vecnosť, konštruktívne cítenie a tvarová redukcia, ktoré sa stali východiskom pre nastupujúcu maliarsku generáciu.