Je industriálna architektúra ”in” ?
Kauza zbúrania starej Kablovky v Bratislave znovu priniesla diskusie o tom, či chrániť areály bývalých priemyselných podnikov? A ak áno, tak akým spôsobom a v akom rozsahu? Alebo presnejšie: Majú byť také priemyselné objekty (za)chránené ich vyhlásením za národné kultúrne pamiatky (NKP)? Je vyhlásenie za NKP zárukou ich záchrany? Otázok, samozrejme, je omnoho viac, všimnime si aspoň niektoré.
Kultúrny štát berie na seba povinnosť chrániť duchovné a hmotné kultúrne dedičstvo. Slovenská republika sa k takémuto prístupu zaviazala aj prijatím príslušných medzinárodných dokumentov, členstvom vo viacerých mimovládnych a vládnych inštitúciách. Pri ochrane architektonického dedičstva máme povinnosť primerane chrániť aj hodnotné diela a budovy priemyselného charakteru. Ide o povinnosť všeobecnú, teda o povinnosť nielen štátu, ale aj komunálnej sféry, regiónov, miest, obcí, v neposlednej miere vlastníkov týchto objektov alebo areálov. Štátna ochrana pamiatok v rámci reprezentatívneho výberu objektov má vytvárať predpoklady, aby sa hodnoty a unikáty zachránili podľa možností v autentickom stave.
V našom právnom systéme ide spravidla o vyhlásenie takéhoto majetku (hnuteľného alebo nehnuteľného) za NKP. Technické alebo priemyselné (industriálne) budovy a areály majú pamiatkovú hodnotu predovšetkým vďaka svojej kvalite technickej a technologickej. Ak ide popritom o kvalitnú architektúru, tak je to „pridaná hodnota“. Pri strate pôvodného poslania, najmä modernizáciou procesu výroby alebo jej zánikom, stáva sa architektúra prázdnym obalom. Ten nemusí byť vždy zbytočný, mnohokrát sa dá využiť na nové účely. Treba však dôsledne posúdiť, či pamiatková hodnota spočívajúca v charaktere pôvodnej výroby tiež nekonvertovala na inú hodnotu, resp. zostala ako tak zachovaná. Nielen konverzia výroby bola v takýchto priemyselných areáloch ich trvalou súčasťou, menila sa aj hmotná substancia stavebných a technologických objektov a zariadení. Týmto sa tento druh pamiatok stáva najzraniteľnejší, zánikom výroby odsúdený prakticky na zánik. Tak sme prišli o vysoké pece, hámre, mlyny, lesné železnice atď. Ich „život“ končí, možná je pasívna záchrana v „mŕtvom“ stave, niekedy aké také „oživenie“ v rámci muzeálnej prevádzky a atrakcie v múzeu v prírode. Záchrana tohto druhu pamiatok priamo pre služby v cestovnom ruchu je skôr výnimkou (lesná železnica), zväčša ide o „preparované a mumifikované“ exponáty. Veľké priemyselné areály však sotva možno vo väčšom počte zakonzervovať pre muzeálne účely, absencia výrobných technológií a zariadení znamená zväčša stratu pamiatkových hodnôt. Zostáva „obal“, ktorý nie vždy má kvalitu na to, aby sa dal zmysluplne využiť. A ak áno, sú tu najmä mnohé otázky: Kto, na aké účely a na čie náklady má takúto industriálnu „pozostalosť“ zachrániť, obnoviť, využívať, prípadne prezentovať. No stále ide „iba“ o jedno z hľadísk, aj keď dosť dôležité.
Povinnosťou štátu je chrániť pamiatky celoštátneho, prípadne medzinárodného významu, podľa možností v autentickom stave. To ešte neznamená, že majú byť štátnym vlastníctvom. Ak v tomto ohľade obdivujeme západ Európy, tam skôr opak je pravdou. Zväčša súkromné budovy, areály, aj priemyselné, sa dedia z generácie na generáciu. Citové väzby majiteľov k dedičstvu po predkoch sú veľmi silné. Takéto atribúty od r.1948 u nás chýbajú, samozrejme nie iba v prípade industriálnych pamiatok. Vzťah nových vlastníkov k získanému fondu sa zväčša nevytvoril, účelom je často práve jeho likvidácia, lebo pozemok ako stavebná parcela má vyššiu hodnotu. Prečo je to tak, to spravidla vieme, určite nejde o zlyhanie pamiatkarov. Že viac porozumenia nemajú pre svoju históriu mestá a obce ? Možno kde ako?! No od mesta, v ktorom magistrát predá aj pozemky, ktoré sú základom obrazu a panorámy (nábrežie, podhradie), sotva možno očakávať primeraný prístup k dožitým priemyselným areálom. Bratislava, na rozdiel od iných miest, nemá zatiaľ register (evidenciu) svojich pamätihodností. Niečoho, čo z celoslovenského hľadiska nemusí byť unikátne, no z hľadiska rozvoja mesta má dostatočnú kultúrnu, historickú, technickú alebo inú hodnotu. Vodohospodársky systém banských jazier v Štiavnických vrchoch je unikátny v celoslovenskom a medzinárodnom (svetovom) rozsahu. Preto je súčasťou nielen nášho pamiatkového fondu, ale aj zoznamu svetového dedičstva. Sústava jazier v Mlynskej doline v Bratislave má miestny (regionálny) význam, mohla by byť súčasťou evidencie mestských pamätihodností. Podobne aj budovy spojené s industriálnym rozvojom nášho hlavného mesta. To automaticky neznamená, že niektoré by nemali byť vyhlásené za NKP. Odborníci by mali mať v tejto veci jasné kritériá, rešpektujúce aj súčasnú medzinárodnú prax.
Ochrana pamiatok, aj technických, akú poznáme u nás, nie je bežná v mnohých krajinách Európy. Niektoré štáty nemajú ani osobitné zákony o ochrane pamiatkových budov, hodnoty historického stavebného fondu sú ochraňované podľa legislatívy v oblasti výstavby, verejných prác a územného rozvoja. Funkciu odborného pamiatkového dohľadu vykonávajú stavebné úrady, rovnako kontrolujú kvalitu prác a najmä primeranosť urbanistických riešení vo vzťahu k pôvodnej štruktúre sídla (niečo na spôsob našich niekdajších útvarov hlavných architektov). Je nemysliteľné, aby sa v týchto veciach mestská samospráva dovolávala pomoci štátnych inštitúcií, dokonca zriadenia ďalšej štátnej „stavebnej polície“, najmä ak existuje obecná alebo mestská polícia. A nie je prípustné, aby rozsiahle územia mesta bez stanovenia podrobných regulatívov a podmienok novej zástavby boli predané budúcim investorom. Je samozrejmé, že podmienky sú určitým obmedzením pre stavebníka, čiže úmerne tomu môže byť znížená cena nadobudnutých pozemkov. Nestanoviť žiadne podmienky a žiadne obmedzenia poskytuje možnosti vygenerovať vysokú sumu pri predaji. Žeby to bola aj motivácia bratislavských mešťanostov k tomu, aby ľahkovážne rozpredali nielen parcely, ale zároveň možnosť určovať charakter a kvalitu budúcej architektúry a tým aj nového obrazu mesta?
Ďalším faktorom je kvalita zanikajúcej priemyselnej zástavby. Doteraz búrané a ohrozené areály bývalých podnikov v centrálnej zóne nášho hlavného mesta nedosahujú tak dimenziou, ako aj kvalitou úroveň príkladov zo zahraničia. Iba bývalá textilka Danubius na Trnavskej ul. a sčasti cvernovka na Páričkovej dosahujú parametre, ktoré ich predurčujú na nové využitie. Už desiatky rokov si predstavujem, akým úžasným centrom technického múzejníctva by bol areál pôvodnej fabriky Danubius (1907-1908, autori bratia Mayrederovci). Podľa praxe u nás požiadavka na záchranu a využitie smeruje do odvetvia kultúry, tu však ani pri väčšej podpore ako doteraz nie sú na takéto úlohy podmienky. Ak si uvedomíme v akej situácii sa budovala novostavba SND, ako sa rodí rekonštrukcia Reduty, v akom stave je dnes Slovenská národná galéria a ďalšie inštitúcie a objekty kultúry, tak tieto scenáre nie sú reálne. Vyhlásiť budovy za národné kultúrne pamiatky bez budúceho využitia, bez záujmu zaradiť ich do pripraveného konceptu budovania novej urbanistickej štruktúry by bolo hazardom, ktorý si už pamiatkové orgány sotva môžu dovoliť. Lebo je to už v čase, keď investor vykúpil pozemky, investoval obrovské prostriedky do prípravy, hrozí súdnym vymáhaním náhrady škody. Investor nemôže byť rukojemníkom kohokoľvek, kto v čase na to určenom nevyužil základné možnosti, ktoré poskytuje územný plán a stavebný poriadok. V prípade búrania Kablovky tak mesto znovu opakuje scenár, ktorý sa už tak barbarsky podpisuje pod riešenie Podhradia. Ide o absenciu záväzných územných a architektonických kritérií, ktoré by mali byť dostatočne jasné prv, ako stavebník/podnikateľ prejaví o pozemky záujem.
Tiež nostalgia za všetkým starým, čo v našej mladosti vytváralo kolorit a skladbu mesta, nie je dostatočným kvalitatívnym ukazovateľom na tvorbu jeho nového obrazu. Nemám tým na mysli zbúranie Rybného námestia a Podhradia, pôvodnej Zámockej a Suchého mýta. No priemyselné areály bez výroby, ktoré sú súčasťou širšieho centra, sotva možno chrániť bez ich zásadnej prestavby. Iste, dá sa mnoho vecí uskutočniť modernizáciou pôvodnej štruktúry, no takto malo podmienky pripraviť mesto v rámci príslušných strategických a urbanistických plánov svojho rozvoja. Ak niečoho takého niet, navyše bez konsenzu s odborníkmi (SAV, vysoké školy) a občianskymi iniciatívami, tak vznikajú sporadické „výkriky“ a laické návrhy chrániť čokoľvek, čo na území mesta ešte stojí. Lebo ako inak prijať návrhy na záchranu fabrických komínov, ktoré nie sú dokladom žiadnej kvality, ale desaťročia priam odpudzujúco pôsobia v obraze mesta, napr. komín mestskej teplárne. Návrh jeho úpravy na vyhliadkovú vežu je skôr žánru sci-fi, keďže konštrukčná prestavba a technológia úpravy založenia stavby vzhľadom na zásadný presun ťažiska by si vyžiadali omnoho vyššie náklady, ako zbúranie komína a postavenie novej vyhliadkovej veže.
Kým Bratislava nemá jasnú víziu hospodárskeho a urbanistického rastu, predstaviteľov, ktorí ctia dohodnuté a schválené dokumenty, dovtedy budú podnikatelia podnikať dobyvačné nájazdy. Čo by samo o sebe ešte nemuselo byť tragédiou, keby výsledkom ich ťaženia bola kvalitná výstavba, nielen komerčné, no aj altruistické pôsobenie. A samozrejme nie plošné asanácie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani Rimania pri dobytí Kartága. Veže Auparku alebo administratívneho komplexu na Karadžičovej budú mať svoj zmysel len dovtedy, kým budú zaujímavé z hľadiska prenájmu priestorov. Potom stratia opodstatnenie a bude potrebné ich rozobrať. To je pre mesto asi jediná šanca. Dúfajme len, že naše deti neprepadne podobná nostalgia a nebudú ich chcieť chrániť vyhlásením za pamiatky tak, ako niektorí dnes mnohé technologické haly a prevádzky, ktoré už stratili zmysel. Z podobného „súdka“ sú aj návrhy na vyhlásenie komplexu OD Tesco a hotela Kyjev za NKP. Pritom práve výstavbou tohto komplexu v nedávnych desaťročiach stratila Bratislava časť svojej pôvodnej urbanistickej štruktúry a množstvo historickej architektúry. Snažme sa, aby nám dostatočný zmysel pre triezve rozlíšenie kvality od módnych trendov a výstrelkov zostal. Nie je zmysluplné všetko, čo možno práve teraz je niekde „in“.
Pre Obnova.sk Jaroslav LIPTAY
Zdroj: www.obnova.sk
Je industriálna architektúra "in"
http://www.obnova.sk/modules.php?name=textove&file=print&sid=2410
Vážený pán Liptay,
máte síce v texte niektoré dobré myšlienky, ale vcelku píšete ako úradník z ONV z normalizačného obdobia. Je to práve veľactené ministerstvo, ktoré má vytvárať podmienky, ale aj tlak na zachovávanie pamiatok, zatiaľ čo od vás vychádza len alibistické heslo “výberová kategória” (zákon?). Dokonale už chápem, čo je – popri niektorých výnimočných zjavoch z krajských pamiatkových úradov, súčiniacich s “investormi” – hrobárom pamiatok: Sú to práve zatuchnuté názory, prenesené v celom rozsahu z Dobrovičovej ulice na Námestie SNP…
Ale aby som vám úplne nekrivdil: kategóriu “pamätihodnosť” ste nechali ustanoviť preto, aby ste sa zbavili zodpovednosti ešte aj z toho, čomu sa máte venovať, a zo čo ste PLATENÝ… Nepoznáte stanoviská orgánov “územnej samosprávy” k možnostiam “ochrany” touto cestou, ktoré vehemente prezentuje bratislavský magistrát (hoci inak ho nemusím, a hádžem mu na stenu hrach)? Nespeje úloha Štátu ku koncu – ale prvé potom musí byť ministerstvo kultúry!?
Re: Je industriálna architektúra \
:?: čo popri tej zdrvujúcej “kritike” dať aspoň jeden návrh/nápad ako zachrániť technické pamiatky. Hádzanie “hrachu na stenu” nie je bohvieako konštruktívna metóda :!:
Re: Je industriálna architektúra \
:?: čo popri tej zdrvujúcej “kritike” dať aspoň jeden návrh/nápad ako zachrániť technické pamiatky. Hádzanie “hrachu na stenu” nie je bohvieako konštruktívna metóda :!:
Ministerstvo kultúry SR uplatnilo k územnému plánu hl. mesta Bratislavy, rok 2007 (teraz presúmava krajská prokuratúra), JEDINÚ pripomienku – a to požadovalo vylúčiť električkovú dopravu z Mostovej ulice: Skutočne vecné a úplne konštruktívne požiadavky, dokonca v súlade bratislavskou tradíciou, vrátane Pressburgerbahn…
O tom, že zásady na pamiatkovú zónu CMO nie sú dlhodobo a doteraz, je známe už aj Bratislavským novinám, ale o dôvodoch sa môžeme akurát domnievať… Iste, “územná samospráva” porieši svojim spôsobom.
Re: Je industriálna architektúra \
:arrow: neviem ako píšu okresní “normalizátori”, Vy možno o tom niečo viete (?) Mňa jeden ponovembrový normalizátor poslal (ako tomu súdruhovia hovorili:) do “depozitu”. Potom ma presvedčili, že moja práca na MK bude užitočná. Plne sa pod ňu podpisujem, za úrad však zodpovednosť nemám. A určite ani zo všetkým nesúhlasím. No nemyslím si, že je to práve ministerstvo klultúry, ktoré má vyhlasovať za NKP všetko staré, čo nemá byť zbúrané. Budem rád ak uvediete príklad, napr. z Británie, Škandinávie, Beneluxu alebo aj Rakúska, ktoré z objektov industriálnej architektúry, ktoré sú dnes využité ako obchodné, spoločenské centrá, príp. ako byty (“lofty”), sú štátom vyhlásenými pamiatkami zaradenými do pamiatkovej evidencie príslušného štátu ?! Vaša metóda “proti všetkým” zrejme prináša výsledky, mohli by ste aspoň jeden spomenúť. Ak má u nás všetko chrániť štát, správa vecí verejných nemá prechádzať viac na územné samosprávy (podľa Vás sú zrejme hlúposťou aj pamätihodnosti obcí), ako to chcete realizovať, ak výkon stavebného práva je na obciach/mestách. Uveďte, ako by ste Vy zachránili a na aké účely napr. býv. cvernovku, ktorá ešte stojí. Žeby hádzaním hrachu :?: :!:
Re: Je industriálna architektúra \
hned gasometre vo Viedni
Im Jahre 1985 wurden die Gasometer stillgelegt, nachdem zwischen 1969 und 1978 die Umstellung von Stadtgas auf Erdgas stattfand. Gleichzeitig stellte man die Gasometer unter Denkmalschutz.
teda ak nie som z nemciny uplne tupa.
.
precitajte si prosim Chartu industrialnej architektury.
Re: Je industriálna architektúra \
:arrow: prepáčte p. Kubalcová (týka sa to aj Vašich názorov na blog.sme), ak upozorňujete na Chartu industriálneho dedičstva (12. kongres TICCIH, Nižný Tagil, 2003), tak informujte komplexnejšie a vecne. Vo vzťahu ku Gasometrom vo Viedni je Vaša informácia prinajmenšom nekorektná, keďže tie sú prebudované na nové účely takmer v rozpore s chartou, prinajmenšom s jej čl.4. podľa ktorého sa má “chrániť výrobný podnik aj s jeho výrobným zariadením”, a v najcennejších lokalitách by sa “nemali povoľovať žiadne zásahy, ktoré by oslabili ich integritu a autentické usporiadanie”. Porovnanie Gasometrov v súvislosti so zbúraním kotolne v býv. Kablovke neobstojí, verejnosť nepoznajúca problematiku je zavádzaná, pranierovaní sú pamiatkári, zväčša tí, ktorí niečo pre záchranu našich pamiatok aj urobili, resp. majú konkrétne výsledky. “Ochranársky radikalizmus” už spôsobil množstvo škôd (možno viac už len v ochrane prírody), lebo zachraňovať všetko staré, to nie je ani cieľom a už vôbec nie úlohou (aj Vami spomenutej) charty.
PS: Tiež máme pamiatky obnovené ako Gasometre na nové účely, napr. aj Pamiatkový úrad SR sídli v takom objekte, no o pamiatke “industriálnej” by som už v takýchto prípadoch nehovoril.
Re: Je industriálna architektúra \
na pamiatkárov je zle najmä preto, lebo na jednej strane sa vypracovávajú návrhy, ktoré sú založené na nejakej argumentácii a na strane druhej ich dalsi pamiatkari odmietnu. na jednej strane posilnilo ministerstvo rady pamiatkarov az o jednu osobu na zmapovanie priemyselnej architektury na slovensku a ked nieco vypracuje, tak to nikam nevedie. je uplne normalne, ze je clovek rozhorceny, ked vidi, ze je to ako hrach na stenu hadzat. diskusia je jednoznacne lepsia ako nic. ak ma ministerstvo pocit, ze hodnoty tam nie su, tak aky to ma vyznam.
.
bolo by úplne ideálne, keby sme si mohli dovolit mat zo starych fabrik muzea, ktore by boli vsetkym pristupne a dokumentovali by pracu a vyrobne procesy svojej doby. nemame, ani mat nebudeme. to, ze si to dovolit nemozeme predsa neznamena, ze su odsudene na zanik automaticky. ze stratilo význam ich chranit. obzvlast v dnesnej dobe, ked tu nemame ani len poriadnu obciansku spolocnost, kedy si magistrat doslova robi, co chce, doslova sme rukojemnikmi bohatych spolocnosti a jednotlivcov, by sme nemali relativizovat. ja som obyvatel tohoto mesta a nieco stracam tym, ze sa tu bura hlava-nehlava. nova architektura neprinasa kvalitne a dobre riesenia. necitim sa tu tak dobre ako kedysi. ten stav nerovnovahy je uz alarmujuci.
Re: Je industriálna architektúra \
:arrow: skúste sa bližšie zaujímať o dôvody, prečo ministerstvo nezačalo konanie o vyhlásení? určite tam nemajú zatvorené dvere, navyše má štátny orgán povinnosť podľa zákona sprístupniť informácie ktoré má. Druhá vláda V.M. uzákonila, že minister a štátni tajomníci sú politické funkcie. Za činnosť ministerstva zodpovedá minister. O prepojeniach tejto vlády s niektorými developerskými spol. sa už verejne vie. Možno odborníci na útvaroch ministerstiev sú z toho frustrovanejší ako občania ?! Ktovie? Osočuje sa ľahko, hľadanie pravdy je niekedy veľmi namáhavé :wink:
Re: Je industriálna architektúra \
:arrow: skúste sa bližšie zaujímať o dôvody, prečo ministerstvo nezačalo konanie o vyhlásení? určite tam nemajú zatvorené dvere, navyše má štátny orgán povinnosť podľa zákona sprístupniť informácie ktoré má. Druhá vláda V.M. uzákonila, že minister a štátni tajomníci sú politické funkcie. Za činnosť ministerstva zodpovedá minister. O prepojeniach tejto vlády s niektorými developerskými spol. sa už verejne vie. Možno odborníci na útvaroch ministerstiev sú z toho frustrovanejší ako občania ?! Ktovie? Osočuje sa ľahko, hľadanie pravdy je niekedy veľmi namáhavé :wink:
Zásadná chyba bola a je v určení vyhlasujúceho orgánu. V čase návrhu zákona išlo určite o nabratie kompetencií MK SR (ktoré sú v skutočnosti obyčajnou operatívou, nie koncepčnými či legislatívnymi vecami), len preto, aby sme ostali – ale vecí a kompetencií je toľko, že sa nestíha, a teda nie je poriadne nič…
Re: Je industriálna architektúra \
:arrow: p. Kubalcova uviedla
bolo by úplne ideálne, keby sme si mohli dovolit mat zo starych fabrik muzea, ktore by boli vsetkym pristupne a dokumentovali by pracu a vyrobne procesy svojej doby. nemame, ani mat nebudeme. to, ze si to dovolit nemozeme predsa neznamena, ze su odsudene na zanik automaticky. ze stratilo význam ich chranit. obzvlast v dnesnej dobe, ked tu nemame ani len poriadnu obciansku spolocnost, kedy si magistrat doslova robi, co chce, doslova sme rukojemnikmi bohatych spolocnosti a jednotlivcov, by sme nemali relativizovat. ja som obyvatel tohoto mesta a nieco stracam tym, ze sa tu bura hlava-nehlava. nova architektura neprinasa kvalitne a dobre riesenia. necitim sa tu tak dobre ako kedysi. ten stav nerovnovahy je uz alarmujuci.
Pod to sa môžem tiež podpísať, no je tam to “bolo by ideálne”. Reálna situácia je iná. Pár jednotlivcov chápe poslanie pamiatkara, no pre väčšinu ide o brzdu rozvoja, staromilov, atď. Mnohokrát sa vina pripíše tomu, kto vo veci niečo urobil. Tiež mám z rozvoja Bratislavy bolestné skúsenosti, množstvo kedysi obľúbených miest som vyradil zo svojho rozvrhu návštev. Po čase tam zájdem si overiť, či náhodou sa nevrátil “duch miesta”, ktorého sme vyhnali kamsi do “psej matere”….. No a ak Vás zaujíma (ne)činnosť ministerstva, dvere na našej sekcii kultúrneho dedičstva boli a sú otvorené, pripravení sme diskutovať o čomkoľvek v tejto oblasti (tel.: 02.59391427) Boli tu už aj “pištolníci”, krikľúni, čo nás chceli “defenestrovať”, viackrát odišli ako naši spojenci, prinajmenšom pochopili, že je iné písať návrhy, iné čeliť hrozbám, fyzickým útokom, vymáhaniam odškodného v mil. SK. No to len tak, na margo “slasti” našej profesie. :wink:
Re: Je industriálna architektúra \
:arrow: p. Kubalcova uviedla
bolo by úplne ideálne, keby sme si mohli dovolit mat zo starych fabrik muzea, ktore by boli vsetkym pristupne a dokumentovali by pracu a vyrobne procesy svojej doby. nemame, ani mat nebudeme. to, ze si to dovolit nemozeme predsa neznamena, ze su odsudene na zanik automaticky. ze stratilo význam ich chranit. obzvlast v dnesnej dobe, ked tu nemame ani len poriadnu obciansku spolocnost, kedy si magistrat doslova robi, co chce, doslova sme rukojemnikmi bohatych spolocnosti a jednotlivcov, by sme nemali relativizovat. ja som obyvatel tohoto mesta a nieco stracam tym, ze sa tu bura hlava-nehlava. nova architektura neprinasa kvalitne a dobre riesenia. necitim sa tu tak dobre ako kedysi. ten stav nerovnovahy je uz alarmujuci.
Pod to sa môžem tiež podpísať, no je tam to “bolo by ideálne”. Reálna situácia je iná. Pár jednotlivcov chápe poslanie pamiatkara, no pre väčšinu ide o brzdu rozvoja, staromilov, atď. Mnohokrát sa vina pripíše tomu, kto vo veci niečo urobil. Tiež mám z rozvoja Bratislavy bolestné skúsenosti, množstvo kedysi obľúbených miest som vyradil zo svojho rozvrhu návštev. Po čase tam zájdem si overiť, či náhodou sa nevrátil “duch miesta”, ktorého sme vyhnali kamsi do “psej matere”….. No a ak Vás zaujíma (ne)činnosť ministerstva, dvere na našej sekcii kultúrneho dedičstva boli a sú otvorené, pripravení sme diskutovať o čomkoľvek v tejto oblasti. Boli tu už aj “pištolníci”, krikľúni, čo nás chceli “defenestrovať”, viackrát odišli ako naši spojenci, prinajmenšom pochopili, že je iné písať návrhy, iné čeliť hrozbám, fyzickým útokom, vymáhaniam odškodného v mil. SK. No to len tak, na margo “slasti” našej profesie. :wink:
Pán Liptay,
prosím, pochopte, že ak sa necháte IBA zastrašiť, tak nikdy nič nebude, vždy sa presadí len jeden smer a záujem, a teda “systém” a vzťahy sa nezmenia. Ide teda o to, aby bol tlak, uskutočňoval a presadzoval sa VEREJNÝ ZÁUJEM; inak sú tí, ktorí sa rozhodli posadiť sa do Štátnych úradov, zbytoční a iba požierajú štátny rozpočet… Pochopte, ste tam na to, aby ste aj vyvažovali ignoranciu “územných samospráv”, na ktoré ústredné orgány tak radi prenášajú (ne)zodpovednosť a úlohy.
Niektoí obyvatelia okresov takto došli aj o zdravotnícke zariadenia, čo zariadili miestne orgány “najbližšie k občanom”…
Re: Je industriálna architektúra \
:arrow: možno som mal strach niekedy v súkromí, no v práci nikdy. No o zastrašovaní som sa ani nezmienil, len o “čare” našej profesie. Bol som na “koberci” aj u s. Šalgoviča, jeden z podpredsedov vlády SSR mi zakázal sa priblížiť do Roháčov, lebo som sa postavil proti výstavbe hotelov na Adamculi. Skúste však aj Vy pochopiť, že o “útoku” alebo “ústupe” nerozhoduje vojak v prvej línii, ale generáli kdesi vzadu. Ak banka skrachuje, lebo zle investovala, určite nie “vďaka” poctivému radovému zamestnancovi. Môžem Vás ubezpečiť, že ak skutočne dôjde k situácii, že moja práca na MK už nebude mať zmysel, ani hodinu naviac tu nezotrvám… :arrow: