Výstava situovaná do obdobia jelenej ruje ponúka divácky atraktívny pohľad na súčasné vizuálne umenie, v ktorom majú ručiace jelene, poľovnícke trofeje, prírodné výjavy a podobné žánrové motívy stále čo povedať, a to veľmi aktuálnym, humorným i ironickým jazykom. Návštevníci uvidia výber diel autorov zo Slovenska, Čiech, Rakúska, Maďarska a Slovinska, zväčša z mladšej generácie, no s presahmi do strednej a staršej generácie umelcov. Výstava má viacero významových rovín vychádzajúcich z fenoménov ako trofej, poľovačka, lovecká vášeň, preparovanie živočíchov, gýč, domáce majstrovanie, vzťah človeka k prírode, či vzťah medzi divákom, dielom a jeho tvorcom.

Už dávno nelovíme len kvôli potrave. Poľovačka sa stala „športom“, ktorého cieľom je získanie trofeje – najväčšieho parožia či najkrajšej kožušiny. Pri novodobom spôsobe získavania potravy alebo materiálnych statkov vyrážame na lov akcií a zliav s cieľom získania čo najvýhodnejšej ponuky. Oveľa podstatnejšie ako to, či danú vec naozaj potrebujeme, je to, že sa ju oplatí kúpiť.

Lov však nie je len doménou ľudí, ale predovšetkým zvierat, ktoré využívajú najrôznejšie taktiky aby zmiatli svoju korisť, resp. predátorov. Návštevníci galérie môžu na výstave zhliadnuť naozaj nečakané podoby mimikry.

V tematizovaní vzťahu človeka a prírody má výstava aj určitý ekologický podtón, ktorý však miesto moralizovania ponúka uvoľnenejší prístup k problematike.

S prezentáciou a vnímaním umenia súvisia otázky, ktoré výstava nenápadne kladie: Kto je vlastne koho trofejou vo vzťahu diváka, diela a jeho tvorcu? Kde je hranica medzi ľahko stráviteľným gýčom a intelektuálne náročným umením, ktoré oboje dokážu lapiť diváka do svojich osídiel? Je umelec lovec a divák jeho trofejou, alebo je to naopak? Dokáže umelec pomocou svojho diela manipulovať s divákom, a či je to skôr divák, ktorý svojim špecifickým vnímaním mení podstatu a význam diela? Alebo je tým obávaným lovcom samotný kurátor, ktorý vystavuje umelcov ako svoje trofeje?

Diela na výstavu boli vybrané na základe subjektívnej kurátorskej voľby, nejde tu teda o komplexné mapovanie tvorby s danou tematikou. Výstava nie je členená do tematických celkov či iných teoretických vymedzení. Priamočiara forma prezentácie poskytuje priestor pre viacero možností čítania. Tak ako umenie samotné môžeme vnímať z viacerých pozícií, aj na výstavu je možné pozerať sa z rôznych uhľov pohľadu.

K výstave vychádza slovensko-anglický katalóg, ktorý však nie je iba obyčajnou dokumentáciou výstavy. Autor jeho vizuálnej podoby Marek Kianička v ňom ponúka svojský pohľad na kurátorom vybrané diela a posúva ich do nových súvislostí.