Všetko je v ľuďoch
Kultúrne dedičstvo je záležitosť sebavedomia a sebauvedomenia si národa. Na toto sebavedomie apelovali Bratislavský samosprávny kraj (BSK) i Academia Istropolitana Nova (AINova), organizátori nedávnej konferencie v Častej-Papierničke pod názvom Kultúrne dedičstvo a hospodárstvo, ktorá hovorila o prinavrátenom význame a zmysle tohto pojmu.
Slová „kultúrne dedičstvo“ sú už natoľko sprofanované, že si pri nich väčšina mladých predstaví dychovku na čaji o piatej. A pritom predstavujú minulosť, bez ktorej by sme tu dnes neboli a z ktorej sa máme čo učiť.

Nocľahárne
Kto nemá korene, nevie, na čo má byť hrdý. Ak sa prisťahujete do novej lokality, nemôžete žiť vo vzduchoprázdne, mali by ste sa zaujímať o svoje okolie, zapojiť sa do života regiónu. Žiaľ, pri dnešnej migrácii obyvateľov miest do obcí a naopak sa to často stáva. Keď sa v Bratislave usídli rodák z Prešova, je mu jedno, že hlavné mesto prišlo a prichádza v priebehu desaťročia o 24 historicky najstarších tovární, teda technických pamiatok. Jemu nič nehovoria.
Zároveň je ťažké udržať charakter malých mestečiek a vidieckych sídel v blízkosti väčších miest. Mesto priťahuje ponukou kultúry, zábavy, pracovných možností. Dediny sa cez týždeň stávajú nocľahárňami a ani cez víkend sa ľudia nestretajú. Osloviť novousadlíkov je teda úlohou pre miestnu samosprávu. A to sa viac darí v menších mestách a obciach, ako vo veľkomeste.

Pravé, nie krásne
Malokarpatský a podunajský región, ktorému bola konferencia venovaná, sa krajinou, kultúrnymi pamiatkami i vinohradníctvom a vinárstvom podobá časti susedného Rakúska. Tam predstavitelia samospráv stavili na obnovu pamiatok a na turizmus, teda dve úzko prepojené sféry. „Kultúrne dedičstvo nemusí byť krásne, ale malo by byť pravé,“ hovorí účastník konferencie Walter Persché, v rokoch 1997-2002 riaditeľ Rakúskeho kultúrneho fóra v Bratislave. Elektrická zvonkohra na miestnej starej zvonici, hrajúca v šiestich tóninách, podľa neho môže znieť prekrásne, ale nie je pravá. Väčšiu hodnotu majú dva staré, opravované a zachované zvony. Keď sa pán Persché pred rokmi prisťahoval do dediny Bernhardsthal v Dolnom Rakúsku, veľmi podobnej našim obciam, bola tam pošta, policajná stanica, niekoľko malých obchodov, mäsiar, dve pekárne, krčmičky… Susedia sa stretávali pri nákupoch, každý každého poznal. Dnes je všetko inak, obchodíky vytlačili supermarkety. Tie však nijaké kultúrne dedičstvo nepredstavujú! A ľudia v tejto časti Rakúska by sa už takmer ani nestretávali, keby si samospráva nedokázala poradiť. Jej predstavitelia stavili na obnovu pamiatok a na turizmus, pre ktorý domáci pracujú rovnako zanietene ako sami pre seba. Ochraňujú prírodu, vytvárajú náučné chodníky, organizujú špeciálne projekty ľudového a profesionálneho umenia, podporujú súkromnú produkciu vysokokvalitného vína využitím fondov EÚ. A na svoj región sú patrične hrdí. Robia to pre seba, preto sa u nich dobre cítia aj hostia.

AINova
Jestvuje takáto hrdosť a lokálpatriotizmus aj u nás? Malokarpatský a podunajský región, ktorému bola konferencia venovaná, sa krajinou, kultúrnymi pamiatkami i vinohradníctvom a vinárstvom podobá spomínanej časti susedného Rakúska. Našťastie i u nás existujú organizácie, ktorým záleží na zachovaní národných koreňov. Mimovládna nezisková organizácia AINova, sídliaca vo svätom Jure, napríklad zorganizovala niekoľko výstav, súťaž o príkladne obnovený historický objekt, výsledkom jej práce je krátkometrážny dokument Budúcnosť minulosti – Je čo a pre koho zachovať?, mimoriadne podnetný Svätojurský náučný chodník, o ktorý sa starajú žiaci miestnej základnej školy, fotografická súťaž, pomoc pri obnove zrúcaním hradu Uhrovec, denný postuniverzitný kurz Ochrana a rozvoj kultúrneho dedičstva pre mladých odborníkov a iné krátkodobé vzdelávacie kurzy v tejto oblasti.
Má však zmysel konzervovať historické pamiatky, ak si v súčasnosti nenájdu uplatnenie? Pamiatky treba vtiahnuť do života. Pozrime sa do zahraničia, do Nemecka či Anglicka, kde už roky slúžia staré rekonštruované kaštiele alebo plynojemy ako hotely, lodné sklady ako divadlo, múzeum či opera. U nás sa napríklad koncert svetovej opernej divy Monserrat Caballé odohrával pod basketbalovými košmi v športovej hale. Len pár metrov od nej stáli ešte nedávno nevyužité haly starých fabrík, kde by bola úžasná akustika…

Zadarmo a na vlastné náklady
Starosta, ktorý má vzťah k svojej obci a chápe pojem kultúrne dedičstvo, sa nevyhovára na zdĺhavé vybavovanie grantu z európskych fondov. V Dunajskej Lužnej pracovali reštaurátori a historici umenia, starostovi priatelia, na obnove sakrálnych pamiatok zadarmo. V Kráľovej pri Senci sa domácim podarilo zrekonštruovať prekrásny barokovo-secesný most a aby sa nestal izolovanou pamiatkou, prechádza cezeň cyklotrasa, vo svoj veľký deň sa tu fotografujú svadobné páry. V Pezinku sa mladý podnikateľ Tomáš Pitoňák rozhodol kúpiť do osobného vlastníctva a zrekonštruovať kultúrnu pamiatku, vinohradnícky dom, susediaci s vežou zvonice v záhrade, ktorú evanjelickej cirkvi venoval ešte predchádzajúci vlastník, nemecký osadník Matthias Stammer.
Nie je to len o peniazoch. Európska únia, Ministerstvo kultúry SR a programy cezhraničnej spolupráce poskytnú nemalé sumy na pomoc tým, ktorí odovzdajú svoj projekt na obnovu konkrétnej pamiatky. Všetko je však v ľuďoch. Kto si uvedomuje hodnotu práce svojich predkov, kto chce niekam patriť, aby tam po rokoch patrili aj jeho deti, a kto pre to aj niečo urobí, ten pochopil význam spojenia kultúrne dedičstvo.

Ľuba Kukučková