Jordánsko: Reštaurátorom sa v Petre podarilo odkryť nástenné maľby

Po troch rokoch reštauračných prác sa odborníkom podarilo odkryť farebné nástenné maľby a niekoľko z mála zachovaných príkladov dvetisíc rokov starého helenistického umenia. Tieto umelecké prejavy sa nachádzajú v kaňone Siq al-Barid, známom ako “Malá Petra” vzdialenom približne päť kilometrov od známej jordánskej archeologickej lokality Petra. Maľby boli celé storočia zahalené nánosom sadze z beduínskych táborových ohňov a reštaurátori sa spočiatku domnievali, že ich rekonštrukcia bude nemožná. “V skutočnosti to bolo dosť vyčerpávajúce. Nepredstavovali sme si, že by sme mohli túto maľbu vyčistiť. Spočiatku sme sa domnievali, že to bude nemožné,” uviedol odborník na reštauračné práce Stephen Rickerby.

Petra je skalné mesto v Jordánsku, ktoré je od roku 1985 zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Preslávili ju predovšetkým vyrezávané skalné ruiny, ktoré tu ostali po Nabatejcoch. Táto arabská civilizácia vznikla niekoľko storočí pred narodením Ježiša a jej trvanie sa skončilo, keď ju rímske légie pripojili k svojmu obrovskému impériu. Nabatejci prekvitali v 2. storočí p.n.l. a v mnohých svojich mestách si osvojili prvky helenistických štýlov.


“Väčšina malieb, ktoré sa tu zachovali, bola veľmi jednoduchá. Táto je však figuratívna,” uviedol Rickerby. Na scénach pokrývajúcich klenbu a steny jaskynného komplexu sa objavujú detské postavy, ktoré zbierajú ovocie alebo odháňajú vtáky, obzobávajúce hroznové bobule, uviedli reštaurátori. Naturalistickú komplikovanosť jordánskych malieb podčiarkujú vyobrazenia kvetov, vtákov a hmyzu. Podľa odborníkov je pri spomínaných vyobrazeniach možné vypozorovať pomerne silný vplyv helenizmu, ktorý sa prejavoval figuratívnym štýlom maľovania a naturalizmom pri vyobrazeniach vtákov či hrozna.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Unikátne stredoveké maľby európskeho významu

MARTINČEK 12. novembra 2002 (SITA) – Reštaurátori Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči dnes slávnostne odovzdali zreštaurované stredoveké nástenné maľby v rímsko-katolíckom kostole sv. Martina v obci Martinček v okrese Ružomberok. “Tieto fresky nevidel nikto takmer 300 rokov a ide o unikát nielen slovenského, ale aj európskeho významu“, uviedol na tlačovej besede v Martinčeku vedúci ORA Ivan Tkáč. Reštaurátori datujú vznik malieb do 13. storočia, čo je viac ako o jedno storočie skôr, než sú známe maľby tzv. liptovského okruhu vo viacerých kostoloch na Liptove.

Dvadsaťpäť rokov reštaurátorského ateliéru v Levoči

12. júna 2008 – Doteraz finančne, materiálovo a časovo najnáročnejším dielom, ktoré stále nie je ukončené, je obnova exteriéru chrámu sv. Jakuba v Levoči. Intenzívne sa tejto národnej kultúrnej pamiatke venujú reštaurátori od roku 1996.
Za 12 rokov reštaurátorských prác sa na tejto akcii preinvestovalo približne 60 mil. Sk. Ďalšie prostriedky stálo reštaurovanie mobiliáru samotného kostola. Tkáč sa ani nepokúša odhadnúť termín ukončenia prác na exteriéri kostola. „Všetko bude závisieť od finančných prostriedkov,“ uviedol vedúci ORA. Koncom 90-tych rokov odhadovali reštaurátori rozsah prác na exteriéri kostola sv. Jakuba na 200 mil. Sk.

Levočskí reštaurátori sú hrdí na obnovené stredoveké maľby v Martinčeku

Levoča 17. decembra 2002 (TASR) – Ukončiť obnovu fasády Provinčného domu v Spišskej Novej Vsi a stredovekých malieb v kostole sv. Martina v Martinčeku pri Ružomberku sa podarilo v tomto roku pracovníkom Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči. Jeho riaditeľ Ivan Tkáč na dnešnej tlačovej besede zdôraznil, že na záchrane pamiatok v rôznych častiach Slovenska zrealizovali od začiatku roka práce za 12,5 milióna korún. Dodal, že objem mohol byť vyšší, ale v auguste museli pristúpiť na priame platby dodávateľom.

Objavili najstaršie maľby znázorňujúce apoštolov

Archeológovia a reštaurátori umenia s použitím novej laserovej technológie objavili údajne najstaršie maľby tvárí apoštolov Ježiša Krista. Obrazy nachádzajúce sa v katakombách svätej Tekly neďaleko Baziliky sv. Pavla za hradbami starovekého Ríma, vytvorili koncom štvrtého alebo začiatkom piateho storočia. Podľa archeológov mohli tieto obrazy patriť k tým, ktoré najviac ovplyvnili neskoršie umelecké vyobrazenia tvárí Kristových nasledovníkov. O freskách sa vedelo, no detaily bolo možné vidieť až počas reštauračného projektu, ktorý sa začal pred dvoma rokmi. Jeho výsledky vedci oznámili na tlačovej konferencii dňa 22. júna 2010.