Ing. arch. Jana Husárová
Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave
Mojou “vecou”, keďže pracujem 26. rok na Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave ( MÚOP BA), je starať sa o osud pamiatok a pamiatkovo chránených území nášho hlavného mesta. Najaktuálnejšou témou, ktorou mesto žije v súčasnosti, je okrem výstavby mosta “Košická”, príprava územia ľavobrežnej línie nábrežia Dunaja v úseku PKO až po Nový most, resp. Rybné námestie. Komplex PKO je v štádiu prípravy vydania územného rozhodnutia. Pre nás pamiatkárov a celú odbornú i laickú verejnosť je zaujímavý osud zúboženého podhradia – Zuckermandla a Vydrice, tzv. Južné podhradie. Toto obrovské sústo, ktoré si mesto zaumienilo vyštudovať, zaregulovať a pripraviť na výstavbu, bolo dlho “prežúvavané”, dochucované, prešlo analýzami i vyprofilovanými štúdiami (Europan) až stojíme pred krokom poslednej fázy prípravy územia – zadaním k ÚPD zóny Podhradie – Zuckermandel, Vydrica, Židovská, Staromestská. Samozrejme, počas desiatich rokov sme do tohto procesu vstupovali aj my pamiatkári MÚOP BA zväčša ako účastníci spracovateľských kolektívov (MARKROP, Ing. arch. Zigo).

V roku 2002, v zmysle nového zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, na pôde MÚOP BA boli spracované Zásady ochrany mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava (aktualizované z roku 1999, spracované MÚOP BA). Pripravovaná urbanisticko-architektonická súťaž, vypísaná v tom istom roku investormi J & T a Avant, vyvolala požiadavku na vypracovanie zásad ochrany dotknutého územia (Vydrica, Zuckermandel) aj pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu v Bratislave (PÚ). Keďže MÚOP a PÚ mali spoločne eminentný záujem zapracovať tieto zásady do podmienok súťaže, a ďalej, samozrejme, ako záväzný odborný materiál, tvoriaci základy filozofie riešenia tak závažného územia mesta v predprojektovej príprave zonálnej dokumentácie, začali sme dôsledne zisťovať právnu záväznosť tohto podkladu.

Hneď z paragrafu 29 zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sme sa dozvedeli, že v odseku (1) Základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia; odsek (2) Krajský pamiatkový úrad alebo osoba oprávnená podľa paragrafu 35, odsek 3 vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa ods. 1. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územno-plánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu (Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku – stavebný zákon, v znení neskorších predpisov). Záväznosť zásad tu evidentne nie je uvedená.

Odsek (4) však znie: Orgán oprávnený schváliť územno-plánovaciu dokumentáciu územia, v ktorom sa nachádza pamiatková rezervácia, pamiatková zóna, ochranné pásmo alebo archeologické nálezisko evidované podľa paragrafu 41, pred jej schválením si vyžiada stanovisko miestne príslušného Krajského pamiatkového úradu. Ak ide o archeologické nálezisko, Krajský pamiatkový úrad vydá stanovisko po vyjadrení archeologického ústavu. To, že zásady pamiatkovej ochrany územia sa stanú záväznými až po schválení ÚPD nám potvrdil aj strojca spomínaného zákona MK SR najprv na pracovnom rokovaní (účastní MK SR, PÚ, Krajský PÚ Bratislava, MÚOP Bratislava) a potom i písomne. V praxi to ale znamená, že zákon umožňuje okrem PÚ, spracovať zásady aj oprávnenou osobou, avšak v pripomienkovom konaní a pri schvaľovaní ÚPD môže dôjsť k neprijatiu týchto zásad zo strany PÚ. Keďže zásady nie sú vydané rozhodnutím PÚ, ich záväznosť môže byť spochybnená a účelovo prispôsobená predstavám obstarávateľa ÚPD, napr. obcou, alebo samotným investorom a je viac než reálne, že po vynaložení nemalých finančných prostriedkov na ÚPD, táto jednoducho nebude PÚ schválená.

Nedávno zriadený Pamiatkový úrad teda nemôže v rovine ochrany území tvorivo a v predstihu využiť svoje právomoci, ktoré mu zákon umožňuje v polohe ochrany objektov – národných kultúrnych pamiatok, či hnuteľných pamiatok.

Ďalší, myslím, že závažnejší problém tkvie vo fakte, že citovaný paragraf 29 umožňuje uplatniť Zásady len za územiach, ktoré sú pokryté schválenou ÚPD. To znamená, že na pamiatkovo chránených územiach, resp. zónach, či v ochranných pásmach, ktoré nemajú z rôznych dôvodov platnú ÚPD nemožno uplatňovať komplexné požiadavky na územnú ochranu nástrojom pamiatkových zásad. Žiaden zákon neprinucuje obce zaobstarať si ÚPD zóny, takže pamiatkári môžu zástavbu v chránených územiach bez ÚPD regulovať len podľa svojich interných “zásad,” ktoré nie sú nikým objektivizované, a tým legislatívne spochybniteľné. Tento začarovaný kruh nabáda k zamysleniu sa nad dokonalosťou zákona nedávno uvedeného do života a k uvažovaniu o jeho novele. Prax už teraz ukazuje a overuje jeho dosah a skôr, či neskôr môže byť “neskoro”.

Veď najlepšie pamiatkári môžu dosvedčiť, že parciálne riešenie zástavby v chránených územiach je začiatok zániku jeho hodnôt, vďaka ktorým bolo to ktoré územie vyhlásené za chránené. Je smutné, že zvyšky nášho hmotného dedičstva, vďaka ktorým nás svet zaraďuje medzi kultúrne krajiny, sa nám môžu rozpadnúť medzi prstami úradov a schvaľovacími procesmi, množstvom odborných podkladov a vyjadrení bez očakávaného efektu zhodnotenia územia a jeho kultúrneho prežitia.

Keďže som optimista, verím, že ÚPD zóny Južné podhradie bude vypracovaná a prijatá všetkými zástupcami štátnej správy, mestskej samosprávy, ale hlavne občanmi, ako platný podklad pre projektovanie konkrétnych objektov s ambíciou harmonicky doplniť porušený obraz historickej časti Bratislavy.

Verím, že prípravný a schvaľovací proces PD obnovy MPR Bratislava, v tejto lokalite bude skúsenosťou, ktorá overí použiteľnosť mnohých, dnes inovovaných zákonov a bude príkladom, ako postupovať v tak zložitom procese prípravy pamiatkovo chráneného územia, i pre ostatné chránené lokality Slovenska. Či dobrým, alebo zlým závisí od snahy a bdelosti všetkých zainteresovaných.

Zdroj:
Fórum architektúry – mesačník Spolku architektov Slovenska č. 3/2003

Pre Obnova.sk Pavel Fabian