Kláštor v Hronskom Beňadiku s relikviou Kristovej krvi otvoril návštevnícku sezónu
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku otvoril 1. mája návštevnícku sezónu, ktorá potrvá do konca septembra. V máji, v júni a v septembri bude otvorený cez víkendy a počas júla a augusta každý deň. V sobotu sú otváracie hodiny pre verejnosť od 10:00 do 17:00 a v nedeľu od 12:00 do 17:00. Prehliadky gotického chrámu sú v polhodinových intervaloch. Počas sviatkov 1. a 8. mája je národná kultúrna pamiatka otvorená od 10:00 do 17:00. Kláštor v Hronskom Beňadiku navštevujú turisti i pútnici, ktorých pozornosť púta vzácna relikvia Kristovej krvi. Relikviu dostalo opátstvo v roku 1483 od kráľa Mateja Korvína I., ktorý ju dostal pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Konkrétne ide o kúsok starého plátna s kvapkami krvi Ježiša Krista, nachádza sa v Kaplnke Božskej krvi.
Benediktínsky kláštor sa v poslednom období viac otvára pre turistov. Už niekoľko rokov ho opravuje Nitrianske biskupstvo s cieľom obnoviť kultúrnu pamiatku a zároveň ju aj prezentovať verejnosti. V uplynulých rokoch sa podarilo zrekonštruovať bývalú sýpku, kde vznikla panelová výstava pre návštevníkov. Obnova kláštora bude pokračovať aj tento rok. Ako informoval pred časom diecézny ekonóm Nitrianskeho biskupstva Martin Štofko, opraviť plánujú strechy na zvyšnej časti kláštora a zároveň upraviť vnútorné nádvorie kláštora. V minulých rokoch čerpalo biskupstvo financie aj z Nórskych fondov, tohtoročné práce bude financovať už len z vlastných zdrojov a z dotácie od ministerstva kultúry.
V Hronskom Beňadiku stál v minulosti najstarší románsky kláštor na našom území. Benediktínske opátstvo posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora – uhorského kráľa Gejzu I. Na základoch románskej baziliky postavili v 14. storočí dnešnú gotickú Baziliku svätého Egídia. Už od počiatku svojej existencie sa kláštor okrem šírenia duchovného slova preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry, vzdelanosti a technického pokroku. Pochádza odtiaľto najstaršia listinná rukopisná pamiatka na našom území – Nitriansky kódex. Do kompetencie kláštora patrilo aj vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a súčasne bol miestom na uchovávanie archívov a cenností. Benediktíni z tohto miesta odišli v 15. storočí.