Rok 2017 je v Levoči venovaný osobnosti stredovekého rezbára Majstra Pavla a jeho dielam. Už v roku 2000 ho vyhlásili za osobnosť milénia a v tomto roku si pripomenú 500. výročie od dokončenia jeho najvýznamnejšieho diela, hlavného oltára v Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Ako agentúru SITA informoval primátor mesta Milan Majerský, oslavy výročia by mali nielen Levočanom, ale aj širokej verejnosti priblížiť rezbára Majstra Pavla a jeho diela na celom Slovensku. Pri tejto príležitosti tiež vydá Slovenská pošta v novembri pamätnú poštovú známku, spracovaný je už aj námet na pamätnú mincu, ktorú by mala vydať Národná banka Slovenska v tohtoročnej edícii. Záštitu nad oslavami prijal minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič a vrcholným podujatím roka bude kultúrny recitál v Bazilike sv. Jakuba 22. júla 2017.
Vedenie mesta Levoča začalo s prípravami osláv ešte v roku 2015, oslovilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Generálne riaditeľstvo Slovenskej pošty. V minulom roku vydal Farský úrad Rímskokatolíckej cirkvi v Levoči publikáciu Bazilika sv. Jakuba v Levoči. Aj keď je podľa Majerského najvýznamnejším dielom Majstra Pavla najvyšší drevený gotický oltár na svete (18,62 m) v levočskej bazilike, jeho práca má nadregionálny charakter. Vedenie Levoče ešte v roku 2016 iniciovalo vznik memoranda o vzájomnej spolupráci, podpísali ho zástupcovia 18 obcí, ktoré majú vo svojom depozitári, kostole, či múzeu dielo Majstra Pavla. „Zorganizujeme spolu veľa zaujímavých podujatí a sprievodných aktivít. Komunikovať s verejnosťou chceme cez informačné portály, marketingové oddelenia, stránky miest, či facebook,“ informoval Majerský.

Pri príležitostí osláv sa v meste rozhodli upraviť termín organizácie každoročného obľúbeného podujatia Tajomná Levoča a tiež Karpatského remeselného trhu, ktoré sú súčasťou Medzinárodného kultúrneho festivalu Dni Majstra Pavla. Uskutočnia sa v termíne 17. až 22. júla a prispôsobia sa tak vrcholnému podujatiu osláv. Meno a dielo Majstra Pavla pripomenie 22. júla aj priamy prenos kultúrneho recitálu z Baziliky sv. Jakuba, ktorý ponúkne verejnoprávne televízia. „Ide o pásmo slova a hudby, vystúpia na ňom populárni interpreti, ktorí moderným spôsobom sprostredkujú rezbárov odkaz,“ vysvetlil primátor. O deň neskôr zorganizuje mesto v spolupráci s miestnym farským úradom slávnostnú pontifikálnu omšu, ktorú opäť odvysielajú v priamom prenose.

Sprievodné podujatia budú počas tohto roka organizovať okrem mesta aj ďalšie inštitúcie, či školy. Množstvo podujatí pripravuje aj Mestské kultúrne stredisko mesta Levoča (MSKS). „Pôjde o podujatia  všetkých odvetví našej kultúrnej scény, teda výtvarnej, divadelnej, hudobnej a podobne. Vo veľkej miere pri ich príprave spolupracujeme s miestnymi inštitúciami, organizáciami, umelcami a občanmi. Veríme, že  vďaka  tejto kooperácii,  ako i unikátnym autorom a účinkujúcim, dokážeme v priebehu celého roka  pripraviť kultúrny program, ktorý zaujme nielen miestnych obyvateľov, ale i širokú verejnosť a spoločne tým vzdáme náležitú úctu Majstrovi a jeho epochálnemu dielu,“ priblížila riaditeľka MSKS Zuzana Kamenická. 

V archívnych dokumentoch z Levoče sa meno Majstra Pavla objavilo po prvýkrát v roku 1506, keď ho spolu s maliarom Hansom T (Hans Moler) prijali do Bratstva Božieho Tela v Levoči. Jeho členmi sa mohli stať len najvýznamnejší mešťania, obchodníci, vzdelanci, maliari, sochári, zlatníci, farári, pisári, kupci a bohatí remeselníci. Približne v tomto roku sa Majster Pavol oženil, usadil a založil svoju rezbársku dielňu. „Dom, v ktorom Majster Pavol žil a tvoril, našiel archivár a historik Ivan Chalupecký. Je to dom číslo 20 na Námestí Majstra Pavla v Levoči. V súčasností sa tam nachádza expozícia Slovenského národného múzea – Spišského múzea v Levoči,“ prezradil levočský primátor.

Majster Pavol svojou dielňou dovŕšil 200-ročnú rezbársku tradíciu Spiša a Slovenska. Diela z jeho dielne možno nájsť okrem Spiša aj na Šariši, Gemeri a Liptove. Pracoval pre Banskú Bystricu, aj oblasť Malopoľska. Najznámejší levočský rezbár ovplyvnil tvorbu spišských rezbárskych dielní prvej tretiny 16. storočia. Vďaka výrazne odlišnému rukopisu sa stal najvýznamnejším stredovekým rezbárom. Jeho najvýznamnejšie dielo, neskorogotický krídlový oltár z lipového dreva v Bazilike sv. Jakuba, reštaurovali v rokoch 1952 až 1954 bratia Kotrbovci a v rokoch 2012 až 2015 Oblastný reštaurátorský ateliér mesta Levoča.