Druhý februárový deň patrí starému cirkevnému sviatku Obetovania Pána s ľudovým názvom Hromnice. Pred Druhým vatikánskym koncilom ho volali aj Očisťovanie Panny Márie. Podľa židovského zákona sa totiž každá žena po pôrode považovala za poškvrnenú. Po pôrode chlapca 40 dní a po pôrode dievčaťa 80 dní, počas ktorých sa nesmela objavovať na verejnosti. Obradu očisťovania v chráme sa podriadila aj Ježišova matka Mária a pri tejto príležitosti zároveň obetovala spolu s Jozefom svojho syna, ako prvorodené dieťa, Bohu. Táto tradícia pochádzala z toho, že pred Mojžišom Židia nemali oficiálnych kňazov a ich funkciu vykonávali prvorodení synovia. Keď Mojžiš na kňazskú službu určil rod Levitov, ostatné kmene museli svojich prvorodených vykupovať peňažnou obetou v chráme.

Pri obetovaní malého Ježiša prišiel do chrámu aj zbožný starec Simeon a prorokyňa Anna. Obaja velebili Boha a Simeon nazval dieťa “svetlom na osvietenie pohanov”. Na pamiatku týchto slov zaviedol pápež Gelasius v roku 494 sprievod s horiacimi sviecami okolo kostola ako náhradu pohanských sprievodov. V 10. storočí vznikla tradícia svätenia sviec. Kladú sa do rúk zomierajúcich, zapaľujú sa v prípadoch nebezpečenstva, napríklad pri búrkach. Preto dostali názov hromničné (hrom ničí), od ktorého je odvodené aj pomenovanie Hromnice. Iný výklad pomenovania poukazuje na otvorenie letnej – alebo aj hromovej – polovice roku.

V evanjelickej cirkvi tento deň slávia ako Predstavenie Pána Ježiša, lebo Jozef a Mária ho pri obriezke predstavili a zasvätili Nebeskému Otcovi. Východní kresťania označujú Hromnice ako Stretnutie, čím zvýrazňujú stretnutie Simeona, ktorý od Boha dostal prísľub, že nezomrie skôr, ako by videl Mesiáša.

Na tento deň sa vzťahujú viaceré ľudové pranostiky. Hovorilo sa, že “na Hromnice zadúva ulice”, ale aj “prešli Hromnice, koniec sanice”. Mráz v tento deň bol predzvesťou konca zimy, teplé počasie naopak: “Keď chytia Hromnice, odhadzuj onuce, keď pustia Hromnice, len chytaj onuce”. S tým súvisia aj porekadlá – “Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, v marci zmrzne” alebo “Radšej vidí bača o Hromniciach vlka ako sedliaka v košeli.” Iná ľudová múdrosť radí, že “na Hromnice treba mať ešte polovicu krmu”, lebo zima sa len tak skoro neskončí.