Výstava „Leonardo da Vinci: Zvedavý génius“ prilákala na Bratislavský hrad od konca marca už 55-tisíc návštevníkov. Do polovice septembra prekoná minuloročný rekord dvojvýstavy „Tajomná Indonézia – Tamtamy času“ a „Slávne expedície 20. storočia“, ktorú si v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave prezrelo 55 265 ľudí.

„Priťahujú veľké tematické projekty, ich kvalitné a zrozumiteľné podanie. Aj expozície, ktoré poskytujú návštevníkom možnosť aktívne sa zapojiť, niečo si vyskúšať a získať tak vlastnú skúsenosť a zážitok,“ prezradil „recept na úspech“ Branislav Rezník, zástupca riaditeľa Slovenského národného múzea. Od zajtra sa o to bude pokúšať aj výstava „Svetom moje, svetom (O slovenských drotároch)“, ktorú otvoria na Bratislavskom hrade.

Priťahujú hrady a zámky

V prvej desiatke najnavštevovanejších slovenských múzeí v roku 2005 sú hrady a zámky. Výnimkou je jedine historická budova Slovenského národného múzea v Bratislave, v ktorej sídli Prírodovedné múzeum. Tá zas priťahuje zaujímavými projektmi, v súčasnosti napríklad výstavami „Stratený svet mamutov“ či „Zázrak prírody“.

Divácky najpríťažlivejší je už niekoľko rokov Bojnický zámok. V roku 2003 prilákal takmer 292-tisíc návštevníkov. Minulý rok ich prišlo o čosi menej – 242 442. Riaditeľ Múzea Bojnice Ján Papco už v roku 1990 začal s atrakciami ako Festival duchov a strašidiel či Rozprávkový zámok. Reakciou boli kritické výhrady hovoriace o gýči, návštevnícky záujem však rástol. „Rozpaky okolo produktov kultúrneho turizmu pretrvávajú. Na Slovensku však už takmer niet väčšieho múzea, ktoré by si túto cestu nevyskúšalo. Otázne však je, či je dobré, ak všetci robia to isté. Z hľadiska kultúrneho turizmu je potrebné premýšľať, „ako inak“. Čaro Bojníc je v tom, že vedia prekvapiť a zaujať, ale aj vytrvať,“ skonštatoval Papco.

Skupiny historického šermu oživujú nádvoria mnohých hradov. Podobne ako nočné prehliadky, divadelné predstavenia či koncerty. Oživenými legendami vo svetle fakieľ láka Spišský hrad, Keltskými dňami aj Sokoliarskym dvorom Červený kameň, Rytierskymi turnajmi na koňoch zas Trenčiansky hrad. Atraktívny program totiž premení prehliadku expozícií na neopakovateľný zážitok.

Najnavštevovanejšie múzeá na Slovensku v roku 2005:

1. Zámok Bojnice, 242 442 návštevníkov
2. Hrad Červený Kameň, 178 025 návštevníkov
3. Oravský hrad, 166 868 návštevníkov
4. Spišský hrad, 143 228 návštevníkov
5. Bratislavský hrad, 113 749 návštevníkov
6. Hrad Krásna Hôrka, 91 758 návštevníkov
7. SNM Bratislava, Vajanského 2, 86 933 návštevníkov
8. Kaštieľ Betliar, 85 408 návštevníkov
9. Hrad Devín, 82 747 návštevníkov
10. Hrad Stará Ľubovňa, 82 574 návštevníkov
(Zdroj: Slovenské národné múzeum)

Zvábi, čo nemajú iní

„Najväčším ťahákom je Banské múzeum v prírode. Všetky vekové kategórie priťahuje možnosť aspoň na niekoľko minút sfárať do starej štôlne, kde sa dozvedia zaujímavosti z histórie baníctva a života baníkov. V posledných rokoch rastie záujem o Starý zámok, kde okrem stálych expozícií priťahujú zaujímavé festivaly a kultúrne podujatia,“ povedal Rastislav Marko zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.

Slovenské technické múzeum v Košiciach je jediné svojho druhu na Slovensku. „Naše expozície sú koncipované ako populárno-technická encyklopédia pre náročnejšieho návštevníka a pre širokú netechnickú verejnosť na oboznámenie sa s históriou vedy, techniky a výroby. Ročne pripravíme asi 50 výstav. Príťažlivá bola napríklad Nostalgia v domácnosti, kde sme dokumentovali počiatky mechanizácie a elektrifikácie domácich spotrebičov,“ spomenula Jana Ďuricová z STM v Košiciach. Nedávno v spolupráci s Východoslovenským múzeom divácky „zabodovali“ Svätojánskou múzejnou nocou.

K letným magnetom patria múzeá v prírode. Pribylina, Vychylovka, Zuberec, Stará Ľubovňa, Martin… „Návštevníci oceňujú rôznorodosť zastúpených typov expozícií. U nás je to napríklad súkennícka a klobučnícka dielňa z Veľkého Čepčína, olejáreň z Oravského Veselého či vozáreň z Moškovca. Nezabudnuteľným zážitkom je, keď prezentujeme tradičné spôsoby výroby v jednotlivých technických zariadeniach,“ povedala Katarína Molnárová z Múzea slovenskej dediny v Martine. Kostol svätého Štefana kráľa z Rudna z konca 18. storočia tam oživujú rôznymi výstavami. Krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 zas slúži ako reštaurácia.

Na Slovensku existuje 92 múzeí. Viaceré spolupracujú s cestovnými kanceláriami. “Je to neraz veľmi delikátna práca. „Cestovky“ nie vždy vedia, čo by chceli. Ani my nie sme z obliga. V každom prípade sú v tejto oblasti veľké rezervy a vzájomné očakávania. Nám sa užroky nedarí vytvoriť špeciálnu ponuku pre cestovné kancelárie a tie zas akoby nevedeli sformulovať kreatívne požiadavky,“ konštatoval Ján Papco z bojnického múzea.

Veľa návštevníkov teší aj trápi

Tisícky návštevníkov tešia, má to však aj odvrátenú stranu. „Zastaraná infraštruktúra muzeálnych budov sa často odráža v nemožnosti zachovať adekvátne klimatické podmienky v expozíciách či dosiahnuť vyššie hygienické štandardy v starých sociálnych zariadeniach. Vyššie výnosy zo vstupného nedokážu často pokrývať náklady spojené s vyššou opotrebovanosťou materiálov a priestorov, ku ktorým pri veľkom množstve návštevníkov dochádza veľmi rýchlo,“ pripomenul Branislav Rezník zo SNM.

Hlavným poslaním múzeí je vytvárať zbierky, starať sa o zbierkové predmety, skúmať ich a chrániť. Tieto úlohy tvoria viac ako 90 percent ich činnosti. Výstavy a expozície sú len špičkou ľadovca. A zároveň magnetom.

Jena Opoldusová

Zdroj: Denník Pravda, 11. 07. 2006, č. 158/06