Historický park pri Zámku Topoľčianky by sa mal dočkať obnovy. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky chce na rekonštrukciu zhruba 30-hektárového parku získať peniaze z Európskej únie. Obnovy sa dočkajú tri výnimočné historické objekty – kolkáreň, historická množiareň a veľká časť historického oplotenia. Rekonštrukciou prejde aj jedinečný historický vodný systém, ktorý kedysi napĺňal dve jazierka a bazén. V ňom sa kúpavali zámockí páni a neskôr prezidenti. Obľuboval ho najmä Tomáš G. Masaryk, ktorú sa tu kúpaval aj so svojimi vnúčatami. „Centrálna časť parku sa osvetlí, urobia sa komplexné parkové úpravy na ploche 4,5 hektára, obnovy sa dočkajú cestičky a chodníky na ploche takmer 6 000 štvorcových metrov a pre turistov pribudne turistická infraštruktúra pre oddych,“ uviedol hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek. Podobná obnova čaká park a okolie pri kláštore Majk v Maďarsku, pretože ide o spoločný slovensko-maďarský projekt v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko.

Zámocký park, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, spravuje štátny podnik Lesy SR, Odštepný závod Topoľčianky. Desaťročia pustol, no v posledných rokoch sa pustili do jeho obnovy dobrovoľníci z občianskeho združenia Park Topoľčianky. V parku sa nachádza viac ako 200 druhov drevín, z ktorých najstaršie majú 250 až 300 rokov. Prvé stromy tu dala vysadiť grófka Alžbeta Rákociová. Tú dnes návštevníci Zámku Topoľčianky poznajú skôr ako Bielu pani, ktorá údajne na zámku straší. Najväčšiu časť parku vysadil rod Keglevičovcov. K najvzácnejším stromom patrí sofora japonská v centrálnej časti parku, pred zámkom sa nachádza sekvojovec mamutí a dub letný stĺpovitý.

Lesy SR pripravili v spolupráci s maďarskými partnermi aj ďalšie dva projekty s cieľom podpory rozvoja cestovného ruchu v Topoľčiankach. V rámci projektu Maďarskí a slovenskí lesníci pre včely vznikne v Topoľčiankach vzorová spracovňa, skanzen a včelia učebňa. Ďalší projekt má podporiť rozvoj vodného turizmu a ochranu kultúrnych a prírodných hodnôt Severného jazierka v Topoľčiankach. Vodné plochy zbavené bahna sa stanú estetickejšími krajinotvornými prvkami a v čase prívalových dažďov budú plniť funkciu zachytávania vody. K rozvoju turizmu prispejú aj chodníky, oddychové priestranstvá a ihriská. „Zámerom lesníkov je prispieť k zachovaniu a rozvoju jedinečnosti Topoľčianok aj pri spomienke na 100. výročie vzniku Československej republiky a prvého prezidenta Tomáša G. Masaryka. V roku 1923 sa stali Topoľčianky jeho letným sídlom,“ uviedol Rezek. Ako dodal, projekty sú momentálne vo fáze hodnotenia a v lete sa očakáva výsledok ich úspešnosti.