Hodiť kameňom

Ľudia majú na pamiatkárov rôzne názory. To je samozrejme právo každého z nás – mať svoj názor a stáť si za ním, ak je opodstatnený. Mnohí si však utvárajú názory len na základe druhotných informácii z overeného zdroja „jedna pani povedala“, alebo si niečo myslíme, „lebo aj Fero to povedal…“, alebo sa pri utváraní názoru spoliehame na emócie. Takto by však rozhodne nemali postupovať novinári. Tí by mali informovať objektívne, po vypočutí všetkých strán v spore. V štiavnickej regionálnej tlači, ktorú teraz sledujem, sa však základnými novinárskymi pravidlami neriadia. Pomerne často sú na pretrase pamiatkári. Tí sú zvyčajne zodpovední za zlý technický stav pamiatok, prípadne sú „brzdou rozvoja“ tohto regiónu (ak nie celého Slovenska!). Takéto zbavovanie sa viny a jej zvaľovanie na niekoho iného ma hnevá. Najmä, ak je to navyše aj klamstvo.

Je zarážajúce, že vždy sa o pracovníkoch pamiatkového úradu hovorí ako o nejakej skupinke ľudí, akoby to bola nejaká súkromná iniciatíva, Timurova družina, alebo neviem čo. Nie je tomu tak.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky je zriadený na základe zákona. Pôsobí pod Ministerstvom kultúry SR a jeho zamestnanci sú pracovníkmi v štátnej alebo vo verejnej službe. Nie sú to teda žiadni samozvaní mudrlanti. Konajú na základe zákona a v jeho medziach. Zo zákona majú dané, že sa vyjadrujú ku každej stavebnej zmene kultúrnej pamiatky, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Svoje požiadavky si nevyťahujú „z brucha“, ale vychádzajú zo Zásad pamiatkovej starostlivosti – materiálu, ktorý je spracúvaný pre každé pamiatkové územie samostatne a býva aktualizovaný. Ďalej sa prihliada na metódy a tendencie v pamiatkovej ochrane. Ale najdôležitejšie v ich práci je posudzovať každý objekt individuálne, vzhľadom na jeho pamiatkové hodnoty, ojedinelosť výskytu, polohu atď.

Pamiatkový úrad ako rozpočtová kapitola Ministerstva kultúry nedisponuje peniazmi, ktoré by prideľoval vlastníkom na obnovu pamiatky. Tí môžu o grant žiadať ministerstvo, prípadne obec, ak má zriadený fond na ochranu pamiatok. V roku 2004 bolo rozdelených medzi vlastníkov kultúrnych pamiatok na celom Slovensku spolu 120 miliónov slovenských korún v rámci programu „Obnov si svoj dom“.

Nechcem tu viac vysvetľovať, čo je úlohou pracovníkov pamiatkového úradu, to sa napokon môže každý dočítať v zákone o ochrane pamiatkového fondu (č. 49/2002 Z.z.). Ale musím podotknúť, že zo zákona vyplýva, že o pamiatku sa má predovšetkým starať jej vlastník. Ale poďme ešte ďalej. Ak je ochrana pamiatok verejným záujmom, potom je vecou všetkých nás. Preto nech sa každý seba opýta čo robí pre záchranu pamiatok a kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom.

cocovicka

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Ministerstvo kultúry rozdelí na obnovu pamiatok 250 miliónov

Až 84,4 % kultúrnych pamiatok na Slovensku vlastnia obce, cirkvi či fyzické osoby, zvyšok spravuje štát: BRATISLAVA 19. apríla (SITA) – Ministerstvo kultúry (MK) SR predpokladá, že tento rok požiadajú vlastníci nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré nespravuje štát, o približne 1,2 miliardy korún. Ako na dnešnej tlačovej besede povedal generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR Martin Kováč, ministerstvo dostalo v dvoch grantových kolách spolu 780 žiadostí, v ktorých spolu žiadajú približne 970 miliónov korún.

Ak, až, keď…

Jaroslav Liptay
Aj v ochrane pamiatok platí, že treba môcť, chcieť a vedieť. Beda, ak čo iba jeden z týchto predpokladov chýba. Pamiatkári chcú a prevažne vedia, málokedy však môžu.