Občianskemu združeniu Kalvársky fond, ktoré od roku 2008 rekonštruuje banskoštiavnickú Kalváriu, sa podarilo dokončiť úplnú obnovu Dolného kostola, najväčšieho z 23 objektov Kalvárie. Podľa predsedu Kalvárskeho fondu Martina Macharika sa tým ukončila fáza záchrany Kalvárie, ktorá bola v roku 2007 zaradená na zoznam sto najohrozenejších pamiatok sveta. „Dolný kostol je najväčším a bol aj najviac zničeným objektom Kalvárie, jeho obnova bola preto najkomplikovanejšia. Ostáva pred nami ešte veľa práce, no dá sa povedať, že máme za sebou polovicu rekonštrukcie Kalvárie,“ povedal Macharik pre agentúru SITA.
Okrem Dolného kostola sú už opravené aj štyri kalvárske kaplnky, vybudované sú aj inžinierske siete v areáli Kalvárie a hotová projektová dokumentácia pre ďalšie rekonštrukčné práce. Prostriedky na rekonštrukciu získava Kalvársky fond od donorov, a to nielen od firiem, ministerstva kultúry a nadácií, ale prostredníctvom „adoptovania“ kaplniek a sôch aj od jednotlivcov a prácou už prispeli aj mnohí dobrovoľníci.

„Dosiaľ sme preinvestovali zhruba 1,5 milióna eur, teraz prichádza drahšia, ale vzhľadom na to, že všetky prípravné veci máme hotové, jednoduchšia fáza,“ povedal Macharik s tým, že na zostávajúce stavebné práce bude treba ďalších zhruba 1,5 milióna eur a na reštaurovanie zachovaných alebo vyrobenie replík stratených či ukradnutých sôch bude treba okolo 600-tisíc eur.
Päť rokov rekonštrukcie Kalvárie si Kalvársky fond pripomenul včera večer podujatím Pootvorenie Kalvárie, na ktorom bol pre verejnosť prvýkrát otvorený obnovený Dolný kostol. Ten bude opäť slúžiť aj na bohoslužobné účely, vysvätil ho generálny vikár Banskobystrickej diecézy Marián Bublinec. Túto udalosť ohlásil pôvodný, zreštaurovaný zvon tohto kostola.
Okrem Horného kostola, ktorého osvetlenie spustil Kalvársky fond koncom novembra, bude bývať po zotmení osvetlených aj päť horných kaplniek. Osvetlenie všetkých objektov Kalvárie plánuje Kalvársky fond dobudovať do troch rokov.

Kalváriu v Banskej Štiavnici postavili v polovici 18. storočia z iniciatívy jezuitov a vďaka štedrým darom miestnych baníkov, šľachticov a zástupcov mesta. Tento komplex 19 kaplniek, troch kostolov a jedného súsošia sa stal najvýraznejšou dominantou mesta a navštevovali ho pútnici z celého Uhorska. V roku 1951, keď boli náboženské aktivity a aj činnosť niekdajšieho Kalvárskeho fondu komunistickým režimom obmedzené, začala Kalvária chátrať. Otvorenie trhu s cennosťami po roku 1989 spustilo vlnu postupného rozkrádania vzácnych sôch a devastáciu jednotlivých objektov. Ako zistila architektka a pamiatkarka Katarína Vošková z Kalvárskeho fondu, zo 69 pôvodných sôch a sošiek sa zachovalo len deväť. Tento nepriaznivý stav podnietil miestnych aktivistov k obnoveniu združenia Kalvársky fond, ktoré od roku 2008 zabezpečuje celkovú obnovu areálu a postupné obnovenie jeho náboženského a kultúrneho života.