Tento príbeh sa začína nejaké dve storočia pred naším letopočtom. V roku 113 pred n. l. Germánsky kmeň Teutonov v bitke pri Noreie na Dunaji porazí rímske vojsko. Pri meste Arausia na Rhône, roku 105 pred n. l., majú Rimania na krku ďalšiu vojnovú porážku. Trvá to tri roky, kým reputáciu vojnového umenia starého Ríma napraví Gaius Marius a zvíťazí nad odbojnými divochmi zo severu.
Na scénu však už prichádzajú cisári Domitian, Traian a Hadrian. Na hranici Rímskej ríše lemovanej riekami Rýnom a Dunajom vzniká opevnená hranica. Veľké tábory légií, menšie tábory kohort a al (oddielov) s opevnenými strážnymi vežami (burgusmi). Ak sa niekedy dostanete do nemeckého Xantenu, jeden takýto tábor budete mať možnosť navštíviť.

Pred opevnenou hranicou, na niektorých miestach tvorenou aj valom s palisádou a priekopou, vznikajú menšie opevnené tábory nazvané castellum. Mimoriadne zaujímavé aj pre nás. Okrem iného aj preto, že dejepisci tvrdia, že z tohto názvu je odvodené české kostel a slovenský kaštieľ. Kto vie!? Faktom ostáva, že Rimania svoj pracovný zápal jasne prezentovali napríklad vo Vindobone (Viedeň), v Carnuntum (Petronell–Carnuntum, Rakúsko), v Gerulate (Bratislava–Rusovce), Arabona (Győr, Maďarsko), v Brigetio (Komárom, Maďarsko) a v Aquincum (Budapešť). A samozrejme vo veľkom počte menších táborov a oporných bodov v okolí Dunaja.

Skôr ako niektoré z nich predstavím, vrátim sa späť do dní galských komiksových hrdinov Asterixa a Obelixa. Slovensko vtedy bolo domovinou našich prapredkov Kvádov, ktorých susedmi boli Germáni. Ich vojnové zvyky berú dych. Tak napríklad po porážke s Rimanmi sa germánski bojovníci, ktorí bitku prežili, zo zúfalstva radšej obesili a ženy skôr ako by sa dali zajať, zabíjali svoje deti a samé sa nechali uvláčiť koňmi. Víťazstvo bolo vedené do druhého extrému. Pokiaľ získali veľké množstvo koristi, zorganizovali slávnosť vrcholiacu rozbíjaním všetkého čo získali. Šperkov, sudov piva, medoviny, amfor s vínom. Neznamená to, že ich chcem podceňovať. V skutočnosti boli veľmi nebezpečnými a silnými protivníkmi, dobre ovládajúcimi stratégiu boja v lesnatom teréne strednej Európy. To ste mohli vidieť v trochu preromantizovanom filme Gladiátor.

Ku Kvádom sa viaže príhoda s mŕtvicou rímskeho cisára Valentiniana. Ten v roku 374 prikázal posilniť dunajskú hranicu na oboch brehoch. Kvádovia proti tomu protestovali. Udržiavali s Rimanmi totiž čulé obchodné kontakty. Z taktického hľadiska sa Rimania rozhodli zavraždiť kvádskeho kráľa Gabínia s cieľom zoslabiť odpor. Výsledok: intenzívne lúpenie a vraždenie na limes romanus. Valentinian musel vytiahnuť proti Kvádom, zatlačiť ich do hôr a dohodnúť s nimi mier. Na jeseň roku 375 šiel porazený národ našich predkov zjednávať mierové podmienky podľa svojich predstáv. Tie boli tak „mierne“, že cisára Valentiniana z nich 17. novembra 375 ranila mŕtvica. A potom, že 17. november nemá v našich dejinách tradíciu!

Teraz už ale naozaj k tomu čo z limes romanus v blízkosti Slovenska nájdete. Môj tip spočíva v tom, že pamiatky, ktoré vám predstavím môžete obsiahnuť jednou niekoľkodňovou cykloturistickou cestou.

Petronell – Carnuntum

Nájdete tam najväčšie vykopávky z rímskych čias v strednej Európe. Antické mesto Carnuntum začalo vznikať niekedy okolo roku 200 pred n. l. V dnešnom múzeu v prírode, ktoré je súčasťou rakúskeho mestečka Petronell, možno vidieť časť tvorenú obytnými domami, kúpeľmi, nemocnicami (prísun pacientov z pohraničných bojov bol zabezpečený), remeselníckymi dielňami a obchodmi.

Nebolo by to rímske mesto, keby nemalo amfiteáter. Je dlhý 68 m a 52 m široký. Divácka kapacita bola 15000 miest. V strede amfiteátra sa nachádzala veľká jama, ktorá slúžila ako nádrž na dažďovú vodu. Používala sa na čistenie arény. Počas zápasov bývala prekrytá drevom.

V múzeu je ešte jeden objekt veľkosťou sa vymykajúci štandardnému priemeru – verejné kúpele. Komplex o rozmeroch 143 krát 104 m. Rakúšania vás radi upozornia na technickú kvalitu tejto stavby. Dodnes sú zachované časti pivníc, priestorov na kúrenie, kanálové zariadenia, zvyšky mramorových obkladov a časti nástenných malieb.

Úplne mimo múzea v poli po ľavej strane na ceste z Bratislavy do Viedne vidieť mohutnú Pohanskú bránu. Súvisí aj nesúvisí s Rimanmi. Postavená bola z úlomkov kameňa a tehál z Carnunta okolo roku 350. Čo znamená, že rímske mesto v tom čase už malo svoj zenit za sebou. Brána je vysoká 20 m a má štyri vchody. Medzi Petronell-om a Bad Deutsch-Altenburg-om je stará militantná zóna. Tu totiž Rimania postavili vojenský tábor. Porta principalis dextra, čiže jedna z brán, sa ako tak zachovala do dnes. Spolu s ňou ešte zvyšky pevnosti, palác miestodržiteľa a samozrejme amfiteáter s kapacitou 8000 miest.

Bad Deutsch-Altenburg nespomínam len kvôli vykopávkam v prírode. Na ulici Badgasse 40-46 je archeologické múzeum Carnuntium (otvorené Ut-Štv a So-Ne,10-17, Pia,10-19) v budove postavenej v roku 1904 v štýle rímskeho provinčného domu.

Ak by ste boli z toľkej antiky príliš unavení, odporúčam pozrieť si v Bad Deutsch-Altenburg románsky rímskokatolícky kostol sv. Petronilly a okrúhlu kaplnku (Rundkapelle) sv. Jána. Obidve stavby vznikli v polovici 12. storočia.

Nabudúce pokračujeme na Slovensku: Limes romanus na Dunaji II.

Pre www.obnova.sk Ľuboš Vodička.