Rýchly rozkvet a sláva slobodného kráľovského mesta Banská Štiavnica priamo súviseli s jeho bohatými rudnými žilami a možnosťami ich exploatácie. Priamym dôkazom významu mesta je nielen jeho značná rozloha už v románskom období ale i výstavnosť architektúry. Reprezentatívny stred mesta, ktorý sa doformoval v priebehu 16. storočia, charakterizujú popri rozsiahlych goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská radnica a neskorogotický kostol sv. Kataríny. V rovnakom období bol vybudovaný aj fortifikačný systém, z ktorého sa dodnes zachovala Piargská brána.

Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú i rozsiahle komplexy technických diel, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka, dômyselný vodohospodársky systém kanálov a tajchov tvoriaci súčasť krajinárskeho prostredia, ako aj objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe.

Mnohoročné úsilie chrániť v celosvetovom rozsahu najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty vyústilo na úrovni UNESCO v roku 1972 prijatím medzinárodného Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Prvé tri slovenské lokality Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na základe rozhodnutia 17. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO, ktoré sa uskutočnilo 6. 11. 12. 1993 v kolumbijskej Cartagene.

Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30. 11. 2000 sa historické jadro mesta Bardejov stalo štvrtou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Štvrtkový seriál: Lokality UNESCO na Slovensku.

23. december 2004: Banská Štiavnica
30. december 2004: Spišský hrad
6. január 2005: Vkolínec
13. január 2005: Bardejov

Zdroje: Ministerstvo kultúry SR, Obnova.sk