PREAMBULA

lensk tty Rady Eurpy a alie tty – strany Eurpskeho kultrneho dohovoru, signatri tohto (upravenho) Dohovoru

majc na zreteli, e cieom Rady Eurpy je vytvorenie o najuieho spojenia medzi lenskmi ttmi, aby sa predovetkm ochrnili a podporili mylienky a princpy, ktor s ich spolonm dedistvom,

berc do vahy Eurpsky kultrny dohovor podpsan v Pari da 19. decembra 1954 a najm jeho
lnky 1 a 5,

berc do vahy Dohovor o ochrane architektonickho dedistva Eurpy podpsan v Granade da 3. oktbra 1985,

berc do vahy Eurpsky dohovor o trestnch inoch v oblasti kultrneho majetku podpsan v Delphch da 23. Jna 1985,

berc do vahy Odporania Parlamentnho zhromadenia tkajce sa archeolgie a najm Odporania 848 (1978), 921 (1981) a 1072 (1988),

berc do vahy Odporanie c. R (89) 5, vzahujce sa na ochranu a vyuitie archeologickho dedistva v kontexte operci zemnho plnovania v meste a na vidieku,

pripomnajc, e archeologick dedistvo je zkladnm a podstatnm prvkom pri poznvan minulosti civilizcie,

sc si vedom toho, e eurpske archeologick dedistvo, svedok dvnej histrie……je silne ohrozen chtranm, a to tak v dsledku rozsiahlych zemnch prav, ako aj nsledkom prrodnch javov, tajnch alebo nevedeckch vkopov, ako aj nsledkom nedostatonej informovanosti celej irokej verejnosti,

shlasiac, e je dleit zriadi tam, kde ete neexistuj, kontroln postupy administratvno-vedeckho charakteru, ktor s nevyhnutn a ktor musia byt zaraden do innosti spojenej s archeologickou ochranou vpolitike zemnho plnovania miest a vidieka a celho kultrneho rozvoja,

podiarkujc, e zodpovednos za ochranu archeologickho dedistva spad nielen do kompetencie priamo zainteresovanho ttu, ale aj do kompetencie celej Eurpy, aby sa znili rizik jeho pokodenia a znienia a aby sa podporilo jeho konzervovanie prostrednctvom vmen expertov aich sksenost,

kontatujc potrebu doplni princpy formulovan v Eurpskom dohovore na ochranu archeologickho dedistva vypracovanho v Londne v roku 1969 ako vsledok vvoja politiky zemnho plnovania v eurpskych krajinch,

sa dohodli takto:

1.Cieom tohto (revidovanho) Dohovoru je ochrana archeologickho dedistva ako pramea spolonej pamti Eurpy a ako nstroja historickho a vedeckho tdia.

2. V tomto zmysle s za prvky archeologickho dedistva povaovan vetky pozostatky, objekty a akkovek in stopy udskej existencie v minulosti:

I) zachovanie a tdium ktorch pomu zska poznatky o dejinch udstva a jeho vzahu k prrodnmu prostrediu,

II) hlavnm zdrojom informcii, ktormi s vykopvky alebo objavy, ako aj in vskumn metdy, ktor sa tkaj udstva a jeho ivotnho prostredia,

III) uplatnenie je mon v celom priestore, ktor sa nachdza v ktorejkovek oblasti spadajcej do prvomoci zmluvnch strn.

3. Do archeologickho dedistva patria truktry, stavby, skupiny budov – celky, osdlenia, hnuten objekty, historick pamiatky inej povahy, spolon s ich kontextom, nachdzajce sa v zemi alebo pod vodou.

IDENTIFIKCIA DEDISTVA A OPATRENIA NA JEHO OCHRANU

Kad strana sa zavzuje vytvori poda spsobov vlastnch kadmu ttu tak prvny systm ochrany archeologickho dedistva, ktor zabezpe:

I) spravovanie inventra svojho archeologickho dedistva a urenie chrnench pamiatok a oblast,

II) vytvorenie archeologickch rezervci, aj na miestach viditench bez zvykov na povrchu alebo pod vodou, s cieom zachovania materilnych dkazov urench na preskmanie budcim genercim,

III) povinnos pre objavitea oznmi kompetentnm orgnom nhodn objav ast archeologickho dedistva a poskytn ich na preskmanie.

V zujme ochrany archeologickho dedistva a vzujme zabezpeenia vedeckho vznamu archeologickho vskumu sa kad strana zavzuje:

I) uplatni povolenia a kontroly vykopvok ainch archeologickch innost, aby sa:

• nedetruktvne metdy prieskumu bud pouvan tak asto, ako je to len mon,
• zloky archeologickho dedistva nebud exhumovan poas vykopvok a nebud vystaven poas alebo po tchto vykopvkach bez toho, aby sa pristpilo k vhodnm opatreniam na ich ochranu, zachovanie a spravovanie,

II) dba o to, e vykopvky a in techniky potencilne detruktvneho charakteru sa bud praktizova len kvalifikovanmi osobami zvl na to spsobilmi,

III) podrobi predbenmu pecifickmu schvleniu – v prpadoch, ktor s zakotven v internej legislatve toho ktorho ttu – pouvanie detektorov kovov ainho deteknho zariadenia i postupov archeologickho vskumu.

Kad strana sa zavzuje uplatni opatrenia na fyzick ochranu archeologickho dedistva predpokladajcu, poda okolnost:

I) zskanie priestorov urench na vytvorenie archeologickch oblast – rezervci – verejnou sprvou,

II) drbu archeologickho dedistva, najradej – ak je to mon – na pvodnom mieste nlezu,

III) zriadenie blzkych skladov pre archeologick vykopvky premiestovan z ich pvodnho miesta.

Kad strana sa zavzuje:

I) poksi sa o vymenovanie potrieb tkajcich sa archeolgie a jej vyuitia a dba o to, aby sa archeolgovia zastovali na:

a/ tvorbe plnovacej politiky, zameranej na vytvorenie vyvench stratgi ochrany, konzervovania a vyuitia miest, predstavujcich archeologick zujem,

b/ uskutoovan – v rznych fzach a obdobiach – programov zemnho (zstavbovho) plnovania.

II) zabezpeovan systematickch konzultci medzi archeolgmi, urbanistami a zemnmi plnovami, aby sa umonilo:

a/ modifikovanie (prava) plnov zemnej zstavby tak, aby sa bral ohad na archeologick dedistvo danej lokality,

b/ poskytnutie asu a dostatonch prostriedkov na realizciu vedeckho vskumu a tdia vhodnho pre dan miesto – lokalitu – to vetko s publikovanm vsledkov.

III) stara sa, aby celkov tdie o ivotnom prostred a rozhodnutia, ktor z nich vyplvaj, brali plne do vahy archeologick lokality a cel ich kontext,

IV) plnova, ak boli prvky archeologickho dedistva njden v rmci stavebnch prc a ak sa to uke monm, konzervovanie tchto prvkov in situ (na mieste),

V) zabezpei, aby sprstupnenie tchto archeologickch stredsk verejnosti – najm vek poet nvtevnkov – nemalo za nsledok archeologick a vedeck pokodenie tchto lokalt a ich blzkeho okolia

Kad strana zainteresovan na tomto procese sa zavzuje:

I) plnova finann podporu archeologickho vskumu zo strany svojich nrodnch verejnch sprv, regionlnych a miestnych sprv v zvislosti od ich kompetenci,

II) zvyova materilne prostriedky na preventvnu archeolgiu,

a) prijatm prslunch opatren, aby sa poas vekch a rozsiahlych verejnch prc (rovnako ako aj skromnch) pamtalo na pln financovanie fondmi na to urenmi a pochdzajcimi z verejnho alebo skromnho sektoru vetkch nkladov na akkovek archeologick operciu, ktor by bola nevyhnutn v svislosti s tmito prcami,

b) zaradenm prc do rozpotu – z toho istho dvodu ako tdie potrebn z hadiska okolia a pravy ternu – aj tdie a archeologick prieskumy realizovan vopred, vedeck dokumenty zaoberajce sa syntzou, ako aj zverejnenie a publikovanie vetkch objavov.

S cieom uahi tdium a rozirovanie poznatkov o archeologickch objavoch sa kad strana zavzuje:

I) realizova alebo aktualizova prieskumy, inventrne spisy a zmapovanie archeologickch lokalt, ato v priestoroch spadajcich do jej prvneho teritria.

II) prija vetky praktick dispozcie s cieom zska pri archeologickch opercich vedeck dokument publikovatenej syntzy, ktor predchdza potrebnmu integrlnemu rozreniu pecializovanch vedeckch tdi.

Kad strana sa zavzuje:

I) uahi vmenu ast archeologickho dedistva na nrodnej a medzinrodnej rovni na vedeck aprofesionlne ely, priom musia byt prijat opatrenia, aby sa pri tejto prleitosti archeologick pamiatky nijakm spsobom nepokodili, prpadne neznehodnotili,

II) podnecova vmeny informci tkajcich sa archeologickch vskumov a vykopvok, ktor prve prebiehaj a prispieva k organizovaniu programov medzinrodnch vskumov.

Kad zainteresovan strana sa zavzuje:

1. vzia si na staros vzdelvaciu akciu scieom podnecova a rozvja verejn mienku, vytvra povedomie vysokej hodnoty archeologickho dedistva pre poznanie minulosti a aspektov, ktor ohrozuj toto dedistvo,

2. sprstupni verejnosti dleit prvky archeologickho dedistva najm miest, podporova organizovanie vstav vybranch archeologickch expontov pre verejnos.

Kad zainteresovan strana sa zavzuje:

I) organizova vmenu informci medzi orgnmi verejnej sprvy, ktor s na to kompetentn, a vedeckmi intitciami o zistench nedovolench vykopvkach.

II) oznmi kompetentnm ttnym orgnom pvodcu, ktor je stranou tohto Dohovoru, vetky podozriv ponuky na nedovolen vykopvky alebo zneuvanie oficilnych vykopvok, ako aj vetky potrebn upresnenia o tejto skutonosti.

III) pokia ide o mze a in podobn intitcie, ktorch politika nkupu je podriaden ttnej kontrole, prija potrebn opatrenia, aby tieto intitcie nemohl zskava asti archeologickho dedistva znekontrolovanch nlezsk, nezkonnch vykopvok alebo pri zneuvan oficilnych vykopvok.

IV) v prpade mze a podobnch intitci, ktor sdlia na zem ttu, ktor je stranou tohto Dohovoru, ale ktorch nkupn politika nie je podrobovan kontrole ttu:

a/ zasla im text tohto (revidovanho) Dohovoru

b/ neetri silm pri zabezpeovan, aby tieto mze a in intitcie repektovali princpy formulovan vparagrafe 3 uvedenom vyie.

V) obmedzi, ako je to len mon, najm vzdelvacou a informanou innosou, ostraitosou a spoluprcou, pohyb sast archeologickho dedistva pochdzajceho z nekontrolovanch nlezsk, nedovolench vykopvok alebo zo zneuitch oficilnych vykopvok.

iadne ustanovenie tohto (revidovanho) Dohovoru sa netka existujcich alebo budcich bilaterlnych alebo multilaterlnych zmlv, uzavretch medzi zmluvnmi stranami tohto Dohovoru, tkajcich sa nedovolenho pohybu sast archeologickho dedistva alebo ich navrtenia pvodnmu majiteovi.

VZJOMN TECHNICK A VEDECK POMOC

Kad strana sa zavzuje:

I) poskytn vzjomn technick a vedeck pomoc prejavujcu sa vmenou sksenost a expertov z oblast, ktor maj vzah a svislos s archeologickm dedistvom,

II) podporova – v rmci prslunho vntrottneho zkonodarstva alebo medzinrodnch zmlv, ktormi s viazan, – vmeny pecialistov na zachovanie archeologickho dedistva, vrtane alieho vzdelvania.

Pre ely tohto (revidovanho) Dohovoru bol Vborom ministrov Rady Eurpy v slade s lnkom 17 tattu Rady Eurpy vytvoren Vbor expertov a tento bol poveren kontrolou vykonvania (revidovanho) Dohovoru, a to najm:

I) periodicky predklada Vboru ministrov Rady Eurpy sprvy o situcii v politike ochrany archeologickho dedistva v zmluvnch ttoch (revidovanho) Dohovoru pri vykonvan princpov, ktor tento Dohovor zakotvuje.

II) navrhova Vboru ministrov Rady Eurpy opatrenia, ktorch cieom je uvdzanie ustanoven (revidovanho) Dohovoru do praxe – vrtane mnohostrannch innost, revidovania alebo doplovania tohto (revidovanho) Dohovoru, ako aj informovania verejnosti o cieli tohto (revidovanho) Dohovoru.

III) vypracovva odporania pre Vbor ministrov Rady Eurpy tkajce sa pozvania nelenskch ttov Rady Eurpy k pripojeniu sa k tomuto (revidovanmu) Dohovoru.

1. Tento (revidovan) Dohovor je otvoren na podpis vetkm lenskm ttom Rady Eurpy a inm ttom, ktor s zmluvnmi stranami Eurpskeho kultrneho Dohovoru. Tento Dohovor podlieha ratifikcii, prijatiu alebo schvleniu. Ratifikan listiny i listiny o prijat ao schvlen bud predloen generlnemu sekretrovi Rady Eurpy.

2. tt, ktor je zmluvnou stranou Eurpskeho dohovoru o ochrane archeologickho dedistva, podpsanho v Londne 6. mja 1969, neme predloi svoj spsob ratifikcie, prijatia alebo schvlenia, ak neodstpil od uvedenho Dohovoru, alebo ak tak sasne neurob.

3. Tento (revidovan) Dohovor nadobudne platnos es mesiacov odo da, kedy tyri tty, z ktorch najmenej tri s lenskmi ttmi Rady Eurpy, vyjadria svoj shlas s pripojenm sa k (revidovanmu) Dohovoru v slade s ustanoveniami uvedenmi v predchdzajcich paragrafoch.

4. V prpade, e pri aplikcii dvoch predchdzajcich paragrafov – vypovedanie Dohovoru zo 6. mja 1969 a nadobudnutie platnosti tohto (revidovanho) Dohovoru by neboli simultnne, me zmluvn tt v priebehu predloenia ratifikanch listn, listn o prijat alebo schvlen vyhlsi, e bude pokraova vo vykonvan Dohovoru zo 6. mja 1969, a to a do nadobudnutia platnosti tohto (revidovanho) Dohovoru.

5. Vo vzahu ku ktormukovek signatrskemu ttu, ktor nsledne vyjadr svoj shlas s jeho pripojenm knemu – tento (revidovan) Dohovor nadobudne platnos – pokia ide o kad signatrsky tt – es mesiacov odo da predloenia ratifikanch listn i listn o prijat alebo schvlen.

l. Po nadobudnut platnosti tohto (revidovanho) Dohovoru me Vbor ministrov Rady Eurpy pozva kad in nelensk tt Rady Eurpy, ako aj Eurpske hospodrske spoloenstvo pristpi k tomuto (revidovanmu) Dohovoru, a to rozhodnutm prijatm vinou tak, ako je to definovan lnkom 20 tattu Rady Eurpy a pri jednomysel’nosti zstupcov zmluvnch ttov, ktor maj prvo lenstva vo Vbore.

2. Pre kad pristupujci tt, ako aj pre Eurpske hospodrske spoloenstvo v prpade pristpenia, nadobudne (revidovan) Dohovor platnos es mesiacov odo da predloenia listiny o pristpen Generlnemu tajomnkovi Rady Eurpy.

1. Kad tt me – v momente podpsania alebo predloenia ratifikanch listn, listn o prijat, schvlen alebo pristpen – oznai miesto alebo miesta, na ktorch bude tento (revidovan) Dohovor vykonva.

2. Kad tt me kedykovek neskr rozri vykonvanie tohto (revidovanho) Dohovoru prehlsenm, adresovanm Generlnemu tajomnkovi Rady Eurpy na kad in zemie, ktor bude vyznaen v tejto deklarcii. Tento (revidovan) Dohovor nadobudne platnos, pokia ide o toto dan zemie, es mesiacov odo dna prevzatia danej deklarcie Generlnym tajomnkom.

3. Akkovek prehlsenie poda dvoch predchdzajcich paragrafov me byt stiahnut vo vzahu ku ktormukovek oznaenmu zemiu, uvedenom v tomto vyhlsen notifikciou adresovanou generlnemu tajomnkovi. Stiahnutie nadobudne platnos es mesiacov odo da prevzatia danej notifikcie Generlnym sekretaritom.

1. Kad strana me tento (revidovan) Dohovor kedykovek vypoveda notifikciou adresovanou Generlnemu tajomnkovi Rady Eurpy.

2. Takto vypovedanie nadobudne platnos es mesiacov odo da prevzatia notifikcie Generlnym tajomnkom.

Generlny tajomnk Rady Eurpy oznmi lenskm ttom Rady Eurpy a alm ttom, ktor s stranami Eurpskeho kultrneho Dohovoru a kadmu ttu Eurpskeho hospodrskeho spoloenstva, ktor pristpili alebo s prizvan ktomuto (revidovanmu) Dohovoru:

a) kad podpis,

b) predloenie akejkovek ratifikanej listiny, listiny o prijat, schvlen alebo pristpen,

c) kad dtum nadobudnutia platnosti tohto (revidovanho) Dohovoru v slade s lnkami 14, 15, 16,

d) akkovek in akt, notifikciu alebo oznmenie tkajce sa tohto (revidovanho) Dohovoru.