Rozdeľovanie finančných prostriedkov, o ktorom prioritne rozhodujú členovia odborných komisií, sa opiera jednak o štátne priority a jednak o odborné i praktické skúsenosti členov komisií priamo z terénu. Kritéria na pridelenie finančnej podpory jednotlivým projektom sa opierajú aj požiadavky obnovy pamiatok, formulované na medzinárodnej úrovni a dozorované Krajskými pamiatkovými úradmi. Hodnotiace komisie sú tiež obzvlášť citlivé na zámery, ktoré môžu pamiatky poškodiť.

V 90. rokoch podporoval štát pamiatkovú obnovu súkromnými vlastníkmi prostredníctvom Fondu Pro Slovakia, avšak rozsah podpory bol menej ako symbolický (v roku 2003 to bolo napríklad 25 mil. Sk / cca 830 tis. €). Od roku 2004 sa podarilo otvoriť nový program štátnej podpory Ministerstvom kultúry SR pod názvom „Obnovme si svoj dom“ (ďalej len OSSD[1]) s podstatne väčším objemom pomoci (v roku 2004 bolo cca 250 mil. Sk / cca 8,3 mil. €, čo je asi desať násobný nárast oproti Pro Slovakii). Ohnisko problému kvalitnej pamiatkovej obnovy sa preto podstatne viac posunulo na jej konkrétny výkon – teda na prípravu a realizáciu stavebnej činnosti.

Tab.1 Pomerná úspešnosť podaných žiadostí v roku 2011 [MK SR, 2016][2]

Tab.2 Pomerná úspešnosť podaných žiadostí v roku 2012 [MK SR, 2016][3]

Katastrofálna väčšinová prax praktickej pamiatkovej obnovy v 70.-80. rokoch minulého storočia už citeľne ustupuje do pozadia a aj naša odborná verejnosť (projektanti a realizátori) sa stávajú viac vnímavejší k požiadavkám pamiatkarov. Situácia ale nie je ideálna, pretože stále sa pripravujú a realizujú projekty, ktorých súlad s požiadavkami pamiatkarov je minimálne sporný. Jednou z príčin je aj malá informovanosť a slabé akceptovanie zásad pamiatkovej obnovy v praxi, ktoré vychádzajú z rozsiahlej zbierky výstupov z medzinárodne prijatých dokumentov. K ich akceptovaniu sa NR SR prihlásila Deklaráciou o ochrane kultúrneho dedičstva (č.91/2001 Z.z. z 28.februára 2001) a tým sa stali záväznými.

Tab.3 Vývoj stavebno-technického stavu NKP v rokoch 2004-2016[4] [MK SR 2004, PÚ SR, 2016][5]

Akceptovanie spomínaných zásad (a samozrejme aj ich odborne podložené rozpracovanie na konkrétne podmienky) sa medzičasom stalo aj jedným z kritérií pri rozhodovaní o štátnej finančnej podpore prostredníctvom programu OSSD. A to od úrovne sformulovania a rešpektovania stanoviska KPÚ v príprave žiadostí, cez posudzovanie rozhodovacích komisií grantového programu, až po kontrolu skutočne vykonaných prác v teréne.  

Tab.4 Počty podporených stavebných obnôv v sieedmich kolách programu OSSD[6] [MK SR, 2018][7]

Pre rok 2016 boli pre potreby grantového programu OSSD v oblasti obnovy stavebných NKP definované najmä nasledujúce priority (nižšie). Podľa usmernenie MK SR sú odborné komisie programu povinné posudzovať pri hodnotení projektov predovšetkým [MK SR, 2016]:

1.       súlad projektu s prioritami príslušného podprogramu,

2.       efektívnosť a primeranosť aktivít projektu z hľadiska ochrany pamiatkového fondu,

3.       efektívnosť rozpočtu projektu vzhľadom k cieľom projektu a prioritám podprogramu,

4.       efektívnosť a kvalitu doteraz realizovaných prác, súlad doteraz vykonaných prác s podmienkami obnovy, ktoré určil miestne príslušný KPÚ; najmä tých prác, ktoré boli podporené dotáciou z programu OSSD,

5.       realizovateľnosť projektu – etapy obnovy v príslušnom kalendárnom roku.

V podprograme 1.1 sa pre rok 2018 dotácia poskytovala prioritne na (krátené): NKP vo významnom centre cestovného ruchu, alebo situované v okrese a ktorý sa nachádzali v zozname menej rozvinutých okresov. Projekt mal obsahovať zámer/zámery na realizovanie reštaurátorských prác, aplikovanie tradičných stavebných technológií a umeleckoremeselných prác, alebo vypracovanie pamiatkových výskumov. Prioritným zámerom bola obnova objektov v kritickom stavebno-technickom stave, ako aj obnova a reštaurovanie sakrálnych kultúrnych pamiatok. Dôležitá bola tiež pripravenosť pamiatkovej obnovy, pri ktorej sa posudzoval aj navrhovaný spôsob opravy, ako aj následnosť prác. Dôležitá bola tiež úroveň spracovania dokumentácie projektu, ako ak efektívnosť a kvalita doteraz realizovaných prác a podobne.

Tab.5 Podielové rozdelenie dotácií v podprograme 1.1 pre rok 2018 v €, alt. ks [MK SR][8]

Priority podpory projektov prostredníctvom grantového programu OSSD sú v širšom dané stanoviskom MK SR pri vyhlasovaní programu na každý rok, pričom podrobnejšie kritéria posudzovania sú spresnené odbornou komisiou, ktorá žiadosti posudzuje. Ich nasledujúce definovanie je preto potrebné chápať ako zhrnutie určitého viacročného smerovania grantovej podpory pamiatkovej obnovy. V konkrétnej situácii sa to však v detailoch môže pribežne meniť.

Uvedené definovanie kritérií môže pomôcť vlastníkom, projektantom a realizátorom (čo sú funkcie nezriedka aj združené) pripraviť svoje projekty obnovy. Pomôže to jednak dosiahnuť vyššiu kvalitu realizácie pamiatkovej obnovy a (netreba asi zastierať) môže to aj zvýšiť šance na úspech v grantovú podpore. K uvedenému ale treba tiež dodať, že určovanie kritérií je otvorené aj odbornej diskusii, ktorá by tak mohla (a vlastne aj mala) kriticky hodnotiť, či sú kritéria odborne správne a či skutočne odrážajú súčasnú potrebu pamiatkovej obnovy budov.     

Z hľadiska stavebnej obnovy sú zvažované aj podrobnejšie kritéria, ktoré hrajú dôležitú rolu: 

• Akútna hrozba deštrukcie (budovy v čiastočnom, alebo v celkovom havarijnom stave, budovy so závažným poškodením stability, zrútením najviac ohrozené konštrukcie torzálnych stavieb a pod.). 
• Vážne poškodený stavebno-technický stav (budovy s úplne, alebo čiastočne poškodenými strechami, dokonca až budovy s chýbajúcimi strechami, závažné, alebo rozsiahle zavĺhanie – napr. vzlínajúcou vlhkosťou, narušenými inštaláciami, nekompletne oplášťované budovy – bez okien, dverí, brán, budovy bez primeranej ochrany inventára a pod.). 
• Organizácia stavebnej obnovy (obnova priestorovo ucelených častí budov, alebo aspoň priestorovo ucelených častí konštrukcií – napr. rozdelenie rozsiahleho zastrešenia na niekoľko menších pracovných záberov, realizovaných v určitej časovej postupnosti, logická následnosť krokov obnovy v krátkodobom aj dlhodobom časovom horizonte tak, aby bolo možné menšie obnovené časti budov začať riadne využívať ako zázemie – ideálne aj na aktivity, ktoré dokážu generovať určitý príjem).
• Kvalita spracovania projektu (dôraz na jeho vecnú podstatu, súlad s požiadavkami KPÚ, používanie materiálov a technológií v súlade so zásadami modernej ochrany pamiatok, pričom treba uviesť, že v určitom rozsahu sa pri posudzovaní žiadostí nedá vyhnúť zohľadneniu referencií na konkrétneho projektanta, alebo realizátora, podľa kvality nimi už odvedenej práce v minulosti).
• Potreba podkladov k spracovaniu projektu obnovy (obzvlášť pri pamiatkovom výskume, záchrannom výskume, alebo prieskume, rozsiahlom archeologickom výskume, rozsiahlych projektových prácach, pri špecializovaných výskumoch a expertízach, pri fyzických osobách, starších a sociálne slabších obyvateľoch, v menej solventných regiónoch a pod.).
• Systematická údržba a prevencia (plány systematickej údržby, pasportizácia stavu budov, identifikácia rizík obnovy a údržby, realizácia dôležitých preventívnych opatrení, ktoré zmenšia poškodzovanie alebo riziko závažných škôd na pamiatkach a pod.).     

Kvalitu prípravy a realizácie modernej pamiatkovej obnovy je možné stručne charakterizovať podľa uplatňovania základných zásad prístupu k pamiatkam (zásady reverzibility, zásady kompatibility, zásady ochrany autentickosti, zásady ochrany integrity, zásady umiernenosti zásahu a pod). Premietnutie týchto zásad do predložených projektov závažným spôsobom vplýva na šance úspešnosti predkladateľov.

Záverom možno uviesť niekoľko konkrétnych príkladov vhodných a nevhodných postupov (opäť však s výnimkou situácií, kde je aj určité iné navrhnuté riešenie výsledkom kvalifikovanej expertízy zohľadňujúcej nielen technické, ale aj metodické hľadiská):

• vyhýbať sa používaniu invazívnych a deštrukčných technológií (napr. väčšie a zbytočné vybúravanie konštrukcií, avšak nie podrezávanie, alebo injektovanie muriva kvôli odstráneniu zavĺhania, vyhýbanie sa celkovým výmenám krovov, namiesto ich lokálnych opráv a pod.),
• vyhýbať sa používaniu betónov, železobetónov a cementov (napr. betónovanie a nadbetónovanie klenieb, hĺbkové injektovanie historických murív cementovými maltami),
• uprednostňovať používanie maltových zmesí v súlade s kritériami ICCROM a APT a to najmä na vápennej báze, 
• uprednostňovať ochranu pôvodných drevených konštrukcií a vymieňať len skutočne poškodené dielce (ideálne – vymieňať len poškodené časti prvkov, napr. trámov, častí okien, dverí, či brán),
• minimalizovať chemickú ochranu konštrukcií v budovách, kde je možné dlhodobo zabezpečiť prostredie bezpečné voči korózii drevnej hmoty, včítanie napadnutia drevokaznými škodcami – napr. dlhodobo nízkou úrovňou vlhkosti, zabezpečenú bežným užívaním, vetraním, či vhodnými konštrukčnými detailmi a pod.
• progresívne materiály a konštrukcie v budovách buď vizuálne ukryť, alebo vizuálne zladiť s pôvodnými materiálmi a konštrukciami (to bolo požadované už Aténskou chartou v roku 1931!),
• uprednostňovať sfunkčnenie pôvodných konštrukcií budovy pred ich výmenou za nové (napr. nenahradzovať čiastočne poškodené klenby novými, ale radšej ich opraviť a aktivovať v pôvodnej polohe, rovnako ako je vhodnejšie lokálne opravovať dvere, brány a okná – teda ak nie sú fatálne poškodené, či nefunkčné),
• dbať na použitie tradičných technológií v situáciách, kde náhrada modernými pôsobí vizuálne rušivo, alebo kde nie je istota o dlhodobo pozitívnom pôsobené moderných materiálov v konštrukciách pri bežnom eróznom a koróznom zaťažení súčasným životným prostredím (napr. záverečné opracovanie povrchu drevených trámov ručným kresaním, vymurovanie viditeľného povrchu stenovej konštrukcie tradičným spôsobom – v súčasnosti u nás obzvlášť ťažko riešiteľný problém!) 
• uprednostniť radšej podrobný a kvalifikovaný výskum, monitoring a podrobné rozbory stavebno-technického stavu budovy, ktoré sa stanú podkladom pre vypracovanie projektu obnovy (hoci aj s určitým časovým odstupom) pred narýchlo vypracovanými projektmi (založenými nezriedka len na odhadoch a dohadoch).

Zoznam prameňov

• Dvořáková, V. – Husovská, Ľ. a kol.: Ochrana kultúrneho dedičstva – charty, odporúčania, smernice, rezolúcie a deklarácie, Bratislava: ICOMOS Slovensko, 2002-2004, ISBN 80-88855-45-4.
• Koncepcia ochrany pamiatkového fondu, Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, interný dokument, 2012.
• Programový dokument grantového programu OSSD, Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, interný dokument, 2003.
• Zápisnice grantovej komisie programu OSSD, Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, tabuľky .xls, interné dokumenty v archíve autora, 2004-2018.
• Výročné správy Pamiatkového úradu SR 2002-2017, Bratislava: Pamiatkový úrad SR, verejné dokumenty, https://www.pamiatky.sk/.
• Web stránky Ministerstva kultúry SR, https://www.culture.gov/.

Recenzia: Ing.arch. Pavol Paulíni, PhD.