Ladislav Puškár
Severovýchod Slovenska – etnická oblasť Rusínov-Ukrajincov je najzápadnejším kompaktným územím, kde si svoju tradíciu zachováva východná cirkev. Dôkazom toho sú východný byzantský liturgický obrad, architektúra miestnych cerkví, ako aj ich interiérová ikonopisná výzdoba. Spomedzi ikon, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vnútornej výbavy pravoslávnych a gréckokatolíckych cerkví, k najrozmernejším a tematicky najzaujímavejším patria posledné súdy.
Ikonopisné zobrazenia posledných súdov sú inšpirované Bibliou, a to najmä evanjeliami a Zjavením Jána. Zjavenie Jána sa však, na rozdiel od evanjelií, sústreďuje na podrobnejší opis udalostí, ktoré budú Poslednému súdu predchádzať.
Podstatou Zjavenia Jána, napísaného koncom prvého storočia, je druhý príchod Krista na zem. Zjavenie pozostáva zo siedmich videní: sedem svietnikov, sedempečatná kniha, sedem trúbiacich anjelov, sedem bojov, sedem pliag, posledné veci na konci sveta a sedem vecí vo večnosti, ktoré sú plné záhadnej symboliky. S opisom Posledného súdu sa stretávame v poslednom, siedmom videní Jána.
Posledný súd, podľa kresťanskej viery, nastane v dôsledku neúnosnosti ľudského hriechu, hriechu, ktorý zapríčinil aj vyhnanie z raja, potopu sveta a zničenie Sodomy a Gomory. Posledný súd oddelí dobro od zla, odmení spravodlivých večnou blaženosťou u Boha a definitívne zúčtuje s hriechom, zlom a nespravodlivosťou.
Posledný súd v miestnej ukrajinskej terminológii má pomenovanie Strašný súd, a to preto, lebo bude strašným pre hriešnikov, ktorí budú potrestaní večným zatratením.
Plné strachu, bolesti, utrpenia a krvi budú aj udalosti – prejavy Božieho hnevu, ktoré budú predchádzať Poslednému súdu a s ktorými nás oboznamuje Ján vo svojom Zjavení. Lámanie jednotlivých pečatí sedempečatnej knihy – knihy s napísaným osudom ľudstva spôsobí vypustenie štyroch apokalyptických jazdcov, predstavujúcich dobyvateľa, vojnu, hlad a smrť, ktorí ovládnu štvrtinu zeme a budú zabíjať mečom, hladom, morom a divou zverou; volanie po súde a pomste duší usmrtených hlásateľov Božieho slova, živelné pohromy (zemetrasenie, sčernanie slnka, skrvavenie mesiaca, padanie na zem nebeských hviezd, rozostúpenie sa neba a pohnutie z miesta všetkých vrchov a ostrovov) a trúbenie siedmich anjelov. Trúbenie siedmich anjelov vyvolá pohromy, ktoré spália všetku trávu, spália tretinu zeme a stromov, tretina mora sa premení na krv, tretina morských živočíchov zahynie, tretina lodí sa potopí, tretina riek a prameňov vôd sa premení na palinu, zhorkne a spôsobí smrť mnohým ľuďom. Zatemnie sa taktiež tretina slnka, mesiaca a hviezd. Kobylky, spôsobom škorpiónov počas piatich mesiacov budú trápiť ľudí, ktorí nebudú mať na čelách Božie znamenie, tak silno, že si budú želať umrieť, ale smrti v tom čase nebude a tretinu hriešnikov zničí oheň, dym a síra, ktoré budú vychádzať z tlám koní jazdy štyroch anjelov, uvoľnených z pút pri rieke Eufrat. V hodine žatvy a oberačky, po vyhlásení súdu nad nepriateľmi, anjeli zhodia na zem svoje kosáky a krutým spôsobom zničia Božích odporcov. Na ploche tisícšesťsto honov bude toľko krvi, že bude siahať koňom až po zubadlá. Hnev boží sa zavŕši tým, že sedem anjelov vyleje zo zlatých čiaš sedem posledných pliag, ktoré spôsobia, že sa na modloslužobníkoch vyhodia odporné vredy, more, rieky a pramene vôd sa premenia na krv a všetko v nich zahynie. Rúhačov a nekajúcníkov bude páliť veľká horúčava a od bolesti si budú hrýzť jazyky. Nastanú doteraz najsilnejšie blesky, zvuky, hromy a zemetrasenie, čím sa veľké mesto Babylon (Rím) rozpadne na tri časti a budú zničené aj iné mestá. Ostrovy a vrchy sa stratia a na ľudí bude padať veľký ľadovec. Keď z Babylonu (Ríma) odíde Boží ľud bude mesto v priebehu jednej hodiny zničené. Zničia ho smrť, hlad a oheň a stratí sa tak rýchlo, ako sa rýchlo stratí veľký kameň, hodený do mora. Vo veľký deň vševládneho Boha na mieste nazvanom Armagedon budú vojská zemských kráľov, zhromaždené tromi duchmi démonov, zničené nebeským vojskom – vojskom Kráľa kráľov a Pána pánov. Telá všetkých vo vojne zúčastnených kráľov, vojvodcov, mocnárov, jazdcov a ich koní, telá všetkých slobodných i otrokov, malých i veľkých budú požierať vtáci, ktorých na Božiu hostinu mohutným hlasom zvolá a zhromaždí anjel. Po Božej vojne a po tom, keď anjel spúta satana, hodí ho do priepasti a zapečatí ju nad ním, nastane prvé vzkriesenie a tisícročné kráľovstvo Ježiša Krista a vzkriesených mučeníkov a Božích služobníkov, nad ktorými druhá smrť nebude mať moc, pretože budú kňazmi Boha a Krista. Ostatní mŕtvi neožijú, kým neuplynie tisíc rokov. Po tisícich rokoch satan bude na krátky čas prepustený z väzenia. Vyjde z priepasti a bude zvádzať národy do boja. Podarí sa mu zviesť a zhromaždiť veľmi veľa ľudí, s ktorými obkľúči tábor svätých i milované mesto Jeruzalem. Z neba však zostúpi oheň, ktorý ich pohltí a diabol bude hodený do ohnivého jazera horiacej síry, v ktorom ho čaká večné a nepretržité mučenie. Nastane koniec sveta, vzkriesenie všetkých mŕtvych, posledný súd, raj a peklo.
V zbierkach Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku sa nachádzajú štyri posledné súdy zo 16. – 18. storočia. Ide sa o pravé, byzantizujúce ikony, ale aj ikony rustikálneho typu, ktoré boli vytvorené podľa starších byzantských a ukrajinských vzorov. Sú syntézou biblických textov a umeleckého majstrovstva anonymných ikonopiscov, ktorí tvorili predovšetkým v západoukrajinských ikonopiseckých dielňach.
Z obsahovej stránky sú zobrazenia posledných súdov vizuálnym prejavom viery v príchod Posledného súdu, jeho spravodlivosť, krajší posmrtný život a súčasne sú varovaním hriešnych pred mukami v pekle.
Kompozícia posledných súdov je v podstate tá istá a pozostáva z jednotlivých pod seba zoradených horizontálnych radov, ktoré vertikálne rozdeľujú ústredné kompozičné motívy: postava Ježiša Krista, Hetoimasia – súdny trón, váha spravodlivosti, červ hriechu alebo ohnivá rieka.
Rozdielnosti posledných súdov sú spôsobené rôznym obdobím ich vzniku, odlišnosťou naturelov ich tvorcov, hĺbkou ich predstavivosti a obrazotvornosti i úrovňou profesionálneho majstrovstva, ktoré determinovali nielen komplexnosť a detailnosť vykreslenia jednotlivých udalostí Posledného súdu, ale aj ich farebnosť, modeláciu a spôsob uplatnenia biblicko-náboženských, ako aj dobových národných prvkov.
Dominujúcim prvkom všetkých ikon posledných súdov je postava Krista, umiestnená do stredu prvého horného radu. Kristus sa ako Boh, Vládca sveta a Sudca živých a mŕtvych na oblakoch, obklopených aureolou cherubínov a serafínov, spúšťa z nebies, aby zasadol na súdny trón. Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen! Ja som Alfa i Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny. (Zjav 1: 7, 8). Prichádzajúceho Krista sprevádzajú jeho ozbrojení anjeli, Ján Krstiteľ a Bohorodička. O čase jeho príchodu nikto nebude vedieť, ani anjeli, dokonca ani sám Kristus, bude to vedieť iba Boh Otec. Príchod Krista však budú predznamenávať vojny, hlad, choroby, prenasledovanie kresťanov, objavenie sa falošných prorokov, ktorí budú vystupovať v jeho mene, zmeny na nebi a hučanie mora a morského vlnobitia. V tie dni, po onom súžení, slnce sa zatmie, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa pohybovať. Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou velikou. (Mk 13: 24-26). Po zvestovaní evanjelia o kráľovstve nebeskom po celom svete a všetkým národom nastane koniec sveta. Spasení budú len tí, ktorí vytrvajú vo viere až dokonca. Nad postavami Krista a anjelov dvaja letiaci anjeli rolujú oblohu, ktorá má podobu úzkeho modrého pásu s vyobrazeným slnkom, mesiacom a hviezdami. Všetko sa stratí, svet sa rozplynie a zostane len svetlo Božej slávy. Príde deň Pánov, ako zlodej, keď sa nebesá s rachotom pominú, živly sa v ohni rozplynú a zem so svojimi dielami zmizne. (2 Pt 3: 10).
V pravom hornom rohu obrazovej plochy je zobrazený boj na nebi, v ktorom archanjel Michal zhadzuje na zem satana a jeho anjelov. V opačnom rohu je fragmentárne naznačené sväté mesto – nový Jeruzalem, ktoré zostupuje z neba, prichádza od Boha a je pripravené pre vyvolených. Vo videní Jána je nový Jeruzalem postavený do štvorca a nachádza sa na veľkom a vysokom vrchu. Mesto je ohradené mohutnými a vysokými hradbovými múrmi, v ktorých je dvanásť brán s dvanástimi anjelmi. Mesto je postavené z čistého zlata a hradbové múry sú z jaspisu, položené na dvanástich základných kameňoch, ktoré sú ozdobené rozličnými drahokamami. Vstupné brány sú z dvanástich perál. V meste nikdy nebude smútok, plač, bolesť, smrť ani tma.
Centrum druhého radu tvorí súdny trón s atribútmi mučenia Krista a otvoreným evanjeliom. Potom som videl veľký biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. (Zjav 20: 11). Trón je pripravený pre zostupujúceho z nebies Ježiša Krista. Po oboch stranách trónu kľačia Adam s Evou, ktorí spolu s Jánom Krstiteľom a Bohorodičkou prosia Pána za odpustenie hriechov ľudí. Vedľa Adama a Evy sedia dvanásti apoštoli, ktorí spolu s Kristom a anjelmi predstavujú súdny tribunál.
V treťom a štvrtom rade, zoradení v zástupoch prichádzajú príslušníci jednotlivých národov: Židia, Gréci, Poliaci, Tatári, Turci, Etiópčania, Rusíni-Ukrajinci a jednotlivé spoločenské a sociálne vrstvy obdobia stredoveku: proroci, cári, mučeníci, mučeníčky, predstavitelia cirkví, pustovníci a pustovníčky. I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. (Mt 25: 32, 33). Štyria anjeli, silným trúbením zo všetkých štyroch strán zeme, kriesia mŕtvych Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením, a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec. (Mt 24: 31). Duše mŕtvych pochované v hroboch, utopené v mori alebo zabité divými zemskými zvermi či morskými živočíchmi sa zobúdzajú a ožívajú. Všetky hriešne bytosti však musia prejsť fázou smrti a spolu so vzkriesenými dušami skúškou svojej hriešnosti. Ohnivá rieka, prameniaca z červenej aureoly Krista, preteká cez všetky národy a okolo zeme s práve kriesenými dušami a splavuje všetkých do podsvetia. Rieka sa neustále rozširuje, pretože v nej pribúda ľudí i duší násilne zvliekaných čertmi. V podsvetí vládne Lucifer, ktorý sedí na dvojhlavom psovi Kerberovi, a na svojom lone drží dušu Judáša. Ľudské duše v podobe nahých postáv musia prejsť hlavami Kerbera a dostávajú sa do tela červa hriechu. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. (Zjav 20: 13). V tele červa hriechu začína sa ich mytarstvo, t. j. mučivé ponevieranie sa spleťou hriechov. Červ, ktorého každý článok predstavuje jeden z hriechov, privádza duše pred súdny trón a k váhe spravodlivosti. Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi súdení boli podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. (Zjav 20: 12). Váha spravodlivosti visí na Božej ruke, ktorá vyčnieva spod súdneho trónu a v privretej dlani ochraňuje už odvážené nevinné duše. Na spravodlivej strane ramena váhy stojí archanjel Michal, ktorý práve trojzubcom zabíja jedného z čertov, zaveseného na hriešnom ramene. Prevažuje rameno spravodlivosti a nevinnosti napriek tomu, že sa čerti snažia rameno hriechu a viny silou nakloniť na svoju stranu a ovplyvniť súd donáškou falošných súpisov hriechov vážiacich sa duší.
V strednej časti ikony, medzi rajom, zemou a podsvetím stoja štyri šelmy, podobné levovi, medveďovi, panterovi a drakovi, ktoré symbolizujú štyri pohanské mocnosti: babylonskú, perzskú (antikristovu), grécku z obdobia Alexandra Veľkého a rímsku.
V ľavej spodnej časti ikony je zobrazený raj – Abrahámovo lono, ktorému trónia Bohorodička s archanjelmi Michalom a Gabrielom. Pod nimi alebo vedľa nich sedia traja najväčší starozákonní patriarchovia Abrahám, Izák a Jakob držiaci v svojom náručí alebo lone duše spravodlivých, ktoré preciťujú večnú blaženosť. V ich blízkosti stojí lotor, ktorému Kristus v deň ukrižovania sľúbil raj. Ďalšie zástupy nevinných k rajskej bráne, ktorú chráni serafín, privádzajú svätí apoštoli Peter a Pavol. Prah brány však nemôže prekročiť v podstate dobrá, ale zblúdilá duša, ktorá sa nevyhne mučeniu. Rajská brána je osadená v mohutnej skalnej stene, z vrcholu ktorej sa archanjel Michal pokúša zabiť Lucifera pomocou dlhého trojzubca namiereného a priloženého k jeho nič netušiacej hlave. V priestore pred rajskou bránou veľký a silný orol – symbol víťazstva svetla nad mocnosťami temnôt – vyháňa smrť, držiacu v rukách smrtiace nástroje, pretože v raji pre ňu niet miesta. Raj je zakomponovaný do kruhu – symbolu dokonalosti a večnosti. Na vonkajšej strane rajského kruhu sa nachádzajú dve postavy schimníkov – duší prísnych mníchov.
Oproti raju je predstavené peklo ako prostredie večného utrpenia. Vrahovia, rúhajúci sa, smilníci, zlodeji, klamári, modloslužobníci, nekajúcnici a iní, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života, budú v pekle nepretržite trpieť, vo dne i v noci. Nahé telá zlodeja, zbojníka, vraha a závistlivca tu visia v rôznych polohách, na prsiach čarodejnice sú prisaté štyri hady a iní sa zasa trápia v šiestich kotloch, ktoré znázorňujú mučenie vriacou smolou, hustou tmou, treskúcou zimou, neuhasiteľným ohňom, nenásytným červom a nespravodlivým sudcom. Hriešnikov v pekle neustále pribúda. Prinášajú ich čerti a nechýba medzi nimi ani krčmárka, mlynár, a dokonca aj hudobníci.
Na iných ikonách posledných súdov sa stretávame s niektorými odlišnosťami, napríklad: hlavného sudcu Ježiša Krista sprevádza Boh Otec a Duch Svätý, ktorý v podobe bielej holubice stojí na evanjeliu položenom na súdnom tróne; namiesto súdneho trónu je oltám; medzi národmi, prichádzajúcimi na Posledný súd, sa objavujú napríklad aj Nemci a Arméni a vedie ich Mojžiš; úlohu červa hriechu vykonávajú, na okraji ikony rytmicky pod seba zoradené a takmer totožné, trojfigurálne kompozície pozostávajúce z čerta, anjela a anjelom prinášanej duše, ktorá zdola nahor prechádza skúškou hriechov, aby napokon prešla otvorenou bránou do neba; priestor vyčlenený pre zvlneného červa hriechu preberá ohnivá rieka, vychŕlená z tlamy Leviatana, ktorá od váhy spravodlivosti nemilosrdne splavuje všetky hriešne duše priamo do svojho hltana; kruhový priestor raja vypĺňajú čarokrásne kvitnúce rajské stromy, alebo ho obhánajú vysoké múry, ktorých veže pripomínajú stredovekú ukrajinskú pevnosť, ponad ktorú prelietavajú duše schimníkov; k rajskej bráne prichádzajú nielen zástupy čestných ľudí, ale aj skupiny nahých ľudských postáv, t. j. nevinných duší; pod rajom je niekedy zobrazená chvíľa a spôsob zomierania, v ktorej spravodlivý človek zomiera v prítomnosti svätcov, anjelov a za zvukov nebeskej hudby a hriešnika bezcitne a kruto zabíjajú zlí anjeli.
Literatúra
Biblia. Liptovský Mikuláš 1978.
Grešlík, V.: Ikony Šarišského múzea v Bardejove. Bratislava 1994
Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, č. 6., Prešov 1972 (Lakata, V. – Tri posledné súdy vo fonde MUK, s. 289 – 298).
Hall, J.: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha 1991.
Novotný, J.: Světlo ikon. Olomouc 1997.