Múzeum v Louvri je výnimočné situovaním do mohutných historických priestorov, kde môžeme pozorovať architektonickú rozmanitosť, polohou v centre starobylej časti mesta Paríž, pozdĺž pravého brehu Seiny, od námestia Concorde oddelené Tuilerskými záhradami. Múzeum zaberá prevažnú časť paláca, ktorý je tvorený komplexom budov, nádvorí, galérií a pavilónov. Začal sa stavať v polovici 16.storočia (v období vrcholnej renesancie) na mieste stredovekého hradu. V podzemí sú priestory, kde je možné vidieť základy tohto hradu, ktoré boli verejnosti sprístupnené po roku 1989, kedy bol dobudovaný nový – originálny vstup do múzea – sklená pyramída, ktorú dopĺňajú dve menšie po stranách a navzájom sú prepojené mramorovým obložením v ktorom sú umiestnené fontány. Podľa môjho názoru sa však tento prvok supermodernej architektúry do tohto výsostne historického prostredia vôbec nehodí. V pyramíde sú umiestnené pohyblivé schody smerom do podzemia, kde je umiestnené informačné centrum múzea.

Tu si môže každý návštevník sám zvoliť expozície, o ktoré má záujem. Jednotlivé krídla majú svoje názvy (napr. Richelieu), v informačnom sprievodcovi sú rôznofarebne označené a je tam uvedený grafický popis jednotlivých miestností (napr. Napoleonove izby, Grécke umenie, Rímske umenie, Korunovačné klenoty atď.). Návštevník tak nie je viazaný na “prikázaný smer prehliadky”, ale v prípade otázok sa môže obrátiť na sprievodcu, ktorý je prítomný v každej expozícii. Zbierkové predmety sú rôznorodé, dá sa povedať, že všetko čo kedy človek svojim umom a zručnosťou dokázal vytvoriť, môžeme dnes vidieť v Louvri. Po prehliadke múzea môžu návštevníci vojsť do mnohých obchodíkov so suvenírmi, starožitnosťami, replikami slávnych diel, ktoré sa nachádzajú priamo v podzemí paláca. Louvre bol múzeom už v roku 1793, v roku 1882 sa tu otvorili brány prvej umelecko-muzeologickej školy Ecole du Louvre.

Súbor stavieb bol dokončený koncom 19. storočia a zachoval si celkovú jednotu, i keď v priebehu troch storočí sa vystriedalo na ňom viacero architektov a stopu tu zanechali aj štýly nastupujúcich generácií.

V pôdoryse sa člení z východu na západ, na štvorbokú budovu s vnútorným nádvorím, na druhú širšiu stavbu vidlicovitého tvaru s nádvorím – námestím, otvorenú na západ a na tretiu časť, takisto vidlicovitého tvaru, zloženú z dvoch krídiel na južnej a severnej strane a z obrovského námestia otvoreného na východ, kde prechádza do predchádzajúceho námestia, a na západe, za Víťazným oblúkom, sa dotýka záhrad Tuilerí. Starý Louvre, Nový Louvre sú prepájané galériami, z nich každá má tri vnútorné nádvoria, voľne sa rozbiehajú do hlavicovite rozšírených stavieb Pavilónu Flóry a Marsanovho pavilónu.

Po definitívnom presťahovaní dvora do Versailles roku 1678 sa Louvre stal tvorivým centrom a miestom verejných podujatí venovaných umeniu. Už v roku 1697 boli v priestoroch Veľkej galérie umiestnené zbierky modelov opevnených francúzskych miest a roku 1699 výstava Maliarskej a sochárskej akadémie. V rokoch dozrievania plánu múzea, ktoré by bolo prístupné širokej verejnosti, bola idea encyklopedistického hnutia a slúžil ako pokus pre činnosť, z ktorej sa vyvinula moderná muzeológia. Časť paláca nazvaná Veľká galéria sa stala múzeom už v roku 1793, keď vydal Národný konvent dekrét o vytvorení Ústredného múzea umení (Musée Central des Arts), kde sa vyhradzuje právo palác Louvre vyhradiť pre umelecké a prírodovedné pamiatky. Myšlienka veľkého múzea sa stretla s medzinárodným nadšením, no v skutočnosti s kritikou a tak bolo múzeum v roku 1796 zavreté. Práce na znovu otvorení múzea pokračovali v roku 1799 a vrcholia otvorením Múzea starožitností

v komnatách Anny Rakúskej roku 1801 ako Sály ročných období. Roku 1800 sa sprístupňuje prve mimomaliarske oddelenie Louvru – Múzeum starovekého umenia. Za prvého riaditeľa múzea bol menovaný Vivant Denon. Rozhodlo sa o zmene názvu na Musée Napoléon, a to v rokoch 1803 – 1815. Napoleon ako cisár sa pričinil o rozšírenie múzea až na 19 sál, prácami poveril Perciera a Fontaina. V tom čase sa pristúpilo k rozsiahlym stavebným úpravám priestorov a ich výzdobe. V roku 1811 sa otvára Sála riek (na počesť narodenia rímskeho kráľa). V roku 1819 sa otvorili tri krídla na prízemí a západné, južné a východné na prvom poschodí spolu s dvoma monumentálnymi schodiskami Kolonády. V roku 1833 sa otvára ďalších deväť nových sál na prvom poschodí južného krídla, vyhradených predmetom z Egypta, nazvaných Múzeum Karola X. Roku 1852 sa cisár Napoleon III. ujíma rozvoja múzea a na stavebné práce uvoľňuje 25 miliónov frankov. Ukončuje sa tak veľký projekt a priestor vyhradený pre múzeum sa výrazne rozšíril. Na druhej strane sa však do priestorov Louvru nasťahovali aj rozličné inštitúcie, úrady, čo bolo v rozpore s programom z roku 1848, podľa ktorého sa mal Louvre zasvätiť umeniu a vedám. Múzeum sa premenováva na Cisárske múzeum Louvre (Musée Imperial du Louvre). Na prvom poschodí Kolonády cisár zriadil Múzeum panovníkov. V roku 1857 bola otvorená aj budova Nového Louvru, kde sa postupne budovali rôzne sály. V polovici 19.storočia je v Louvri na prízemí Štvorcového nádvoria 6 mimomaliarskych expozícií: Grécko-rímske pamiatky, Moderné sochárstvo, Americké múzeum, Asýrske pamiatky, Múzeum odliatkov, Egyptské pamiatky, neskôr renesančné sochárstvo a Sála bronzov. Architekt Lefuel robí ďalšie stavebné zásahy po požiari a povstaleckom hnutí a začína rekonštrukciu Veľkej galérie a tiež Pavilónu a krídla Flóry, ktorého 40 sál zaplní roku 1875 Geografická výstava.
Riaditeľ múzeí Henri Verne vypracoval roku 1926 plán úplnej reorganizácie výstav, zahrňujúci aj stavebné práce. Tento plán sa podarilo dokončiť až v povojnovom období. Roku 1933 sa slávnostne otvára priestranná sála Školy Louvru, neskôr ďalších 40 nových alebo zrekonštruovaných sál. Až po II. svetovej vojne sa pokračuje s realizáciou druhej časti programu prestavby, kedy sa sprístupňujú obnovené sály Daruova, Mollienova a Dennonova. V roku 1969 sa otvára Pavilón Flóry.

Veľkí zberatelia z radov panovníkov:
František I. z Valois, Henrich IV. Bourbonský, Mária de Medici, kardináli Richelieu a Mazzarin, Ľudovít XIV Bourbonský. Títo zhromaždili skvosty talianskej renesancie, francúzskeho a európskeho “zlatého” 17. storočia.

Významné udalosti:
V roku 1765 bola v znesená požiadavka založenia múzea a formuluje sa ako jasný muzeologický program v IX. Zväzku Diderotovej Encyklopédie v zmysle novej myšlienky o využití korunných zbierok pre rozvoj umení a vied. Diderot navrhuje v prízemí Louvru sochárske diela, vo Veľkej galérii maľby, v severnom trakte modely pevností a inde kabinety prírodopisu a medailí.
V roku 1819 bola otvorená Veľká výstava priemyselných výrobkov, ktorá je umiestnená v troch krídlach Starého Louvru, v roku 1823 nová expozícia priemyselných výrobkov.
V roku 1895 bolo založené Združenie národných múzeí, združujúce Louvre a 11 francúzskych múzeí.
V roku 1933 bol vydaný generálny katalóg múzea, ktorý uvádza 173000 diel zo zbierok rozličných oddelení, vrátane maliarskych zbierok

Pestrosť zbierok Louvru sa dá pripísať dlhodobému zhromažďovaniu umeleckých diel z celého sveta. Základné poslanie – byť permanentným inšpirujúcim východiskovým bodom pre rodiace sa umenie, sa stalo krédom aj pre mnohé iné múzeá sveta. Dnes Louvre vlastní obrovské množstvo zbierkových predmetov a vyše 5000 diel maliarskeho umenia.

V posledných rokoch však Louvre zaznamenáva pokles návštevnosti. V roku 2000 eviduje múzeum 6,1 milióna návštevníkov, v roku 2001 vidieť pokles na 5,2 milióna, čo odborníci odôvodňujú aj septembrovými udalosťami v USA.

Myslím, že každý kto navštívi toto miesto uzná, že múzeá neodmysliteľne patria do života ľudí. Mnohí práve tu pochopia zmysel ľudskej práce, zručnosti, výnimočnosť talentu a neutíchajúcu aktuálnosť dávno vytvorených vecí.

Pre Obnova.sk Slávka Knoppová

Studentska praca.