Ven itatelia, dovote mi mal zamyslenie, na prahu novho ronka nho asopisu Pamiatky a mze, revue pre kultrne dedistvo, asopisu, ktor doma i v zahrani prezentuje najvyie kultrne hodnoty z oblasti pamiatok a mze. Na strnkach tejto farebnej revue sa sname objektvne a kvalitne informova o stave pamiatkovch objektov, predmetov a ich sborov, prispieva k ich poznvaniu, prezentovaniu, podnecova zujem irokej verejnosti o ich uchovvanie, ochraovanie. Taktie sprstupova nov poznatky o pamiatkovom a mzejnom fonde, vzcnych zbierkach mze a galri, novch vsledkov vskumov, ako aj o rznych formch vyuvania a prezentcie hnutenho a nehnutenho kultrneho dedistva……Pribliovanie novch expozci a vstav, znmych aj menej znmych zbierok, informovanie o zaniknutch a zachrnench pamiatkach, zmeroch na ich vyuitie a sprstupnenie, viedlo v asopise k s mu robilo iba pansk sdlo. Osada zaala op ova a rozrastanm sa susednej obce, ku ktorej vyudnen obec Hegy prilenili. A tak mono poveda, e tu nastal kyvadlov pohyb obytnej zstavby, ktor sa po ase k sakrlnemu arelu vrtila. Km stredovek a zaiatok novoveku znamenal ustlenie polohy rozhodujcej asti sdiel na Slovensku, obdobie renesancie bolo poznaen predovetkm tureckm nebezpeenstvom a stavovskmi povstaniami. Tieto udalosti sce vrazne obmedzili vstavbu novch kostolov, no nezastavili ju plne a navye sa tu objavil nov moment – opevnenia okolo kostolnch arelov. I ke mry okolo kostolov a priahlch cintornov existovali bene aj v stredoveku, a renesancia im dala v niektorch prpadoch vrazn fortifikan charakter a z kostolov sa stali aj mal pevnosti. Iste ich nememe porovnva s uniktnymi opevneniami kostolov, ktor sa budovali v rovnako Turkami znepokojovanom Sedmohradsku, no i tak predstavuj “spestrenie” v poslan a urbanistickom psoben sakrlnych objektov. Spomeme Zemianske Kostoany alebo enkvice, ktorch opevnenie kostola psob mimoriadne dveryhodnm dojmom. Ukkou malebnho obohatenia siluety kostola je ohrada kostola v Liptovskch Matiaovciach, ktor za sebou symbolicky ochrauje domy osady. V krajine mimoriadne silno, no zrove psobivo dva o sebe vedie kostol na nvr nad obcou Lanr. Tu zalenenie jeho arelu do krajiny a jej vyuitie ako kulisy architektry je predzvesou barokovej symbizy diel prrody a loveka. Hoci tto barokov skupinu sakrlnych stavieb reprezentuj skr arely kalvri pri sdlach mestskho charakteru (Bansk tiavnica, Preov, Kremnica), i na vidieku meme uvies prklad mimoriadnej innosti krajinou znsobenho psobenia architektry, akm je naprklad Kalvria v Kltore pod Znievom. Aj dnes monumentlne psob arel kostola Vekej Skalky na tese nad Vhom pri Trenne a okujco emotvne ruina barokovho kostola zaniknutho kltora v lesoch Malch Karpt nad obcou Nah. Rovnako aj rovina Trnavskej tabule v prpade previazanho dvojveia kostola v Modranke pri Trnave, i jemne zvlnen zpadn Zhorie s alejami thlych topoov pri vekolepom prieel kostola vo Vekch Levroch boli vanm krajinrskym prostredm na vyjadrenie tvorivch ambci barokovch architektov. Baroko sa vrazne prejavilo i pri kostoloch osadzovanch doprostred zstavby obc, kde i pri dnench, podstatne objemnejch obytnch domoch, tieto jednoznane ovldaj prostredie ako bezkonkurenn dominanty, ako naprklad v Nitrianskej Blatnici alebo ariskch Michaanoch, rovnako ako jedna z najkrajch centrl na Slovensku, kostol v Chorvtmi osdlenej Dbravke. Aj stroh klasicizmus sa prezentoval niekokmi i urbanisticky zaujmavo psobiacimi stavbami, akou je vrazne vystupujce zoskupenie hmt kostola v ataji, alebo na okraji obce skromne stojaci uniktny evanjelick kruhov kostol so stpovou ochodzou po obvode v Zemianskom Podhrad. Neoslohov stavby v niom nezaostali v snahe dominova dedinm, ktor sa medzitm vkovou hladinou svojej zstavby zaali pribliova tm dnenm, o sa prejavilo i na vej vke lod i ve kostolov. Bada to na histriou poznaenom chrme v ernovej, ale i na Harmincovch kostoloch vo Vlkovciach pri Trnave, Terchovej alebo Krsnej nad Horndom. Ojedinelo situovanm kostolom zo zaiatku 20. storoia je chrm v Novch Sadoch pri Nitre. Akoby chcel svojm umiestnenm “na lke” medzi jednotlivmi asami obce poukza na funkciu vekofarskch kostolov prvho uhorskho kra svtho tefana, o ktorch dodnes vieme tak mlo. Pribline od konca 18. storoia sa i na Slovensku zaalo objavova viac kostolov v jednom vidieckom sdle. Sviselo to predovetkm s postupnm zrovnoprvnenm konfesi a tak sa popri katolckych kostoloch stavali i kostoly evanjelick, na juhu kalvnske, na vchodnom Slovensku navye i grckokatolcke (tie u od 17. storoia) a od 20. storoia i pravoslvne. Samostatn tdie by si vyiadalo hodnotenie priestorovo-kompozinch vzieb kltornch arelov a obytnej zstavby vidieka, ale aj zvl zaujmav a rznorod urbanisticko-krajinrsky vzah medzi sdlami pozemskch mocnch – hradmi a katiemi a domami Bomi v podhradskch obciach. Predovetkm v 20. storo dostvaj kostoly alch vkovch, no predovetkm objemovch architektonickch a aj urbanistickch konkurentov. S to koly, nsledne nkupn centr a kultrne domy. Kostol strca svoje vsadn urbanistick postavenie, rovnako ako nboenstvo vplyv na myslenie obyvateov obc. Toto storoie zrove vnieslo i na vidiek priemyseln stavby, pri ktorch sa dovtedy dominujce kostoln vee stali zrazu skromnmi dokladmi minulosti. Tovrensk komny vo Vlkovciach z prvej tretiny 20. storoia s sce vyie ako Harmincove kostoln vee, no ete nepredstavuj viu hmotu. Avak chladiace vee atmovej elektrrne v Jaslovskch Bohuniciach pri znmom pohade z dianice u urobili z malenickho kotola “trpaslka”. ia, industrializcia Slovenska priniesla so sebou i znik obc, po ktorch zostvaj ako nem vitky opusten chrmy, aby ete krtko upozorovali, e lovek by mal by iv aj niem inm ako chlebom. Kostol v bvalch Hornch Opatovciach, na pozad skldky odpadu pod haldami hlinikrne v iari na Hronom, je opustenou dominantou lovekom devastovanej krajiny. Barokov kostol v Keli, ktor ostala pod hladinou priehrady, u akosi nechba jej obyvateom, ktor si nov kostol postavili vo svojej novej dedine. Ten star m oproti opatovskmu predsa len vie astie, tto architektra ete stle dominuje okoliu a na svoj znik ak aspo v peknom prostred. Rovnako ako ruina gotickho kostolka na najniie poloenom mieste Slovenska pri ramene Bodrogu, za ochrannmi protipovodovmi hrdzami osady Klin. Kok krsa a melanchlia sa koncentrovala v tomto zabudnutom kte… Sasn, z urbanistickho aj architektonickho hadiska nie najspenejia vlna vstavby novch kostolov priniesla i na vidiek niekoko sto novch dominnt. Vstavba ete urite nekon, ale ani hodnoty vidieckeho urbanizmu, ktorho boli a vinou ete stle s kostoly tm najvraznejm fenomnom, nepatria minulosti. Ete je anca lepie pozna a zachova jeho storoiami vytvoren, nazhromaden a potvrden kvality, ba zveadi ich tak, ako sa to podarilo vstavbou novch kostolov v Sliaoch na Liptove, v Dlhej nad Cirochou na Zemplne, Brezovici na Orave alebo v Lovinobani v Novohrade. Urbanistick hodnoty sakrlnych stavieb s si vemi podobn v celej Karpatskej kotline ale i na odvrtench svahoch ktor ju obklopuj, no predsa len je medzi nimi rozdiel. Tie strune uveden a nmatkovo zdokumentovan hodnoty s nae… Tak, ako s pre slovensk krajinu charakteristick na severe hrebene hr a na juhu rovina a oblaky nad ou, rovnako s, a to pre cel Slovensko, charakteristick kostoln, nahor sa tiace vee. Km zostan dominantami, dovtedy bude aj predpoklad zachovania naej duchovnosti. A aj o tom to tak trochu chcelo by. Poznmky: 1/ c. d., Obzor Bratislava 1985, s. 192 – 197. 2/ Sakrlna architektra na Slovensku, Komrno, KT 1996; aplovi, D.: Vasnostredovek osdlenie Slovenska. Bratislava, AEP 1998; udov architektra a urbanizmus vidieckych sdiel na Slovensku. Bratislava, AEP 1988; Egyhzy-Jurovsk, B.: Vidiecke osdlenie na Slovensku v dobe romnskej z pohadu archeolgie, Pamiatky a mze, 2/1999. 3/ Fiala, A.: Sakrlna architektra v stredovekch opevnench sdlach, Pamiatky a mze, 4/1995. 4/ Ruttkay, M.: Dedina a dom vo vrcholnom a neskorom stredoveku. In: udov architektra a urbanizmus vidieckych sdiel na Slovensku z pohadu najnovch poznatkov archeolgie a etnografie. Bratislava, AEP 1998, s. 58. 5/ Polla, B.: Zaniknut stredovek osada Miloj. Sbornk SNM, Histria, 6, 1966, s. 117 a nasl. 6/ Plach, V. – Hlavicov, J.: Vsledky archeologickho vskumu na hrade Devn. Nitra 1981, s. 234 a nasl. 7/ aplovi, D.: Stredovek dedina vo Svinici. Brno – Koice 1981.