Najviac zmrzliny sa spotrebuje v Spojených štátoch amerických. Jej priemerná ročná spotreba na jedného obyvateľa sa tam pohybzje okolo 22 litrov. Keď chceme zistiť, kde sa zmrzlina zrodila, musíme ísť na opačnú stranu zemegule. Už 200 rokov pred našim letopočtom sa v Číne pripravovala jemná mlična ryžová ymes, ktorá tuhla zabalená do snehu. považuje sa za predchodcu zmrzliny. O rímskych diktátoroch sa hovorí, že posielali otrokov do hôr pre čerstvý sneh, ktorý bol potom ochucovaný as podávaný ako dezert počas slávnych jedálnych orgií. Preskočme pár storočí, ale ešte zostanme v Taliansku. Tam sa totiž v roku 1559 objavila zmrzlina hneď potom, ako sa zistilo, že ľad a soľ sú jedinečnou “zmesou” na chladenie a stužovanie potravín. Až o niečo viac ako 200 rokov sa môžeme vydať do Philadephie, kde na počesť novej americkej republiky usporiadal francúzky veľvislanec párty, na ktorej nechýbala ani mrazená pochúťka. Zmrzlina sa teda objavila na americkom kontinente a už neopustila tieto zemepisné šírky a dĺžky.

V roku 1846 Nancy Johnsonová z New Jersy vynašla prvé ručné kľukové zariadenie na prípravu stuženého studeného krému. O 6 rokov neskôr už bola na svete prvá veľkovýrobňa zmrzliny. Baltimorský obchodník s mliekom Jacob Fussell si povedal, že je treba skúsiť niečo viac. Jeho nápad mal dobrú odozvu u zákazníkov – Fussell predával svoju zmrzlinu za menej než polovicu dovtedajšiej ceny. No a už v roku 1921 sa zmrzlina tvárila ako niečo absolútne americké. Guvernér ostrova Ellis chcel dať prichádzajúcim emigrantom ochutnať niečo typicky amerického, preto hneď časť prvého jedla tvorila zmrzlina. V roku 1930 bol v Amerike predstavený suchý ľad, t.j. pevný dioxid karbónu, ktorého účelom je udržiavať ľadovo studenú zmrzlinu.

KORNÚT – Ten uzrel svetlo sveta tiež v Amerike. V St. Luis žil v roku 1904 sýrsky prisťahovalec Ernest A. Hamwi, ktorý vyrábal a predával torty. Za zrod kornúta tak trochu môže náhoda.

V susednom stánku Ernesta A. Hamwiho došli misky na zmrzlinu. Hamwi dostal geniálny nápad – zrolovať tortové oplátky do tvaru kornúta, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich zmzlinárovi. Jeho patent sa používa dodnes v cukrárňach či pouličných stánkoch so zmrzlinou.

Tak na záver – v Amerika sa každý piaty zmrzlinový fajnšmeker delí o svojú zmrzlinu so svojím psom alebo mačkou.