Košický zlatý poklad – Kassai Aranykincs vystavujú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková, výstavu v pondelok 31. januára 2011 otvorili minister národných zdrojov Maďarskej republiky Miklós Réthelyi a minister kultúry Slovenskej republiky Daniel Krajcer.

Poklad, ktorý našli pri výkopových prácach v centre Košíc 24. augusta 1935, bude v Maďarsku vystavený po prvýkrát. Vážnosť, akú expozícii pripisuje vystavovateľ, potvrdzuje aj skutočnosť, že bude vystavený na mieste, kde doteraz mohli návštevníci vidieť korunovačný plášť svätého Štefana. Tieto priestory spĺňajú najmodernejšie a najprísnejšie bezpečnostné požiadavky. Košický zlatý poklad ako hromadný nález zlatých mincí patrí medzi najväčšie na svete. Mince tvoria širokú škálu produkcie 81 európskych mincovní 15. až 17. storočia. Košický zlatý poklad bude v Budapešti vystavený do 20. marca 2011.

Ako uviedla Bobríková, poklad videli už návštevníci v dvoch európskych hlavných mestách. V Bratislave bol inštalovaný v hradnej bašte Luginsland, v Prahe bola expozícia Košického zlatého pokladu prvou výstavou v budove bývalého Federálneho zhromaždenia na Václavskom námestí, ktorú dostalo do užívania české Národné múzeum. Moderná a pútavá inštalácia zaznamenala vtedy veľký divácky úspech.

Košický zlatý poklad tvoria zlaté mince, väčšinou dukáty a dvojdukáty, tri zlaté medaily a zlatá renesančná reťaz. Spolu 2 920 zlatých mincí pochádza z najrôznejších miest vtedajšej Európy, vrátane rodových razieb – z českých zemí, Uhorska, Sedmohradska, nizozemských provincií, nemeckých štátov, rakúskych zemí, Poľska, talianskych štátov, Španielska, Švédska, Dánska a Anglicka. Bohaté zastúpenie jednotlivých typov zlatých mincí a široký geografický záber dodáva pokladu na výnimočnosti. Schránka pokladu obsahovala aj tri vzácne zlaté medaily. Svetovým unikátom je jazdecká medaila Ferdinanda I. z roku 1541. Totožné medaily vyhotovené zo striebra sa síce v Európe objavujú, ale táto je výnimočná atypickým prevedením v zlate. V schránke bola spolu s mincami aj renesančná zlatá reťaz. Je dlhá 214 cm, váži 587,14 gramu a má rýdzosť 990/1000. Jej majiteľom alebo majiteľkou musela byť bohatá a vážená osoba. Na reťazi sa však nenachádzajú žiadne značky, ktoré by umožnili konkrétnejšiu identifikáciu. Najmladšiu mincu v poklade vyrazili v Kremnici v roku 1679.