antik
Forum Replies Created
-
Kominári “rôznonárodní”…
-
Arcibiskupstvo sa snaží zachrániť vzácne interiéry kostolov
BRATISLAVA 13. januára (SITA) – Vzácne interiéry z Kostola sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke a chrámu sv. Michala Archanjela v Topoli (okres Snina) sa snaží zachrániť Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov. Ako informovalo arcibiskupstvo, ide o súčasť projektu, na ktorom sa podieľa už niekoľko rokov spolu s odborníkmi z Pamiatkového úradu SR. V Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Bratislave sa snažia zrenovovať ikonostasy, truhlice, prestoly, procesiové kríže a iné kultúrne pamiatky.
Ikonostas z Hrabovej Roztoky pochádza z polovice 18. storočia, kedy bol postavený aj kostolík, na ktorom prebiehala v roku 2000 oprava exteriéru. V roku 2003 boli z chrámu odcudzené hlavné ikony. Pretože vzácny ikonostas bol v zlom až havarijnom stave, pamiatka si vyžadovala urýchlený záchranný a odborný reštaurátorský zásah. Aj zachovaný neskorobarokový ikonostas z dreveného gréckokatolíckeho chrámu v Topoli z polovice 18. storočia bol vo veľmi zlom až havarijnom stave. Ikonostas pochádza zo staršieho chrámu približne z roku 1700, ktorý bol v polovici 18. storočia renovovaný. Niektoré ikony sú z konca 17. storočia. Počas reštaurovania v roku 2012 všetky chýbajúce a deštruované prvky oltárnej architektúry, rezbárske dekoratívne články a sochárska výzdoba a deštrukcie drevnej hmoty rekonštrukčne dorezali a stolársky obnovili.
-
Tak vidíme všetci, zase sa nič nedeje (až na pár rozhorčených komentárov na obnove), vybetónujú pre nás nové dejiny, veď ona zase tá návštevnosť stúpne. Vážne je namieste sa pýtať, kdeže sú tí pamiatkari?? Keď už ochrane pamiatkových hodnôt nerozumejú ľudia z Trenčianskeho múzea, tak aspoň by mal “niekto” odborne kontrolovať ich “správcovanie”. Veď starať sa o pamiatku neznamená byť iba zameraný na ekonomické výsledky a zvyšovať návštevnosť, dostavovať neexistujúce, ale v prvom rade chrániť pamiatkové hodnoty. Mám pocit, že ako som sa zariekol, že nikdy nevstúpim do piešťanského auparku (to ako protestné memento na počesť starej Nitrianskej ulice), tak isto nemám ani už chuť niekedy znovu navštíviť toto Trenčianske múzeum betónu a paškvilu.
Návštevnosť Trenčianskeho hradu klesla len mierne
TRENČÍN 11. januára (SITA) – Trenčiansky hrad vlani navštívilo 87 575 ľudí, z toho viac ako 14 000 cudzincov. Oproti roku 2011 počet návštevníkov dominanty krajského mesta mierne klesol. „Aj keď sme vlani na hrade nemali podujatie, ktoré bývalo lákadlom, a to rozprávky na hrade, tak návštevnosť bola prakticky taká istá ako predchádzajúci rok, keď na hrad zavítalo skoro 90-tisíc ľudí,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. Vplyv na návštevnosť nemala podľa nej ani prebiehajúca rekonštrukcia hradných kasární, na ktoré získali 2,5 mil. eur z eurofondov. „Boli sme radi, že napriek dosť zásadným stavebným prácam na hrade pri rekonštrukcii tohto objektu nebolo treba hrad uzavrieť,“ dodala s tým, že ani v tomto roku nepredpokladá, že sa hrad pre verejnosť dlhodobo uzavrie.
So zásadnými prácami pri rekonštrukcii kasární by mali začať na jar tohto roka. Pracovať sa bude na streche, ale aj interiéri budovy, plánujú sa aj ďalšie výskumy. Obnovené kasárne budú mať tri nadzemné podlažia s plochou 1 521 metrov štvorcových a podkrovie. Hlavné časti budú tvoriť výstavné priestory, plánujú vytvoriť galériu a zároveň priestor na prezentačné, vzdelávacie a kultúrne podujatia pre návštevníkov a odbornú verejnosť. Súčasťou objektu bude aj ochodza, ktorá návštevníkom poskytne jedinečný výhľad na mesto Trenčín a jeho okolie. Pôvodné plány kasární sa nezachovali. Trenčianskemu múzeu však pomohla návšteva archívu v Budapešti, kde našli nákresy kasární z 19. storočia. Veľa prezradil aj archeologický prieskum.
Súčasným vlastníkom hradu je Trenčiansky samosprávny kraj, spravuje ho Trenčianske múzeum.
-
No, neviem. Nečakal by som, že sa nezáživná hororová zápletka alá “Blair witch” objaví u nás ako niečo nové. Niekde sa objaví zdroj tajomného ZLA a to treba predsa natočiť na kameru…uff, klišé? alebo len obyčajný gýč? alebo…alebo? Určite to nebude film, ktorý by posúval obzory našej kinematografie ďalej. Jedine, že by sa tam objavil “zombie Kuko” :D. Napríklad taký filozoficky ladený slovenský film “Rozhovor s nepriateľom” bol prepadákom. Som zvedavý ako si povedie tento scrap&trash
-
Slovenský triler Attonitas sa čoskoro dostane do kín
BRATISLAVA 9. januára (SITA) – Návštevníci kín sa už od 28. februára môžu tešiť na slovenský triler Attonitas z réžie Jaroslava Mottla. Ukážu sa v ňom Petra Blesáková, Peter Brajerčík, Michal Jánoš či Gabriela Marcinková, ktorá si zahrala v romantickej dráme 360 (2011) po boku Juda Lawa a Anthonyho Hopkinsa alebo v akčnom trileri Move On (2012) spolu s Madsom Mikkelsenom.
Napínavý hororový príbeh sa takmer celý odohráva v priestoroch Radvanského kaštieľa uprostred sídliska Radvaň v Banskej Bystrici, v ktorom polícia nájde spálenú mŕtvolu. Študentka Jana zbadá v okne kaštieľa tajomné tiene. Je presvedčená, že to súvisí s jej priateľom, ktorý zmizol bez stopy. Spolubývajúci jej chcú dokázať opak a rozhodnú sa odhaliť tajomstvo starého kaštieľa. Záznamy ich kamier odhalia pravdu, ktorá má ďaleko fatálnejšie dôsledky, ako si vedeli predstaviť.
Chátrajúci Radvanský kaštieľ v Banskej Bystrici bol priamou inšpiráciou nanapísanie a realizovanie debutového filmu scenáristu a režiséra Jaroslava Mottla, ktorý je autorom a producentom tridsiatky divadelných hier pre deti, mládež aj dospelých v Divadle Maska. Ešte ako študent VŠMU spolumoderoval detskú reláciu Od Kuka do Kuka a absolvoval rok štúdia na Medzinárodnej škole pantomímy Marcela Marceaua v Paríži. Spolupracuje s rozhlasom aj s dabingovými štúdiami. Ako herec sa predstavil v televíznych seriáloch ako Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Ako som prežil (2009), Odsúdené (2009) alebo Horúca krv (2012). -
Drahé Keramické kachle,
nechcem posudzovať, ani poúčať, jediné čo bolo zmyslom mojej reakcie bolo poukázať na tvoju nekultúru prejavu. A asi hlavným dôvodom bolo tvoje obhajovanie sa, že si “reagoval správne”. Dávno ma niečo tak nepobavilo :D Aj keď nebolo to zase až také dobré, ako napríklad humor “Cynickej obludy” :D K takému nadhľadu máš zjavne na hony ďaleko.
-
Vážne vtipné pán Keramické kachle :D Ono, každý má tendenciu si myslieť, že jeho reakcia je správna. To by bolo ešte pochopiťeľné.
Ak sa Ťa dotkla taká srandovná poznámka, tak to bude mať asi nejaký dôvod, pretože v opačnom prípade by si sa nad tým pousmial a odpísal niečo v ironicko vtipnom duchu. Ale určite by si nenapísal tú akože “správnu” reakciu, ktorá je mimochodom na úrovni komunikácie, ktorú si pamätám zo základnej školy.
-
Pridávanie fotiek je naozaj veľmi nepraktické. Pôvodne som mal chuť pridávať svoje fotky k pamiatkam, ale spomínaný postup ma dokonale od tejto kratochvíle odradil. To isté platí o prezeraní fotiek.
-
Kolomana Sokola si pripomenú výstavou jeho diel
PIEŠŤANY 7. januára (SITA) – Výstavu obrazov a grafík jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia Kolomana Sokola otvoria v utorok v piešťanskej Galérii Fontána. Návštevníci uvidia 35 diel autora, ktorý takmer dva roky prežil v Piešťanoch.
Galéria si výstavou podľa jej vedúceho Martina Vala pripomenie 10. výročie od smrti Kolomana Sokola a zároveň 10. výročie od svojho vzniku. Výstava potrvá do 3. februára.
Koloman Sokol sa narodil v decembri 1902 v Liptovskom Mikuláši. Výtvarné umenie študoval u Gustáva Mallého v Bratislave, vzdelával sa aj v Prahe a Paríži. Pôsobil na Akadémii výtvarných umení v Mexiku, je považovaný za zakladateľa mexickej grafiky. Po roku 1945 sa vrátil na Slovensko, keďže nemohol pôsobiť v Bratislave, usadil sa v Piešťanoch. V roku 1948 natrvalo zo Slovenska odišiel a usadil sa v USA, kde aj 12. januára 2003 zomrel.
-
Keď už tu máme nový rok, tak posielam “kominárske” PF 2013
-
Veľmož mal nomádske gény a rímske zvyky
-
Skvelé! Teda majstra murárskeho videti, znamená kúsok šťastia nadobudnúť. Pozdáva sa mi táto predstava :)
-
Nádherná téma, Dorotka. Zaujímalo by ma v tejto súvislosti, že kto vymetal komíny pred vznikom tohto remesla. Ranný novovek poznal rôzne povolania, ktoré boli chápané ako nepočestné, napríklad taký kat, alebo ras, či “pohodný”, ktorí nielen odstraňovali zdochliny zvierat, ale napríklad aj čistili prevéty. Dať si s katom, či rasom panáka v krčme, znamenalo odsúsiť sa do spoločenskej izolácie, alebo dobrú predstavu o tom poskytne fakt, že kat mával i v kostole samostatnú lavicu, kde bol aj s rodinou “izolovaný” od zvyšku “poctivého” kresťanstva. Kominár mi naopak (aj podľa toho čo píšeš) príde ako veľmi populárne remeslo.
Teda moja otázka znie, kto, aké remeslo, suplovalo na Slovensku kominárov predtým, než (ako uvádzaš) v 16. storočí vznikli?
-
Verejná zbierka na obnovu severného pavilónu bola úspešná
CHTELNICA 24. decembra (SITA) – Verejná zbierka na rekonštrukciu severného pavilónu kaštieľa v Chtelnici v okrese Piešťany vyniesla za pol roka viac ako deväťtisíc eur. Miestni umelci chcú historické priestory premeniť na galériu umeleckých diel a expozíciu o histórii obce. S myšlienkou prišli fotograf Vladimír Lužinský a rezbár Ján Lukačovič. Prvé práce na obnove bašty začnú podľa starostu Petra Radošinskeho už v najbližších dňoch. Peňazí na sfunkčnenie priestorov nie je nazvyš, ľudia sú však podľa starostu ochotní niektoré práce vykonávať brigádnicky. Zbierka by podľa neho vyniesla viac, keby dedinčania lepšie poznali kaštieľ, ktorý bol dlho pred nimi uzatvorený. Obec ho pre verejnosť sprístupnila po dlhých rokoch až v tomto roku.
Chtelnický kaštieľ je zapísaný v registri národných kultúrnych pamiatok, obec ho vlastní od roka 2000. Predchádzajúce vedenia obce sa snažili chátrajúci kaštieľ predať. Súčasné vedenie obce sa snaží získavať peniaze na jeho postupnú opravu. Obec už získala v tomto roku 10 tisíc eur z rezervy predsedníčky vlády Ivety Radičovej na odvodnenie múrov kaštieľa a ďalších 30 tisíc eur z ministerstva kultúry na sanáciu havarijného stavu striech. Pôvodne erdödyovský kaštieľ aj s parkom si v roku 1945 privlastnil štát, v roku 2000 majetok dostala obec.
-
Dóm sv. Alžbety ukáže čerstvo zrekonštruovaný interiér
KOŠICE 27. decembra (SITA) – Košický Dóm sv. Alžbety sa veriacim i návštevníkom predstaví v celej svojej kráse. Reštaurátori v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 dokončili v interiéri väčšinu prác, zložili lešenie a košická gotická katedrála tak môže ukázať svoj čerstvo zrekonštruovaný vzhľad. Nezisková organizácia Perly Gotickej cesty zároveň v týchto dňoch dokončuje aj ďalší z celkovo štyroch projektov, ktoré implementuje v interiéri chrámu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou na roky 2007 – 2013. Projekt má názov „Infraštrukturálny rozvoj začiatočnej a konečnej stanice cesty sv. Alžbety v Košiciach a Sárospataku” a jeho celková hodnota predstavuje 535 306 eur. Do projektu investovali z vlastných zdrojov 26 765,34 eur.
„Cieľom projektu, ktorý bude oficiálne ukončený 31. decembra, bola rekonštrukcia severovýchodnej časti bočnej lode nad Rákócziho hrobkou a zreštaurovanie secesnej fresky Apoteóza života Františka II. Rákócziho,“ informoval riaditeľ neziskovej organizácie Perly Gotickej cesty František Šándor. Ako uviedol, Dóm sv. Alžbety je vnímaný ako najvzácnejšia gotická pamiatka v metropole Košického kraja, ktorú navštívi ročne približne 20-tisíc domácich aj zahraničných turistov. „Je jedinečným dôkazom staviteľských schopností našich predkov, ale aj potvrdením hodnôt, ktoré obyvatelia mesta vždy uznávali a presadzovali. Na výstavbe Dómu sa v minulosti podieľala vtedajšia samospráva, príspevkami pomáhali majetní občania mesta, ale aj tí najchudobnejší. Ako najvýchodnejšie postavená európska gotická katedrála sa stala symbolom historických, kultúrnych i spoločenských hodnôt západnej kresťanskej civilizácie,“ dodal Šándor.
František II. Rákóczi (1676-1735) bol vodcom posledného protihabsburgského povstania (1704-1711). Stal sa najvýznamnejšou historickou osobnosťou, ktorá sa v Košiciach dlhodobo zdržiavala. Po porážke povstania žil aj v Paríži, poznal sa s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., ruským cárom Petrom I. či tureckým sultánom Ahmedom III. Zomrel v Turecku, no pochovaný je v Dóme sv. Alžbety.
„Zreštaurovaná freska ukazuje celý jeho život, od kolísky až po smrť a slávnostný pohreb jeho pozostatkov v Košiciach. Takisto zobrazuje francúzskeho kráľa, tureckého sultána i chrám Hagia Sofia v Istanbule. Maliar Andor Dudits ňou obohatil Dóm sv. Alžbety o krásnu výtvarnú secesiu. Návštevníkov z Francúzska, Turecka a Maďarska takto oslovuje aj prepojením s ich krajinami,“ priblížil známy sprievodca mestom a popularizátor košickej histórie Milan Kolcun.Nezisková organizácia Perly Gotickej cesty sa snaží o využitie všetkých dostupných zdrojov na financovanie obnovy tohto skvostu. Prvým bol projekt Obnovy Rákócziho hrobky, financovaný Európskym fondom pre regionálny rozvoj. Rekonštrukcia hrobky sa začala 1. marca 2007 a bola ukončená k 9. aprílu 2008. V roku 2011 prebehla implementácia ďalšieho projektu s názvom Cesta svätej Alžbety na území Rákócziovcov. Projekt sa začal 15. júna 2009, ukončený bol 14. júna 2011. Jeho cieľom bola komplexná obnova a reštaurovanie severovýchodnej časti Dómu Sv. Alžbety nad hrobkou Františka II. Rákocziho a muriva severnej bočnej lode s jeho pamätnou tabuľou. Veľkú pomoc a podporu tomuto projektu venoval Košický samosprávny kraj. Celkovo n. o. Perly Gotickej cesty doteraz implementovala v Dóme sv. Alžbety šesť projektov zameraných na jeho obnovu.