Liturgické rúcho nie je samoúčelným pozostatkom minulosti
Liturgické rúcho nie je podľa Pavly Lazárkovej Trizuljakovej samoúčelným pozostatkom minulosti. „Má výraznú úlohu pri sprostredkovaní slávnostnej atmosféry prítomným zhromaždeným veriacim. A tu je miesto pre umenie, pre kreativitu v oblasti liturgického umenia,“ povedala pre agentúru SITA návrhárka liturgických rúch. Zároveň zdôraznila, že pre pochopenie významu rúcha je obraz „účasti na nebeskej liturgii“ základným vodítkom, ako pochopiť liturgické rúcho a jeho zvláštne postavenie v dnešnom uponáhľanom svete, svete bez fantázie a hry, vo svete, v ktorom nemáme čas sa zastaviť, nadýchnuť a možno trochu aj snívať…
Podľa umelkyne v prvých storočiach neexistoval zvláštny liturgický odev. „Požadoval sa pekný čistý odev, avšak bol to bežný profánny odev vtedajšej neskoro-rímskej spoločnosti. Jednotlivé odevy vznikali z antických odevov – kazula /ornát/ vznikla z paenuly, alba z tuniky atď. Liturgické rúcho sa začalo na plno rozvíjať až po Konštantínovskom obrate, kedy biskupi získavali postavenie štátnych úradníkov. Časti a zloženie liturgického odevu sa vyvíjali až do 9. storočia, kedy nadobudli svoju ustálenú podobu,“ uviedla Lazárková Trizuljaková. Po tomto období už nepribúdali žiadne súčiastky, menila sa iba forma, rozmer a spôsob výzdoby jednotlivých odevov a insígnií.
Tvorba a výroba liturgického rúcha sú podľa Lazárkovej Trizuljakovej dve odlišné veci. Pri tvorbe nového modelu výtvarník zužitkováva všetky doterajšie skúsenosti, znalosti a do každého artefaktu vkladá jedinečné a neopakovateľné úsilie a nasadenie celej svojej osobnosti. Samotná realizácia odevu môže byť potom otázkou hodín, dní, týždňov alebo aj mesiacov – záleží na náročnosti zvolenej techniky. „Pri sériovej výrobe je produkcia iste jednoduchšia a nie tak zdĺhavá. Avšak aj na Slovensku existujú výrobne paramentov, ktoré sa usilujú o vysokú úroveň čo sa týka použitia materiálu, po technickej stránke, ale aj celkového dizajnu,“ dodala.
V týchto dňoch sa v Bratislave koná výstava liturgických odevov, ktorá je prvou svojho druhu na Slovensku. Výstava „Ars liturgica – liturgické rúcha je dôležitá podľa výtvarníčky v tom, že prezentuje snahy jednotlivých výtvarných umelcov o hodnotné spracovanie na vysokej výtvarnej úrovni, ktoré doteraz neboli verejnosti známe.
Výstava Ars liturgica –
Výstava Ars liturgica – liturgické rúcha
Dňa 14. júla o 16:00 sa uskutočnila vernisáž výstavy Ars liturgica – liturgické rúcha, v Kaplnke sv. Jána, evanjelistu, františkánsky Kostol Zvestovania Pána, Bratislava.
Trvanie výstavy: 14. – 29. júla 2011
Kurátorka výstavy: Pavla Lazárková Trizuljaková
Kaplnka sv. Jána, evanjelistu, zo 14. storočia už tradične poskytuje miesto na stretnutia umelcov, výstavy a kultúrne podujatia. Sakrálny priestor je vhodným prostredím pre sakrálne a liturgické umenie, ktoré tu nachádza svoje prirodzené miesto. Výstava liturgických rúch rímskeho rítu sa v slovenskom kontexte koná po prvý raz. Od roku 1992 vzniklo za rôznych okolností niekoľko pozoruhodných kolekcií kazúl. Záslužnú činnosť na tomto poli vykonávala aj doc. Eva Cisárová-Mináriková, ktorá v rokoch 1990 – 2008 v Ateliéri voľnej textilnej tvorby na bratislavskej VŠVU vychovávala generáciu textilných výtvarníkov.
Koncepcia výstavy spočíva v predstavení rôznorodých textilných výtvarných prístupov na tému bohoslužobné rúcho. Autorky siahajú po inšpiračných zdrojoch vychádzajúcich zo špecificky textilného zamerania každej z nich. Nájdeme tu autorsky tkanú kazulu Petry Graffe, ornáty Marty Bošelovej vytvorené na ručnom pletacom stroji, rúcha Zuzany Botekovej a Karin Kolčákovej zhotovené technikou ikat, kolekciu bohoslužobných rúch Márie Fulkovej realizovaných na tkáčskom stave, minimalistické hodvábne odevy Pavly Lazárkovej Trizuljakovej a napokon meditatívne plstené artefakty Jany Zaujecovej.
Druhý vatikánsky koncil priniesol zmeny aj v oblasti liturgie a vizuálnej komunikácie. Kňaz odteraz slúži svätú omšu tvárou k ľudu, kňazské rúcho nadobúda novú výpovednú silu. Stáva sa symbolom a nástrojom komunikácie – nie skrze skvostnú výzdobu, ale sám osebe. Liturgická konštitúcia Sacrosanctum concilium poukazuje na potrebu jednoduchého stvárnenia liturgických predmetov, ktoré majú dbať viac na „vznešenú krásu, než na číru pompéznosť“ (čl. 124). Podľa Všeobecných smerníc Rímskeho misála sa dôraz kladie na použitý strih a materiál, nie na množstvo ozdôb (čl. 344). Umelecky hodnotné a náročne spracované liturgické rúcha svedčia o výnimočnom záujme výtvarníkov o problematiku liturgického umenia.
radio Slovensko, nedela
radio Slovensko, nedela 17.7.
21:05 Cesty
LITURGICKÉ RÚCHA – História, vývin, súvislosti.