Mesto Bratislava má zoznam takmer 330 pamätihodností, do mesiaca by mal byť zverejnený na internete. Ide o nehnuteľnosti i hnuteľnosti v jednotlivých mestských častiach, ktoré sú podľa ich samospráv hodné ich zachovania. Ako povedala pre agentúru SITA predsedníčka komisie kultúry a ochrany historických pamiatok pri mestskom zastupiteľstve Helena Doktorovová, mala by tak zostať “zachovaná historická pamäť mesta”.

Podľa poslanca Pavla Minárika je to “veľmi dobre autorizovaná kostra pre bedeker.” Návštevníci tak budú podľa neho vedieť, čím mesto žilo, pretože sa im aj takto priblíži jeho história a atmosféra. “Budú vedieť, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú. Robia to v určitom historickom kontexte,” doplnil Minárik.

Do vytvorenia zoznamu pamätihodností v hlavnom meste sa však nezapojilo všetkých 17 mestských častí. Výnimkou je Staré Mesto, ktoré v uznesení z novembra tohto roka nesúhlasilo s vedením takéhoto zoznamu. Samospráva sa totiž obáva určitého tlaku niektorých skupín na ich ochranu. Pamätihodnosť na rozdiel od národnej kultúrnej pamiatky, ktorá je zapísaná v ústrednom zozname, žiadny zákon nechráni. Podľa staromestskej hovorkyne Aleny Kopřivovej sa tak môže stať, že vlastník takejto pamätihodnosti príde na stavebný úrad so žiadosťou o jej zbúranie. Ten nebude mať inú možnosť, ako vydať súhlasné stanovisko a “vlna kritiky” sa podľa hovorkyne znesie na hlavu starostu. Ak sa ale zmení legislatíva, mestská časť je pripravená zmeniť svoj súčasný postoj a zoznam pamätihodností vypracovať.

S takouto argumentáciu však mnohí nesúhlasia. Podľa Heleny Doktorovovej nemusí národnú kultúrnu pamiatku ochrániť ani daný zákon. Aj hlavné mesto bolo “svedkom” toho, ako niektoré budovy patriace do zoznamu pamiatok investori pre plánovanú výstavbu zbúrali. “Keď chce niekto niečo zbúrať, tak to zbúra bez ohľadu na to, či je to národná kultúrna pamiatka, alebo nie je,” myslí si Doktorovová. Pri pamätihodnostiach ide podľa nej skôr o akýsi morálny apel na ich vlastníkov ako sa k nim budú správať. Mesto im nechce údajne nič prikazovať, ani obmedzovať ich vlastnícke práva. Výhrady voči takémuto strachu mal aj poslanec Pavol Minárik. “Obávajú sa, že keď to bude v zozname, niektoré skupiny vyvinú na nich tlak na ich ochranu. Ale to môžu urobiť aj bez toho, že budú v zozname. Môžem úplne chrániť, alebo nebudem robiť nič – to je čisto úradnícky prístup a zastupiteľstvo musí mať širší prístup ako je len byť úradníkom,” je presvedčený Minárik.

Najviac pamätihodností v zozname má Záhorská Bystrica (51). Nasledujú Vajnory (43), Rača (33), Devínska Nová Ves (32), Ružinov a Dúbravka (po 26), Nové Mesto (24), Rusovce (20), Devín (14), Podunajské Biskupice (13), Petržalka (12), Karlova Ves a Lamač (po 9), Čunovo (8), Jarovce (5) a Vrakuňa (4). Zoznam pamätihodností je však otvoreným zoznamom.