V Dolnej Marikovej preskúmal v 50. a 60. rokoch významný slovenský archeológ Dr. A. Petrovský – Šichman jedno z významných Slovanských hradísk, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou patrili pôvodne  do sféry vplyvu centrálneho hradiska v Divinke pri Žiline. Jedná sa o hradisko, alebo hrádok, ktoré sa nachádza na skale Široká v časti nazvanej Šimunky. Ako uvádza Štefan Meliš „vznikol na nej hrádok už koncom doby kamennej (bádenská kultúra). Sídlil tu ľud Púchovskej kultúry a usadili sa tu aj Slovania zrejme ešte za Pribinu, alebo ešte skoršie. V dobe Veľkomoravskej tu asi vládol nejaký menší slovanský veľmož. Azda tu bolo centrum bližšieho okolia. Našlo sa tu mnoho predmetov získaných iba pred pár rokmi. Päť železných veľkomoravských hrivien, radlica, kosy, čeriesla, pozlátený gombík, železné kľúče od dverí, nožíky, veľkomoravský jazdecký strmeň, a iné predmety, ktoré svedčia o veľkom význame tejto lokality.“

Najnovšie odborné články potvrdzujú, že na hradisku Široká sa našla keramika bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej a našli sa tu zlomky nádob z rozhrania 8.-9. storočia – tzn. z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia a dokonca aj z rozhrania 12. a 13. storočia (využitie hradiska v tomto období ako refúgia mohlo súvisieť napríklad s vpádom Mongolského vojska do Uhorska v rokoch 1241 a 1242). Archeológ Jozef Moravčík, v odbornom článku v roku 2002 uvádza, že “najskôr z 9. storočia pochádza veľký depot železných nástrojov a náradia (radlice, kosy, krojidlá), vrátane hrivien a ostrôh, streliek do šípov a kovaní z vedier, ktorý objavili členovia archeologického krúžku Š. Meliš a G. Zemančík. Depot sa momentálne nachádza v archeologickom ústave SAV v Nitre a po spracovaní bude odovzdaný do expozície Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici – Orlovom.” Moravčík ďalej uvádza, že ukrytie takého množstva výrobkov v malej doline na pomerne malom opevnení zrejme súvisí so zjednocovaním územia Slovenska v období formovania Nitrianskeho kniežatstva, keď sa miestni obyvatelia snažili ukryť cenné predmety pred postupujúcimi vojskami kniežaťa Pribinu, prípadne (čo považujem za pravdepodobnejšie) ešte pred jeho predchodcami, alebo nasledovníkmi Mojmírom, alebo Rastislavom. (Moravčík, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska, VZP XXI:7-36) Zánik hradiska pravdepodobne súvisí s vojenskými výpravami staromaďarského vojska v polovici 10. storočia, alebo vojska vznikajúceho uhorského štátu na prelome tisícročí. Na hradisku sa totiž našlo viac ako 10 železných streliek staromaďarského typu. Táto skutočnosť vedie k hypotéze, že veľmož z marikovského hradiska patril k tej časti poveľkomoravských veľmožov, ktorí sa odmietli podriadiť novému hegemónovi v karpatskej kotline, v dôsledku čoho nebolo jeho hradisko ušetrené, ako mnohé iné hradiská, ale bolo zničené vojenskou silou. Nie je však vylúčená ani možnosť, že hradisko bolo dobyté počas niektorej z lúpežných výprav staromaďarského vojska z prvej polovice 10. storočia, kedy ešte nešlo o podmanenie si pôvodného obyvateľstva ale iba o získanie vojnovej koristi.

Slovanské hradiská