K najväčším tohtoročným objavom archeológov patril poklad keltských mincí

Obrázok k článku od zora.

K najväčším tohtoročným objavom slovenských archeológov patril poklad keltských mincí z Mošoviec pri Turčianskych Tepliciach. Nález 40 mincí z 1. storočia nášho letopočtu obsahuje najcennejšie strieborné mince, ktoré Kelti v tejto oblasti razili – tzv. tetradrachmy. „Vážia deväť až desať gramov, teda majú v sebe akoby štyri drachmy, čo boli v tej dobe najmenšie mince,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta. Tento významný nález zaznamenal ohlas aj v zahraničí. Informovali o ňom renomované médiá ako National Geographic Španielsko, web Archeologického ústavu Ameriky Archaeology.org a slovenských vedcov oslovil napríklad aj brazílsky časopis venovaný histórii Aventuras na História.

 

Unikátnosť nálezu spočíva nielen v jeho cene, ale predovšetkým v tom, že pri objave pokladu boli odborníci a nepredbehli ich vykrádači. „Archeológ nehľadá len to, čo je drahé a vzácne, ale predovšetkým hľadá súvislosti a vďaka detailnej práci v teréne môže nález ďalej vysvetliť,“ zdôrazňuje Pieta. Mince boli rozptýlené na strmom svahu. Vedci našli miesto, kde boli zrejme zabalené v uzlíku z organickej hmoty a eróziou pôdy sa rozptýlili dolu svahom. Zároveň zistili, že do zeme ich uložili Kelti pravdepodobne v čase bojov na začiatku nášho letopočtu.

 

Slovenskí archeológovia zaznamenali v roku 2018 úspechy aj pri ďalších výskumoch. V Nižnej Myšli v okrese Košice sa sústredili na osadu zo staršej doby bronzovej, ktorá patrí k najlepšie preskúmaným osadám z tohto obdobia v Európe a tiež k najbohatším, čo sa týka nálezov zo zlata. „Tento rok sa nám podarilo nájsť zaujímavé objekty, ktoré sme najprv nevedeli interpretovať, až chemické analýzy ukázali, že išlo o objekty, kde sa pripravovali rôzne druhy potravín,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay. Úlohou archeológov pre rok 2019 bude zistiť, ako presne fungovali. V Nižnej Myšli sa podarilo nájsť aj ďalšie hroby na okraji pohrebiska, ktoré má spolu už vyše 800 hrobov.

 

Vedci sa sústredili aj na oblasti banských činností v okrese Topoľčany – Nemečky, Zlatníky, oblasť Kulháň. Leteckým prieskumom so špeciálnym laserovým prístrojom LIDAR tu dokumentovali rozsiahle ťažobné revíry. Prieskum pred plánovaným výskumom, ktorý bude prebiehať v roku 2019, robili archeológovia medzi Hodrušou a Vyhňami. Nachádza sa tam banícka osada Kerling, ktorá zanikla v polovici 14. storočia. Pokračoval aj výskum stredovekej dediny v Štrbe. „Tento rok k zrekonštruovanému pôdorysu kostola a opevneniu pribudol drevený most postavený podľa pôvodných nálezov a rekonštrukcia domu zo začiatku 15. storočia. Je to miesto, ktoré sa teší veľkému záujmu verejnosti, keďže okolo vedú turistické a cyklistické chodníky,“ hovorí Ruttkay. Zaujímavé nálezy z mezolitu – strednej doby kamennej – sa podarilo objaviť v Sedmerovci v okrese Ilava, kde je výskum vo väčšom rozsahu naplánovaný na rok 2019. Už teraz sa však podarilo nájsť množstvo kamenných nástrojov z doby, ktorá podľa slov Ruttkaya predstavuje „doteraz nepoznané miesto našej dávnej histórie.“

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Na Bratislavskom hrade našli zlatý poklad z rímskych čias

Bratislavský hradný areál odkryl pamiatky, ktorými sa hlavné mesto Slovenska zapisuje medzi významné náleziská pamiatok z rímskeho obdobia. Podľa odborníkov tak možno už hovoriť o antickej Bratislave, ktorá mala keltské opidum, sídlo moci, na európskej úrovni. K najvýznamnejším objavom pri archeologických vykopávkach na mieste historickej jazdiarne na Severnej terase patrí nález zlatých mincí a muriva rímskych stavieb s dlážkami.