K najstarším stavbám Žiliny patrí farský kostol Najsvätejšej Trojice, uvádzaný ako farský kostol Panny Márie; prvý raz sa spomína v mestských záznamoch roku 1400. Ide o stavbu gotickú s viacerými renesančnými prvkami. V jej blízkosti sa pravdepodobne nachádzal žilinský hrad, písomne doložený v pamiatkach zo 14. a 15. storočia. Na dejinách tohto kostola sa odrážajú dramatické historické udalosti mesta i celej krajiny. Posledná stavebná úprava kostola je z roku 1942. Cennou pamiatkou v ňom sú štyri obrazy J.B.Klemensa.

Pri farskom kostole stojí samostatná Burianova veža, ktorú vybudovali v polovici 16.storočia podľa vzoru talianskych mestských zvoníc – kampaníl. Z veže sa ponúka úchvatný výhľad na celú zachovalú stredovekú časť mesta.

Na ulici Horný val sa nachádza Reprezentačný dom, stavba s prvkami talianskeho neoklasicizmu. Postavili ju v roku 1942-1944 a počas svojej polstoročnej existencie viackrát zmenila svoj účel – boli v nej rôzne školy, divadlo a kancelárie kultúrnych inštitúcií.

Kláštor františkánov a kostol sv. Barbory (tzv.františkánsky kostol) na ulici J.M.Hurbana vznikli paralelne zásluhou františkánskeho rádu v prvej tretine 18. storočia. V bohatom a neobyčajne mnohotvárnom barokovom interiéri kostola upúta predovšetkým oltár sv. Jána Nepomuckého. Členov zakládajúcej rehole kláštora, ktorý je spätý s mnohými významnými osobnosťami slovenskej kultúry a ktorý r. 1849 navštívil J.M.Hurban, r. 1950 násilne vysťahovali. V budove má sídlo žilinské konzervatórium.

Oproti stojí tzv. Finančný palác z 30. rokov, funkčne plánovaný pre mestské a správne finančné úrady. Od r. 1960 v ňom sídlil Okresný národný výbor, dnes sa tu nachádza Prvá komunálna banka. Staviteľ neďalekého Rosenfeldovho paláca, pozoruhodnej pamiatky secesného rázu z r. 1907, sa očividne inšpiroval viedenským zámkom Belvedere. Projekt synagógy na rohu ulíc J.M.Hurbana a Kuzmányho, postavenej v rokoch 1933-1934, pochádza od známeho berlínskeho architekta P.Behrensa a je významný i z celoslovenského hľadiska. V súčasnosti je v budove kino Centrum.

V blízkosti týchto ozajstných architektonických skvostov sú ďalšie pamätihodné stavby : neoklasicistická budova bývalej filiálky Rakúsko – uhorskej banky, neskôr Národnej banky česko-slovenskej a teraz Československej obchodnej banky; tzv. Reálka, dokončená r. 1913, v ktorej v súčasnosti pôsobí Vysoká škola dopravy a spojov; Katolícky dom s Národným divadlom, kde bola r.1938 podpísaná Žilinská dohoda o autonómii Slovenska v rámci ČSR (teraz je tu kláštor a cirkevné gymnázium). Moderný evanjelický kostol s farskou budovou postavili v rokoch 1935-1936 a je jedným z najlepších diel nestora slovenských architektov M.Harminca.

Trochu ďalej od centra mesta, na Kálovskej ceste stojí Remeselnícky dom s pôvodným názvom Priemyselný dom Gabriela Barossa. Postavili ho r.1910 a bol strediskom remeselníckej výroby v meste.

Z moderných stavieb nemožno nespomenúť unikátnu mnohoúčelovú športovú halu na Bôriku, vybudovanú v rokoch 1980-1986, krytú plaváreň s 50-metrovým olympijským bazénom, či terajšie sídlo mestského úradu alebo rozostavané Vodné dielo Žilina. Pravdaže, takýchto dôkazov umu a schopností súčasných architektov a stavbárov sa nájde v Žiline oveľa viac. Po roku 1989 pribudlo mnoho novostavieb, ktoré spolu s prebiehajúcou rekonštrukciou a renováciou historických budov a celej mestskej pamiatkovej rezervácie, vyhlásenej r. 1987, skrášlili kamennú tvár mesta. Na vynovených uliciach a námestiach pulzuje rušný život – veď dnešná Žilina má bezmála stotisíc obyvateľov a ďalší v nej pracujú či nachádzajú dostatok príležitostí na vzdelávanie, poučenie i rozptýlenie.

Terajší dynamický rozvoj metropoly severozápadného Slovenska a jej okolia vníma obyvateľ i návštevník mesta na každom kroku. Ale aj keď zatúži po oddychu a rekreácii, nemusí ísť ďaleko. Žilinská kotlina je obklopená čarokrásnou prírodou, ktorá po celý rok ponúka záujemcom atraktívne možnosti rekreácie a cestovného ruchu. Nenadarmo si získala zaslúžené označenie – turistický raj.

Na prvom mieste treba spomenúť Národný park Malá Fatra a najmä Krivánsku Malú Fatru s prekrásnou Vrátnou dolinou. Do Vrátnej, ktorá leží neďaleko rázovitej obce Terchová a je vyhľadávaným strediskom letnej i zimnej turistiky, lyžovania a rekreácie – Rozsutec, Chleb a Tiesňavy. Na úpätí Veľkého Rozsutca (1610 m) je známa turistická osada Štefanová.

Druhou rekreačnou oblasťou Žiliny je Lúčanská Malá Fatra – okolie Veľkej Lúky (1476 m), a okolie Strečna, obce poniže Strečianskeho priesmyku. Počas Slovenského národného povstania tu prebehli prudké boje; ich svedectvom je aj pamätník francúzskych partizánov pod kedysi slávnym Strečianskym hradom zo 14. storočia. Hrad nedávno v obnovenej podobe s múzejnou expozíciou otvorili pre verejnosť. Spolu s ruinami blízkeho Starého hradu, Lietavského, Hričovského, ako aj Súľovského hradu v známej národnej prírodnej rezervácii Súľovské skaly akoby ešte i dnes strážili vstup do Žilinskej kotliny.

Jej súčasťou je Rajecká kotlina a v nej kúpeľné mestečko Rajecké Teplice s termálnymi liečivými prameňmi, predovšetkým na špecifické reumatické choroby a s liečebňou v malom Kuneradskom zámku, či rázovitá slovenská obec Čičmany so stálou národopisnou expozíciou. Takáto expozícia je umiestnená aj v kaštieli v Krasňanoch pri Varíne.

Takto by sme vo výpočte kultúrnohistorických i prírodných pamätihodností a zaujímavostí alebo historických udalostí mohli pokračovať ešte veľmi dlho. Veď žilinský región sa v tomto smere zaraďuje k najbohatším v Slovenskej republike. A nielen to. Veď Žilina so svojím okolím patrí aj k najkrajším a najpríťažlivejším mestám u nás. Že jej prívlastok krajské mesto, ktorý po viac ako 35 rokoch opäť získala, z každej stránky prináleží i pristane.

Zdroj: Mesto Zilina, foto: Archiv Obnova.sk