K Stachovým diptychom
Nielen interpretatívne revízie humanitných a prírodných vied, ale aj proces aktuálnej redefinície kultúry a umenia nachádzajú svoj kontext, svoje horizonty, prostriedky a vzorce v polemike kritickej moderny s postmodernou.
V rozli?nom stupni sa to nevyhnutne prejavuje v každom rozhodnutí umelca dneška. Dekonštrukcia teleologických a iných falošných nárokov ?klasických? modelov moderny na jednej strane, kritický výklad moderny ako nedokon?eného projektu na strane druhej, poskytujú hlavné podnety. Najproduktívnejšie na ne reaguje model komunikácie, ktorý opúš?a aporetické zajatie subjektcentrického modelu poznania (i jeho kritiky) a zakladá sa na paradigme dorozumenia, vychádzajúcej z možnosti konkrétnej dialogikej reciprocity.
?ubo Stacho h?adá základnú sémantickú a syntaktickú jednotku svojho nedogmatického modelu vizuálnej komunikácie v diptychu. Realizuje ho naj?astejšie v ??istote? techník ?vlastných? fotografií. Neváha však ani artikulova? v iných technikách, napríklad zmysluplne intervenova? ?maliarskou? alebo inou stopou. V komunika?nej hre dokonca zveruje ?doriešenie? binárneho posolstva vyzvanému ?spoluautorovi?: vytvára mu priestor aposiopetickým ?odml?aním sa?, ponecháva mu slobodu ?dopovedania?.
Organizácia diptychu sa zakladá na opozícií stavov, podôb, tém, objektov. Tieto vytvárajú vizuálne oxymorón, kde medzi pólmi vysokého napätia preskakuje iskra (emocionálneho i referen?ného) významu, fundamentálne nestáleho, rezultujúceho z premien nefixovaného kontextu.
Stachov diptych sa rozvíja monotematicky (opozícia rozli?ných stavov jedinej osoby, veci) i polytematicky (opozícia rozli?ných osôb, vecí, opozícia ?udského a zvieracieho). Osobitným prípadom polytematického riešenia je ironická opozícia symbolov a znakov rozli?ných mytológií, kultov, fetišov a rituálov. Autor nachádza i aranžuje opozície, apropriuje i manipuluje, vždy ma však ide o dva krajné stavy alebo podoby, ktoré zameriavajú isté ?asové obdobie, v ktorom prebiehajú rekonštruovate?né vonkajšie i vnútorné procesy, deje. Medzi týmito hranicami vzniká priestor sémantického po?a, ktoré je vlastným obsahom komunikácie. Interpreta?ný podnet vychádza z dynamického premenlivého vz?ahu dvoch integrálnych ?astí diela, ktoré oslovujú diváka ?akajúc na jeho repliku a sú?asne môžu by? odpove?ou na jeho prehovor. Opozície sa vzájomne upres?ujú vymedzovaním, obmie?ajú alebo rozli?ne dop??ajú, inokedy sa overujú, aby sa potvrdzovali ?i ?alej problematizovali, prípadne sa korigujú, kritizujú, ?iastkovo alebo celkovo negujú. Dielo sa tak stáva hádankou i jej riešením, riešením v ?alšej hádanke. Vágnos? a ambiguita neu?ah?ujú ??ítanie? posolstva, rozlišujú však možnosti ?asti i celku, ktorý neposkytne každému všetko, ale rozli?ným rozli?né.
Stachov diptych sa kontaktuje s mýtom pozitívne (?rajská? neerotickos? jeho nudit, oponujúcich konven?nej ?maske? oble?enia, azda aj symbolika jablka ? konzumovaného, hnijúceho, manipulovaného v opozícií k intaktnosti ?darovaného? plodu), ale aj negatívne (opozície symbolov). Ironický nadh?ad si zachováva aj v racionálnych nárokoch. Tento odstup od simplifikujúcich ?vier? neznamená rezignáciu na perspektívu. Autor však vie, že pravda, ktorá ?portrétuje? ?loveka takým, akým je, môže nielen stimulova?, aby bol ?ímsi viac, ale aj ? ako opona ? zakrýva? to, ?ím by sa mohol sta?.
Radislav Matuštík
(Matuštík, R.: K Stachovým diptychom. kde publikované, Bratislava 1990)
Galéria mesta Bratislavy a autor, si Vás dovo?ujú pozva? na výstavu
?UBO STACHO
SLOVENSKO – tajomná a spirituálna krajina,
vernisáž výstavy: vo štvrtok, 22. februára 2007 o 17.00 h, Pálffyho palác, Panská 19, BA
kurátor:
Curriculum vitae
13.08. 1953 v Handlovej
1971 ? 1976 Stav. Fak. SVŠT, Bratislava
1979 ? 1984 FAMU Praha, prof. Šmok
http://www.lubostacho.com/
http://www.angelfire.com/sk/lubostacho/
1990 založil na VŠVU štúdium fotografie kde dodnes vedie Atelier fotografie a intermediálnych presahov
Okrem tvorivej práce v oblasti fotografie autor robí presahy do incý médií /video, inštalácie, kresba, ma?ba a iné/, publikuje teoretické ?lánky, medailóny a recenzie výstav, podie?a sa na organizovaní výstav, tvorivých dileni a letných škôl fotografie
Autorské výstavy /výber spomedzi vyše 50 tich výstav/? One Man exhibition
1979 Povedz mi zlá nemoc, KGF MDKO Bratislava
1987 Fotografie, Jana Corkin Gallery Toronto Kanada (s J.Sudkom)
1988 Nové fotografie ?uba Stacha, Tha Watson Gallery, FOTOFEST 88
Houston, USA(spolu s Margaret Bouke-White a André Kertészom )
1989 Fotografie, Cankarjev dom Ljub?ana, Slovinsko
Akcia Pridajte ruku (spolu s Petrom Rónaiom), podchod na Mierovom nám. Bratislava
1990 Fotografie, MKS Prepoštská Bratislava
Peter Rónai, ?ubo Stacho ? akcia na Aperto Benátky
1991 Akcia pred Považskou galériou v Žiline, pri príležitosti otvorenia výstavy Sen o múzeu
Akcia s krížom, Festival FIT Klarisky Bratislava
Fotografie, Maira de Villennes-sur-Seine, Francúzsko
Pocta Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi, Spišská Belá
1992 Fotografie, JaneCorkin Gallery Toronto, Kanada
1993 Fotografie, Galéria 4 Cheb
1994 Fotografie, Galéria Foto-Medium-Art,Wroclaw
Fotografie a inštalácie, Štátna galéria, Banská Bystrica
1995 New Instalation,(s Deziderom Tothom) Mattress Factory Pittssburg
1997 Synagóga – centrum sú?asného umenia Plátna spomienok a zabúdania, Trnava
Fotogalerie Wien, Prvé prijímanie, Wiede?
Kostel Nanebevzetí Panny Marie, Plátna spomienok a zabúdania, Moravský Beroun
1998 FOTOFEST Houston Wagon Works Building, Infúzia – Fotografická archeológia
1999 premiera videa JÓB a prezentácia videa Posledné rozhovory, ?eské centrum Bratislava
Návrat stratených, At Home Gallery, Synagóga ? Šamorín,
2000 Kapesní?ky, atrium Pražákovho paláca, Moravská galéria Brno,
Duchovná cesta, Dom fotografie ? Tatranská galéria Poprad
Strata fotografickej pamäte ? CC centrum Bratislava Petržalka
2003 Ekumenická Bohoslužba, synagóga Liptovský Mikuláš
2006 Plátna spomienok a zabúdania, Návrat stratených – Stará synagóga Plze? ?R
53 & 53 /retrospektíva/ – Galéria M.A.Bazovského Tren?ín
SLOVENSKO tajomná a spirituálna krajina – Galéria FUJI Kaunas Litva
Skupinové výstavy / spomedzi ú?asti na vyše 112 výstavách doma a v zahrani?í uvádzame vyber/
Brno 1982, Praha 1987, Kolín, Erlangen, Halifax, Montreal 1990, Štrasburg, Freiburg 1991, Barcelona, Dortmund 1992, Rochester, Amsterdam, Antverpy 1993, Tokio, Miskolc, Wroclav, Pittsburg 1995, Houston, Banská Bystrica, Dubrovník 1996, Halle 1997, Ljublana 1998, Olomouc, Tel Aviv 2002, Rimavská Sobota 2003, Zadar 2004, Zlín 2005, B.Bystrica 2005, Ostrava 2006, SNG Bratislava 2006, Helsinky 2006
Ocenenia
Bronzová Petzvalová medaila 1973
Zlatá Petzvalová medaila Pieš?any 1974
Cena UNESCO Praha 1993
Cena Bienále fotografie Metropolitné muzeum Tokio 1995
Zastúpenie v zbierkach ? ?ubo Stacho /možno dat všetko za sebou/
Slovenská národná galéria, Bratislava
Moravská galerie, Brno
Národní galerie Praha
UMPRUM Museum Praha
Muzeum um?ní. Benešov
Národná knižnica, Pariž, Francúzsko
Jane Corkin Gallery, Toronto. Kanada
New Orleans Muzeum of Art, New Orleans USA
Corcoran Gallery of Art,Waschington D.C. USA
Museum of Fine Arts, Houston USA
Paris Audiovisuel, Paríž. Francúzsko
Fotografijos muziejus, Siauliai, Litva
Múzeum Košice
Štátna galéria Banská Bystrica
The RISD Museum, Providence USA
Metropolitne muzeum fotografie Tokyo
v súkromných zbierkach doma a v zahrani?í
Hos?ujúci profesor – Visiting profesor
1993 Krá?ovská akadémia – Gent Belgicko
1993 Rietveld Akademy – Amsterdam Holandsko
1995 Nottingham Trent University, Nottingham, Ve?ká Británia
1995 Umelecko – priemyselná škola Budapeš?, Ma?arsko
1998 RISD Providence, USA
1999 Rutgers, The State University of New Jersey, USA
Tvorba ?uba Stacha je ako vizuálna symfonická báse? o ?ase a kultúre. Jeho obrazy majú viaceré vrstvy významov a metafor, týkajúce sa tak ?asovej ako duchovnej skúsenosti. Niektoré jeho obrazy stoja osve, ako historické metafory, iné vo dvojiciach s bežnými predmetmi, ktoré nadobúdajú nový, nezvy?ajný význam. Mnohé zo Stachových obrazov vyvolávajú prchavý dojem; pôsobia, ako keby sa vznášali vo vzduchu. Iné zas stoja oboma nohami pevne na zemi a pripomínajú nám, že sme sú?as?ou merate?ného ?asu a merate?nej skúsenosti. Dielo ?uba Stacha je tvorivé a hlboko vášnivé. Je to dôležité dielo.
Wendy Watriss, kurátorka a umelecká riadite?ka, FotoFest Houston, Texas 2004
Darí sa mu pozorovanie tých jemných zmien ?udskej matérie, ktoré vlastne ozna?ujú prítomnos? života ? duše, veku, ?asu. Vie by? presný a mnohovýznamový. To sú tie zvláštnosti talentu konceptuálneho fotografa, ktoré nedovo?ujú aby sa jeho umenia stalo dogmou. Má cit tvorcu ? ?i už fotografuje deti, les alebo nové supermarkety ? je to zvláštny cit, ktorý nepripúš?a samotu, núti diváka pracova? tak, že sa stáva spolutvorcom s umelcom.
Irina ?mireva, Múzeum moderného umenia. Moskva, 2004
zdroj: www.obnova.sk, GMB
