Katolíci si pripomenú patrónku Slovenska

Katolícka cirkev na Slovensku si v utorok, 15. septembra, pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne, kde sa aj tento rok konala od 12. do 15. septembra 2009 národná púť. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku štátnym sviatkom.

Prvá zmienka o sviatku pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev ho ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska.


Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že “ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”.


Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že “jej vlastnú dušu prenikne meč”. Po druhý raz Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Odpovede

  1. Katolíci si pripomenú patrónku Slovenska

    V Šaštíne bude od stredy národná púť

    BRATISLAVA 11. septembra (SITA) – V stredu sa začne národná púť do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Potrvá do 19. septembra. Púť sa začne v stredu rannými svätými omšami. Pontifikálnu svätú omšu bude celebrovať o 10:30 kardinál Jozef Tomko.

    V sobotu o 15:00 začne mládežnícky program, ktorý bude prípravou na svetové stretnutie mládeže. O 18:00 bude slúžiť omšu nitriansky biskup Viliam Judák. Po nej začne večerný program prednáškou O mladých a pre mladých. Na koncerte vystúpi hudobná skupina Saleziáni. Priestor bude aj pre adoráciu. O polnoci budú slúžiť omšu novokňazi. V nedeľu 19. septembra budú dve omše a po nich bude hlavnú omšu celebrovať o 10:30 provinciál saleziánov Karol Maník.

    Šaštín je starobylým pútnickým miestom. V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze.
    Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia, keď bola v roku 1710 znova uložená do kaplnky.
    Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí.

    Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám bol slávnostne posvätený v roku 1764. Pápež Pavol VI. Svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor.

Comments are closed.