Vznik Slovenskej národnej galérie (zákon SNR č. 24 z 29. 7. 1948) sa spájal s hľadaním jej primeraného sídla v Bratislave. Po zvážení všetkých dostupných možností sa ním stala po krátkom čase bývalá budova mestskej polície na dunajskom nábreží (predtým rezidencia uhorských zákopníkov), nazývaná tiež Vodné kasárne, kde bolo umiestnené počas 2. svetovej vojny tzv. Hygienické múzeum. Svoje priestory tu mal prenajaté i známy zábavný podnik Taranda. Vlastná budova galérie, situovaná na najväčšej promenáde Bratislavy, patrí k významným architektonickým pamiatkam na tomto území. Pôvodne štvorkrídlová baroková dispozícia, pochádzajúca z rokov 1759 – 1763 (niekdajší chronostichon, umiestnený na rizalite objektu pripomínal letopočet 1761), vznikla z rozhodnutia Uhorskej kráľovskej stavebnej komory, v nadväznosti na tereziánsku rekonštrukciu Bratislavského hradu, pravdepodobne podľa projektov architektov G. B. Martinelliho a F. A. Hillebrandta. Samotnú stavbu viedol budúci tvorca Mirbachovho paláca v Bratislave (1768 – 1770) M. Hollrigl. Po roku 1940 bolo zbúrané celé južné krídlo paláca, čím došlo k zmene jeho dispozície na otvorený trojkrídlový útvar. Ten bol v rokoch 1950 – 1955 adaptovaný na galerijné účely s menšími interiérovými úpravami (arch. F. Florians a K. Rosmány). Vzápätí, keď sa zvažovala otázka dobudovania SNG, vznikla opäť požiadavka architektonického dotvorenia budovy, najmä pokiaľ išlo o rozšírenie jej výstavných a expozičných priestorov. Na tomto základe boli roku 1957 predložené podnety na rekonštrukciu objektu (arch. E. Belluš), ktoré vyústili do vypísania súťaže na urbanistické a architektonické riešenie prestavby galérie v roku 1963. Jeho realizácia sa uskutočnila v rokoch 1969 – 1977 podľa víťazného návrhu architekta V. Dedečka. Protiľahlé krídla starej budovy spojila oceľová konštrukcia premostenia v duchu racionálneho funkcionalizmu, doplnená o novostavbu architektonicko-prevádzkového komplexu pracovísk SNG s amfiteátrom, parkovacími plochami a pod. V dôsledku toho došlo k rozšíreniu celkového výmeru výstavnej plochy inštitúcie na 3328 m2, z čoho dve tretiny pripadli na stále expozície výtvarných diel a zvyšok na prechodné výstavy domáceho pôvodu i zo zahraničia. V roku 1990 získala SNG Esterházyho palác na námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave. Je to priľahlá viacpodlažná budova z obdobia neoslohov, postavená v rokoch 1870 – 18763 staviteľom I. Feiglerom ml. Vyznačuje sa typickými neorenesančnými prvkami, pripomínajúcimi odkaz talianskej vrcholnej renesancie, zvlášť architektúry mestských palácov. Tento prepychový objekt so zachovaným schodiskom, balkónom, oknami s trojuholníkovým frontónom a plastickou bosážou bol v 20-tych rokoch nášho storočia čiastočne prestavaný. V priestoroch jeho prízemia pôsobila legendárna kaviareň Berlinka, ktorá v rekonštruovanej “stĺpovej sieni” poskytuje služby verejnosti aj v súčasnosti (s reštauráciou Triton v budove Vodných kasární na dunajskom nábreží). Spolu s materskou budovou SNG, vznikol touto fúziou nový, samostatný komplex budov, upravený pre potreby galérie, jej zberateľské a prezentačné funkcie a slúžiaci odbornej i laickej verejnosti.

SNG.sk