Pomocou diela výtvarného umenia možno často sledovať vývoj, akéhokoľvek remesla. Najčastejšie sa informácie dajú odčítať z iluminácii kníh, ktoré sa takmer vždy snažili priblížiť obsahu textu a z rytín ktoré sa tiež snažili ilustrovať obsah textu.

3.2.1 Patróni murárov

            Každý cech si vyberal svojho patróna. Vo výbere sa riadili charakteristikami života svätca preneseného do atribútov, ktoré ho charakterizovali.

Sv. Štefan

            Je okrem murárov aj patrónom kamenárov, tesárov a bol aj patrónom Uhorska. Vyobrazenie Štefana je typické atribútmi: palmy, knihy, kameňov.

            „Známy prvomučeník cirkvi, ktorý bol ako jeden z prvých charizmatických kazateľov za vieru v Krista ukameňovaný. Svoje meno odvodzuje od gréckeho slova Stephanus, čo znamená ovenčený, korunovaný.

            Úcta k nemu je dnes rozšírená po celom svete, čoho dôkazom je množstvo bazilík, katedrál, chrámov, kaplniek a kláštorov vo veľkých i malých kresťanských mestách.“[1]

Sv. Florián

            Vyobrazenie Floriána je typické atribútmi: horiaceho domu, misy s vodou a vedra. Sv. Florián (rímsky vojak) je všeobecne známy ako ochranca ľudských obydlí pred ohňom, je však aj patrónom hasičov murárov a staviteľov mostov.

Sv. Roch

           Svätý Roch býva znázorňovaný ako mladý muž v pútnickom oblečení (široký klobúk a palica), ktorý si vykasáva odev na stehne, má praskajúce morové vredy. Doprevádza ho pes, niekedy olizuje hlien, vytekajúci z vredu na nohe.  Je patrónom chorých na mor a dnes chorých na infekčné choroby. Tiež je patrónom murárov.

3.2.2 Iluminácie a rytiny

            Pokiaľ ide o pracovné výjavy nebolo nič divného, že ich stredoveký iluminátor zobrazoval podľa starších iluminácií, alebo ako ich videl okolo seba. Ak maľoval biblických staviteľov chrámov, spodobil ich tak ako to videl na stavbách gotických kostolov. „Murárov miešajúcich maltu a prinášajúcich v debničkách tehly, kamenárov osekávajúcich kvádre a tesárov pripravujúcich trámy na lešenia a krovy.“[2]

            Ak ich chcel nejako charakterizovať vložil im do rúk náradie ktoré symbolizovalo ich prácu. Murárske lyžice, kladivá a sekáče.

            Nové vynálezy nevytláčali náradie primitívnejšieho typu, ako je tomu dnes. „Človek spravidla neodhadzuje tie nástroje, ktoré boli technickým pokrokom prekonané a nahradené dokonalejšími. Tento poznatok platí hlavne pre tie ručné práce, ktorých náradie bolo storočiami ba aj tisícročiami stvárnené do  štandardných, klasických foriem, ktorých ďalšie zdokonaľovanie je sotva mysliteľné. Veď mnohé zo základných nástrojov s ktorými pracoval remeselník, a ktoré často používame dodnes, majú pôvod v dobe keltskej, alebo rímskej a v niektorých prípadoch už v neolite.“[3]