Kto by už nepočul o prestížnom americkom ocenení udeľovanom za žurnalistiku a literatúru – Pulitzerovej cene. Menej ľudí už vie, že vznikla v roku 1917 a v súčasnosti sa udeľuje v 21 kategóriách. Málokto tiež vie, že od roku 1943 bola táto cena rozšírená aj na oblasť hudobnej tvorby.

Súčasťou Politzerovej ceny od roku 1942 sú aj ocenenia fotografickej tvorby, ktoré sa udeľujú za významný prínos v čiernobielej alebo farebnej fotografii. Táto kategória sa v roku 1968 rozdelila na “spot news” (miestne aktuality, od roku 2000 “breaking news” – najnovšie správy) a “feature photography”.

Minulý rok svet slávil sté výročie úmrtia jej zakladateľa, amerického novinára maďarského pôvodu Josepha Pulitzera (1847–1911). Chorľavého, strašne chudého židovského chlapca, ktorý roku 1864 odišiel do Spojených štátov amerických. Outsaidera, čo nevedel dobre po anglicky, ale stal sa novinárom, senátorom, manažerom, ktorý predviedol, ako sa dá za päť rokov zvýšiť náklad novín desaťnásobne a odštartoval éru bulvárnych novín označovaných ako Žltá tlač (Yellow Press).
S praktikami, aké v tej dobe používal, by sám takú cenu dnes nielenže nikdy nezískal, ale z každej slušnej redakcie by ho vyrazili.
If it bleeds, it leads (čo krváca, to vedie) platí v žurnalistike aj dnes. Príbehy plné emócií a krvi a porušovanie novinárskej objektivity čitateľom neprekáža, príbehy boli a sú zaujímavejšie a šťavnatejšie. Skrytá propaganda a vyfabrikované správy neboli najsvetlejším okamihom dejín žurnalistiky ani za Pulitzera.
Ku koncu života sa usiloval, aby sa uchytila nová žurnalistika. „Chcem, aby sa uznalo, že žurnalistika je, alebo by mala byť, jednou z najvýznamnejších a najintelektuálnejších profesií,“ povedal Pulitzer.
Už počas života nahováral prezidenta Kolumbijskej univerzity, aby založil školu žurnalistiky. Rok potom, čo Joseph Pulitzer 29. októbra 1911 zomrel na svojej jachte, ju skutočne otvorili a o šesť rokov neskôr udelili prvú cenu, ktorú Pulitzer vymyslel.
Tak ako v žurnalistike, aj v reportážnej fotografii platilo a platí – čím viac krváca, tým skôr vyhráva. Desivé a ponižujúce zábery plné ľudskej hanby, biedy, utrpenia a bolesti dodnes prinášajú autorom ocenenia. Napriek tomu, že fotografia vypovedá iba o okamihu svojho zrodu a súvislosti ostávajú divákovi utajené, nemožno jej uprieť nezastupiteľný význam a hodnotu. Bez ohľadu na pohnútky, nastavuje ľudstvu zväčša nelichotivé zrkadlo.

Tu je teda 25 fotografií, ktorým bola udelená Pulitzerova cena v rokoch 1942-1968:

1942: Milton Brooks, Detroit News, za fotografiu “Ford Strikers Riot”.

1943: Frank Noel, Associated Press, za fotografiu “Water!”.

1944: Earle L. Bunker, World-Herald, za fotografiu “Homecoming”.

1945: Joe Rosenthal, Associated Press, za fotografiu “Raising the Flag on Iwo Jima”.

1946: cena nebola udelená

1947: Arnold Hardy, amatérsky fotograf, Atlanta, za fotografiu ženy, ktorá prežila skok z horiaceho hotela Winecoff Hotel (distribuovaný Associated Press.)

1948: Frank Cushing, Boston Traveler, za fotografiu “Boy Gunman and Hostage”. Fotografia 15 ročného bostonského zločinca.

1949: Nathaniel Fein, New York Herald-Tribune, za fotografiu “The Babe Bows Out”, Babe Rutha v jeho drese číslo 3 u Yankees.

1950: Bill Crouch, Oakland Tribune, za fotografiu “Near Collision at Air Show”.

1951: Max Desfor, Associated Press, za fotografickú dokumentáciu Kórejskej vojny.

1952: John Robinson a Don Ultang, Des Moines Register, za ich sériu šiestich snímkov incidentu na afroamerického športovca Johnyho Brighta počas ragbyového zápasu.

1953: William M. Gallagher, Flint (Mich.) Journal za Ex-Governor Adlai E. Stevenson, za fotografiu Adlaie Stevensona s deravou topánkou počas prezidentskej kampane v roku 1952.

1954: Virginia Schau, amatérka zo San Anselma, Kalifornia, za fotografiu vzrušujúcej záchrany muža visiaceho nad priepasťou v Reddingu, Kalifornia, (distribuovaný Associated Press). Virginia Schau bola prvnou ženou, ktorá získala túto cenu.

1955: John L. Gaunt, Jr., Los Angeles Times, za fotografiu “Tragédia pri mori”, zobrazujúcu mladý pár stojaci na pobreží rozbúreného mora, v ktorom len pred pár minútami zahynul ich jednoročný syn.

1956: Fotografi New York Daily News za ich kvalitné fotografické spravodajstvo v roku 1955, zvlášť snímky “Bomber Crashes in Street”.

1957: Harry A. Trask, Boston Traveler, za jeho dramatické a neobyčajné snímky potopenia parníku SS Andrea Doria, fotografie boli urobené z lietadla letiaceho vo výške 75 metrov len deväť minút predtým, ako sa loď potopila.

1958: William C. Beall, Washington Daily News (Washington, D.C.), za fotografiu “Faith and Confidence”, ukazuje policajta trpezlivo diskutujúceho s dvojročným chlapcom, ktorý sa snaží prejsť ulicu počas sprievodu.

1959: William Seaman, Minneapolis Star, za jeho dramatickú fotografiu náhlej smrti dieťaťa na ulici.

1960: Andrew Lopez, United Press International, za sériu štyroch fotografií bývalého diktátora Fulgencia Batistu s popravčou čatou Fidela Castra.

1961: Yasushi Nagao, Mainichi Shimbun (Tokio), za fotografiu Tokyo Stabbing ukazujúcu 17-ročného Otoya Yamaguchi zabitého Inejiro Asanumaom, predsedom Japanese Socialist Party (distribuovaná United Press International).

1962: Paul Vathis, Harrisburg, Pennsylvania, bureau of the Associated Press, za fotografiu Serious Steps. Prezident John F. Kennedy a exprezident Dwight Eisenhower v Camp David.

1963: Héctor Rondón, La República (Caracas, Venezuela), za jeho pozoruhodnú snímku kňaza, držiaceho zraneného vojaka počas venezuelského povstania v roku 1962 (distribuovaný Associated Press).

1964: Robert H. Jackson, Dallas Times-Herald, za fotografiu Jacka Rubyho zabíjajuceho Lee Harvey Oswalda.

1965: Horst Faas, Associated Press, za fotografie z Vietnamskej vojny v roku 1964.

1966: Kyoichi Sawada, United Press International, za fotografie z Vietnamskej vojny v roku 1965.

1967: Jack R. Thornell, Associated Press, pobočka New Orleans, za fotografie zo zastrelenia Jamesa Mereditha v Mississippi.

Internet:
http://www.pulitzer.org/
http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/pulitzer.html