Husliari 16., 17. a 18. storočia, ktorí sa zaslúžili o mimoriadne zložitý a náročný vývoj huslí, boli iste aj prvými experimentátormi v oblasti fyziky a akustiky huslí. Okrem využívania nerozvinutej vedy tých čias, používali najmä svoje zmysly – hmat a sluch. Tí najúspešnejší mali asi perfektný hudobný sluch a neobyčajnú sluchovú pamäť, obzvlášť Antonio Stradivari. Majstrovská identifikácia zvuku vznikajúceho v dreve vrchnej a spodnej dosky, ktoré boli zručne vytvarované, sa stala po mnohé generácie husliarov až doteraz nedosiahnuteľná (Hutchins, 1983a).Po stáročia bolo drevo na výrobu huslí vyberané len na základe dlhoročných skúseností husliara. Okrem empirických poznatkov sú však známe fyzikálne a akustické metódy hodnotenia použitého materiálu, ktoré sa dostávajú do popredia s rozvojom vedy a techniky. Čoraz viac sa kladú požiadavky na výrobu kvalitných hudobných nástrojov, ale pre výrobu zvlášť majstrovských nástrojov, je otázka nie len estetických, ale hlavne akustických vlastností materiálu dominujúca.

Pri posudzovaní kvality dreva vhodného na výrobu hudobného nástroja považujeme za vhodné zisťovanie relevantných fyzikálno-akustických charakteristík , ktorými sú akustická konštanta, hustota dreva, modul pružnosti (Rajčan 1998).
Hustota dreva udáva hmotnosť jednotkového objemu dreva pri určitej vlhkosti. Vypočíta sa z podielu hmotnosti mw a objemu dreva Vw, pričom hmotnosť a objem dreva je pri tej istej vlhkosti w.Moduly pružnosti vyjadrujú vnútorný odpor materiálu proti pružnej deformácii.
Ďalším ukazovateľom kvality dreva ako materiálu na hudobné nástroje je už spomínaná akustická konštanta A, označovaná aj ako konštanta vyžarovania.Čím má materiál vyššiu akustickú konštantu A, tým sa ľahšie splňuje požiadavka, aby mal malú hustotu a zároveň vysokú pevnosť. Akustickou konštantou je aj charakterizovaný útlm chvenia do okolitého prostredia vzduchu z dreva (MARČOK A KOL., 1988).

Autor: Ing. Vladimír Gubriansky
Foto: Internet