Bauhaus – Fotografie * Výstava v Dome umenia v Brne potrvá do 1. júla 2001

„Konečný cieľ všetkých výtvarných činností je stavba.“ Tak znie základnýpilier manifestu Bauhausu vyslovený architektom Walterom Gropiusom v roku 1919 voWeimare. V tom istom roku založil na mieste, kde sa pred vyše storočím zrodili dielapreromantického Goetheho a búrlivého Schillera, umeleckú školu Bauhaus.

Dizajn a architektúra nepredstavovali jedinú náplň tohto centra avantgardnéhoumenia v Nemecku, neignoroval ani fotografiu, i keď jej dlho chýbala okrem financií idielňa a predovšetkým vodcovská osobnosť.

László Moholy-Nagy situáciu zmenil a fotografia Bauhausu sa vďaka nemu zapísalahrubou fixkou do dejín fotografie, i keď jej oficiálne oddelenie zriadil WaltherPeterhans v roku 1929. Jednotlivé kroky hľadania a experimentovania prezentuje Domumenia v Brne do 1. júla.

Výstava ponúka avantgardné fotografie neznámych amatérov vedľa uznávanýchosobností svetovej fotografie ako László Moholy-Nagy, Erich Consemüller či Lux.T.Feininger.

„Je maľba ako významný činiteľ celku ešte dnes potrebná?“ pýta sa LudwigHirschfeld-Mack na postavenie maliarstva v umení. Členovia Bauhausu, predovšetkým gurufotografickej sekcie László Moholy-Nagy sa snažia vymedziť vzťah výtvarného umeniaa rýchlo sa šíriacej fotografie. Niektorí maľbu vnímajú ako senilného konkurenta,ktorý už čoskoro uvoľní miesto fotografii.

Snímky v Brne tento názor obhajujú nekonvenčnými kompozičnými konceptmi. Okrembudovy Bauhausu, autoportrétov a portrétov jeho členov visia na stenách koláže, montáže,fotoplastiky a ukážky typografie. Dnes sú to bežné pojmy, ale vo fotografickejterminológii sa udomácnili i vďaka Bauhausu.

Fotografiu tu začali vnímať intenzívnejšie až príchodom Lászlóa Moholya-Nagyaa jeho ženy, Češky Lucie v roku 1923. S ním prechádza prvá fáza – expresionistická- do funkcionalistickej. Svoje práce nenazval nikdy fotokolážou, zásadne používatermín montáž. „Montáž zviditeľňuje nadrealitu, utópiu, žart,“ tvrdí. Prisebe visia jeho hravé montáže s estetickou prioritou (Aký budem mladý a pekný), akoi montáže spoločensky angažované (Matka Európa sa stará o svoje kolónie).

Medzi vystavovanými snímkami sa nachádza i tvorba Slovenky Ireny Blühovej, ktoráod dvadsiatich siedmich rokov študovala na Bauhause fotografiu, reklamu, typografiu, alepo dvoch rokoch sa vrátila na Slovensko.

Zvláštne uhly, neobvyklé podhľady a nadhľady, zásahy do negatívov a odvážnekoláže sú bez štylistických či ideologických obmedzení. Bauhaus však ako štátnainštitúcia musel po nástupe nacistického režimu v roku 1933 ukončiť svojučinnosť.

Napriek obsiahlym teoretickým i praktickým aktivitám fotografov Bauhausu sa až vposledných rokoch vystavujú ich fotografie nielen ako dokumentárne snímky, ale i akosamostatné formy umeleckého prejavu.

Fotografi nevnímali hranice, nerešpektovali ani pravidlá Bauhausu: funkčnosť,jednoduchosť, strohosť či radikálne vymedzenia („štvorec je červený, kruh jemodrý“ a podobne). Diletantizmus prezentujú pri experimentovaní ako tvorivú silu,ktorá sa zastaví až v surrealistických lahôdkach. Výstava ponúka priestorfotografii hravej, vtipnej i provokujúcej, občas extrémne abstraktnej, inokedy lenivokonkrétnej. Jemný chaos fotografií len zhovievavo reflektuje svoju dobu.

JANA KADLECOVÁ, Brno

---

  Publikované na: www.sme.sk dňa 18. 6. 2001