História koncertnej sály sa viaže k roku 1908, kedy bola vybudovaná v rámci rozsiahlej secesnej prestavby Župného domu v Nitre. Hudobnú históriu sály je možné datovať od pôsobenia Antona Stupku v Nitre. Od roku 1919 sa tu pod jeho vedením pravidelne konali významné hudobné podujatia, ako to dokazujú aj archívne dokumenty uložené v Štátnom archíve v Ivanke pri Nitre. „Každý mesiac sa zásluhou Stupku konali koncerty, ktoré svojou umeleckou hodnotou dosahovali svetovú úroveň.“[1] V prvých rokoch sa pravdepodobne stretával s nepochopením svojich produkcií, keďže „koncertná sieň bola často poloprázdna.“[2] Záujem publika neskôr pozdvihol zavedením cyklu abonentných koncertov, na ktorých vystupovali mnohí významní umelci. Ich mená sa uvádzajú aj v dokumentoch archívu v Ivanke pri Nitre. „Prvý cyklus abonentných koncertov sa uskutočnil v roku 1922. Účinkoval klavírny virtuóz Konrád Ansorge.“[3] V koncertnej sále v ďalšom období vystupovali nitriansky rodák Eugen Kalix, husľový virtuóz František Ondříček a Váša Příhoda, huslistka Kitty Červenková, Česká filharmónia s dirigentom Františkom Stupkom a Václavom Talichom, Ondříčkovo kvarteto, Dvořákovo kvarteto, huslista Jaroslav Kocian, barytonista Emil Burian, huslista Pepa Bartoň a ďalší. V kronike mesta Nitra sa spomína koncert výnimočnej sopranistky Emy Destinovej a posledný koncert Karola Buriana. Medzi ďalšie osobnosti kultúrneho života, ktoré vystupovali v rámci abonentných koncertov v Nitre, patrili „tenorista Valentín Šindler, klavirista Jaroslav Kvapil, maďarské kvarteto Waldbauer-Kerpely, klavirista Jan Heřman, umelec Erno Dohnányi, klaviristka Ilona Kurzová, kvarteto Ševčík – Lhotský, Spevácky zbor moravských učiteľov vedený dirigentom Ferdinandom Vachom, huslista Eduard Zathurecký, klavírny virtuóz Rudolf Firkušný či klavirista Július Folfsohn.“[4] Mená významných umelcov a osobností dokazujú pestrú kultúrno-umeleckú činnosť v koncertnej sále v období rokov 1919-1931. Postupný nástup udalostí druhej svetovej vojny, „rozpad prvej ČSR a vznik Slovenského štátu znamenal pre Nitru ochudobnenie kultúrneho diania.“[5] Zlom v kultúrnom živote nastal po dlhej odmlke až v roku 1959, kedy bol v Nitre založený Kruh priateľov umenia pri PKO, ktorý sa aktívne podieľal na organizovaní mnohých koncertov a umeleckých podujatí. Okrem estrádnej sály PKO využíval Kruh priateľov umenia pre prednášky a koncerty vážnej hudby aj priestory koncertnej sály Župného domu. Medzi najvýznamnejšie podujatia v koncertnej sále patrili koncert Sviatoslava Richtera a Amy My Bruni z La Scaly. Hlavnou iniciátorkou Richterovho vystúpenia v Nitre v roku 1965 bola Marta Červeňanská. Pravdepodobne jediná publikovaná recenzia na jedinečný koncert Sviatoslava Richtera bola uverejnená v časopise Slovenská hudba. Jej autor Ernest Ševčík popisuje atmosféru koncertu ako jeden z tých, na ktoré budú návštevníci ešte dlho spomínať[6], čo pravdepodobne nesúviselo iba s majstrovskou interpretáciou Richtera, ale aj jedinečným zvukovým zážitkom. Vystúpenie Sviatoslava Richtera v Nitre patrí ešte aj v súčasnosti k najvýznamnejším hudobným akciám mesta, na ktoré by malo byť aj patrične hrdé. Po tejto významnej udalosti však bola koncertná sála Župného domu postupne devastovaná a jej komplexná obnova sa realizovala až v roku 2011. Archívna dokumentácia k bohatej histórii koncertnej sály je pomerne skromná. Do dnešných dní sa nezachovala kronika, ktorá by ucelene mapovala vznik a vývoj tohto jedinečného umeleckého priestoru. Fragmenty z dejín koncertnej sály je možné nájsť v materiáloch v archíve Ivanka pri Nitre, v dostupnej literatúre o histórii mesta Nitra alebo na fotografiách z osobných zbierok ľudí, ktorí sa na rozvoji koncertnej sály Župného domu podieľali.

Cieľ výskumu

Zmeranie základných akustických vlastností priestoru Koncertnej sály Župného domu v Nitre.

Metodika merania akustického priestoru

Meranie akustického priestoru Koncertnej sály Župného domu v Nitre vychádzalo z metodiky uvedenej v norme STN EN ISO 3382 Meranie akustických vlastností miestnosti Časť 1: Sálové priestory. Na meranie a vyhodnocovanie výsledkov sme použili počítačový program ARTA[7]. Rozmiestnenie mikrofónov a zvukového zdroja vychádza z metodiky popísanej T. Hidakom, L. Beranekom a T. Okanom.[8] Použitý bol všesmerový zvukový zdroj (umiestnený vo výške 1,5 metra nad zemou) a desať pozícií meracích mikrofónov. V každej pozícií bolo vykonaných desať meraní, ktoré boli následne priemerované. Na zmeranie korelačného koeficientu vzájomnej počuteľnosti (IAAC) bola použitá skutočná hlava a binaurálne mikrofóny Soundman OKM II Classic/Studio. Pozície umiestnenia hlavy boli identické s pozíciami meracích mikrofónov. Hlava respondenta bola nasmerovaná čelom k pódiu a ten dostal pokyn, aby sa počas priebehu merania nehýbal. Všetky zmerané pozície boli následne priemerované. Výška mikrofónov pri klasickom meraní a aj pri meraní IACC bola 1,2 metra nad zemou, čo približne zodpovedá výške uší v auditóriu sediaceho poslucháča. Rozloženie mikrofónov a zvukového zdroja sa nachádza na obrázku číslo 1.

Obrázok 1 Pôdorys a rozmiestnenie mikrofónov podľa metodiky Hidaku, Beranka a Okana.

Ako výstupy výskumu uvádzame parametre reprezentujúce akustické vlastnosti priestoru primárne súvisiace s kvalitou zvuku hudobných produkcií:

• čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 30 dB (T₃₀)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 30 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T_{30 mid} sme vypočítali priemerovaním T₃₀ v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.

• čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 20 dB (T₂₀)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 20 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T_{20 mid} sme vypočítali priemerovaním T₂₀ v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.

• ťažisko impulzovej odozvy v milisekundách (T_s)

• počiatočný čas dozvuku (EDT)

Čas dozvuku vypočítaný z počiatočného 10 dB poklesu. Zároveň ide o údaj najlepšie reprezentujúci subjektívne vnímanie doby dozvuku. Udáva sa v sekundách.

• index počiatočnej a neskoršie prichádzajúcej zvukovej energie (C80)

Vondrášek a Antek[9] uvádzajú nasledovné hodnoty miery jasnosti pre jednotlivé hudobné žánre:

Tabuľka 1 Orientačné delenie parametru C80 vzhľadom na hudobno-zvukové požiadavky

• korelačný koeficienty vzájomnej počuteľnosti (IACC)

Najčastejšie sa uvádza koeficient v podobe IACC_E (prvotné odrazy) a podľa Beranka[10] hodnota (1-IACC_E) súvisí so subjektívnym vnímaním priestorovosti zvuku, preto sme sa rozhodli uviesť výsledky v tejto forme. Beranek definuje následne tri kategórie kvality priestorovosti objektov na základe hodnoty IACC_E3     [IACC_E3=(IACCE,500+IACCE,1000+IACCE,2000)/3]:

Tabuľka 2 Kategorizácia IACC z pohľadu kvality akustického priestoru

• basový pomer (BR)

Zvýraznené basové odrazy pokladá Beranek[11] za jeden z hlavných faktorov určujúcich kvalitu koncertných sál. Zároveň stanovuje odporúčané hodnoty BR pre priestory s dobou dozvuku 2,3 s a viac v rozpätí 1,10 – 1,25 a pre dobu dozvuku kratšiu ako 1,8 s v rozpätí 1,10 – 1,45.

Odporúčania ideálnych hodnôt k parametrom C80, (1-IACC_E) a BR platia pre podmienky plne obsadenej koncertnej sály. Naše merania boli uskutočňované v neobsadených priestoroch, preto sa v konečnom dôsledku môžu hodnoty v praxi mierne líšiť. Taktiež je dôležité uviesť, že naše merania nie sú certifikované.

Závery meraní vzhľadom na hudobno-akustickú kvalitu koncertnej sály

Najvýznamnejšími ukazovateľmi kvality akustiky priestorov určených na hudobnú produkciu sú parametre: korelačný koeficienty vzájomnej počuteľnosti (IACC) a index počiatočnej a neskoršie prichádzajúcej zvukovej energie (C80). Naše merania ukázali, že priemerná hodnota parametru C80 je -1,45, čo podľa vyššie uvedenej tabuľky vyhovuje prevažne skladbám pomalšieho tempa, dychovým nástrojom a zborovej tvorbe. Odporúčaným repertoárom pre klavírne koncerty v takomto priestore sú skladby romantizmu. Pre porovnanie uvádzame tabuľku s hodnotami najlepších koncertných sál na svete meraných Kierakiewitzom a Vercammenom[12]:

Tabuľka 3 Porovnanie parametru C80 významných koncertných sál

Korelačný koeficienty vzájomnej počuteľnosti (IACC) dosiahol aj po opakovanom meraní hodnoty, ktoré doposiaľ neboli namerané v žiadnej významnej sále v rámci celého sveta. Práve prostredníctvom tohto parametra môžeme poukázať na výnimočnosť akustických vlastností priestoru Koncertnej sály Župného domu v Nitre nie len v regionálnom, ale aj celosvetovom merítku. Nižšie uvádzame tabuľku hodnôt troch akusticky najlepších koncertných sál na svete podľa meraní Hidaku, Beranka a Okana[13] v porovnaní s Koncertnou sálou Župného domu v Nitre.

Tabuľka 4 Porovnanie parametru IACC_E3 významných koncertných sál

Záverom je nutné poznamenať, že o objektívnej kvalite koncertnej sály vo veľkej miere vypovedajú aj názory umelcov a dirigentov. Keďže v Koncertnej sále Župného domu sa mnoho rokov kvôli jej stavu nekoncertovalo, tento dôležitý parameter je možné začať zisťovať až v súčasnosti. Akustické merania priestoru však predznamenávajú, že ide o sálu s výnimočnými akustickými vlastnosťami nie len v slovenskom, ale pravdepodobne aj svetovom meradle.

Autori:

Mgr. Pavol Brezina, PhD.

Mgr. Martin Daniš