antik
Forum Replies Created
-
Čo nemá zmysel? Diskusia? Kritika? Aký zmysel má potom portál o kultúrnom dedičstve, keď by si tu ľudia nevymieňali názory?
-
RITÍŘSKÉ KLÁNÍ O SRDCE DÍVEK A PANÍ
-
No nebol ten Červený Kameň “červenší”, keď mal miesto plechu ešte keramickú krytinu?
-
-
Príbehy žien z rodu Pálffy opäť na Červenom Kameni
BRATISLAVA 2. augusta (SITA) – Nepoznanú minulosť vznešeného pokolenia šľachticov možno odhaliť počas nočných prehliadok na veľkom hrade v Malých Karpatoch – hrade Červený Kameň, ktorý sa týči nad obcou Častá v okrese Pezinok. Podujatie Ženy z rodu Pálffy pripravilo Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum Červený Kameň po júlovom úvode aj na túto sobotu 4. augusta. Toto leto sa nočná akcia na hrade uskutoční aj 25. augusta. Počas prázdninových letných večerov “sa za svitu mesiaca a sviečok vráti hrad Červený Kameň do obdobia 16. až 20. storočia, keď ho obývali nežnejšie polovičky rodu Pálffy a tie sa v prúde času stanú jeho hlavnými hrdinkami,” agentúru SITA informoval Michal Lukáč zo SNM – Múzea Červený Kameň. Hrané nočné prehliadky sa začnú každú polhodinu od 18:30 do 23:00.
Dej podujatia Ženy z rodu Pálffy sa odohráva počas marcových dní roka 1945, keď Červená armáda postupuje smerom na západ krajiny. Návštevníkom inscenovaných nočných prehliadok ho vyrozpráva posledný majiteľ hradu Karol Pálffy, ktorý prostredníctvom rodinného denníka predstaví viac než 350-ročnú históriu svojich slávnych predkov, predovšetkým však porozpráva o veľkoleposti žien jeho rodu. Návštevníci tak budú mať možnosť zoznámiť sa s najkrajšou ženou Červeného Kameňa – Evou Zuzanou Pucheimovou, ktorej obavy o jediného syna a túžba po ďalšom potomkovi rodu nedajú spávať. Dozvedia sa o nekompromisných rekatolizačných činoch Františky Khuenovej voči protestantom, aj o starostiach Márie Magdalény Fuggerovej s vedením panstva. O rozčarovaní zo zániku monarchie i priebehu pozemkovej reformy porozprávajú Vojtech a Blanka Pálffyovci a tajomstvo o vojenskej stratégii habsburskej monarchie prezradí svojej vernej dôverníčke Eleonóre Kaunitzovej jej veličenstvo Mária Terézia. Hrané prehliadky so scénkami poodhalia aj život hradného služobníctva. “Poukážu na zármutok Antónie Kolowratovej i priblížia ťažké chvíle Lucie Wilczekovej, ktorá v dôsledku približujúceho sa frontu musí zanechať svoj majetok napospas osudu,” dodal Michal Lukáč, ktorý inscenované podujatie Ženy z rodu Pálffy pripravil spolu s Luciou Branišovou a Michalom Kovačikom. Bližšie informácie o programoch na hrade Červený Kameň sú na webstránkach – http://www.hradcervenykamen.sk a http://www.snm.sk.
Dejiny hradu Červený Kameň sa začali v prvej polovici 13. storočia, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala na svojich majetkoch postaviť hrad. Stal sa známym pod menom Červený Kameň (nemecky Rothenstein, maďarsky Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nemecky Bibersburg). Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr ho vlastnili viaceré uhorské šľachtické rody, medzi inými Matúš Čák Trenčiansky, Zápoľskí alebo Turzovci. Od Turzovcov získala hrad bohatá obchodnícka rodina Fuggerovcov. Tí zbúrali starý gotický hrad a na jeho mieste postavili renesančnú pevnosť – bezpečný sklad tovarov, s ktorými obchodovali po celej Európe. Neskôr hrad kúpili Pálffyovci. Žili tu vyše 360 rokov a svoje sídlo ďalej modernizovali.
História múzea na hrade Červený Kameň sa začala písať po odchode posledného vlastníka do zahraničia. Karol Pálffy hrad opustil v marci 1945, keď pred príchodom Červenej armády odišiel do Rakúska. Od roku 1948 sa na hrade začali zhromažďovať umelecké predmety z 31 zámockých objektov a dvoch kláštorov. Hrad bol verejnosti sprístupnený ako múzeum 22. októbra 1949. Zhoršujúca sa statika hradu si v rokoch 1976 až 1998 vyžiadala generálnu opravu budovy aj areálu. Od roku 1979 je SNM-Múzeum Červený Kameň súčasťou Slovenského národného múzea a špecializuje sa na kultúru bývania šľachty. Zoznámiť sa s nimi až do septembra dá denne od 9:00 do 17:00.
Hrad sa volá Červený, pretože pôvodný kameň kopca – kvarcit, na ktorom ho postavili, má červenú farbu. Je použitý na viacerých miestach hradu. Zaujímavosťou hradu je napríklad najväčší koberec s plochou 44,12 m2, čo je plocha priemerného dvojizbového bytu.
Minuloročná upútavka:
-
Renesančný palác je magnetom pre návštevníkov
POPRAD 2. augusta (SITA) – Zrekonštruovaný renesančný palác patrí k najväčším magnetom pre návštevníkov hradu Ľubovňa v tejto letnej turistickej sezóne. Aj keď názory na podobu obnovy paláca sú rôzne, podľa riaditeľa Ľubovnianskeho múzea Dalibora Mikulíka, väčšina návštevníkov hodnotí palác ako „neskutočný a bombastický“. Sprístupnením renesančného paláca majú návštevníci možnosť vidieť až 90 % hradných priestorov, čo považuje Mikulík za výnimočné v našich podmienkach. V budúcnosti plánuje múzeum opraviť a zakonzervovať aj gotický palác. Pôjde však o striktnú konzerváciu, keďže z paláca sa do súčasnosti zachovalo okrem gotických pivníc už len torzo paláca.
V nových priestoroch sprístupnilo Ľubovnianske múzeum niekoľko nových expozícií. Okrem fotografickej výstavy z obnovy paláca sú to expozície venované hradnému pivovaru, ktorý v Ľubovni fungoval už v 16. storočí a expozícia liehovarníctva v Starej Ľubovni. Okrem toho si môžu návštevníci pozrieť vďaka modernej počítačovej technike aj vizualizáciu paláca, ako vyzeral v minulosti. Sprístupnenie nových expozícií v renesančnom paláci prispelo k ďalšiemu zvýšeniu návštevnosti Ľubovnianskeho hradu. „Do konca júla vzrástla návštevnosť múzea o tri percentá, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku,“ uviedol Mikulík. Vlani navštívilo Ľubovnianske múzeum vyše 110 000 návštevníkov. Len počas uplynulého víkendu, počas Stredovekých hradných slávností navštívilo hrad za tri dni okolo 4 500 návštevníkov.
Počas tohtoročnej letnej sezóne zaznamenali na Ľubovnianskom hrade výraznejší nárast českých turistov. „Pre nás je dôležitý každý návštevník. Český turista však miluje pamiatky a vie ich oceniť,“ dodal Mikulík. Významnú skupinu návštevníkov hradu tvoria poľskí turisti. Mikulíka teší aj to, že vďaka množstvu animačných programov si cestu na hrad a všeobecne do múzeá nachádza stále viac slovenských rodín s deťmi. „Je dôležité vychovávať deti k histórii a historickému povedomiu,“ uviedol Mikulík.
-
Na oprave kaštieľa v Rusovciach sa majú podieľať podnikatelia
BRATISLAVA 1. augusta (SITA) – Vláda sa chce pustiť do dokončenia rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa v Rusovciach a priľahlého areálu, tak, že na ňu nepôjdu peniaze zo štátnej kasy. Plán dnes svojim kolegom predstavil šéf rezortu financií a premiér ho zatiaľ nechcel konkretizovať, zámer ale privítal. „Nechcem ísť do detailov, ale pôjde o prepojenie štátu a podnikateľského prostredia na Slovensku. Domnievam sa, že by mohlo byť aj takou cťou pre podnikateľský sektor alebo jeho časť, byť zúčastnení na rekonštrukcii národných kultúrnych pamiatok,“ povedal Fico. Šéf rezortu financií má plán financovania projektu predstaviť do 15 septembra. „Som 20 rokov v politike, verte mi, že hoci mám rád národné kultúrne pamiatky a tiež sme si veľa vytrpeli aj za Bratislavský hrad, ale samovrah nie som, aby som na úkor iných kapitol štátneho rozpočtu teraz išiel rekonštruovať pre účely reprezentácie národnú kultúrnu pamiatku,“ vyhlásil premiér.
Fico si myslí, že podnikatelia, ktorí sa do projektu zapoja, by z toho nemali mať žiadne benefity, napríklad v možnosti organizovať v kaštieli svoje podujatia. „Myslím si, že dobrý pocit by mal postačovať v tomto prípade,“ povedal s tým, že v národnej kultúrnej pamiatke nemožno organizovať čokoľvek. Pripúšťa, že by sa to mohlo u podnikateľov zohľadniť ako nejaký daňový výdavok. Financovanie by nemalo byť formou zbierky, ale malo by ísť o konkrétnu dohodu s veľkými firmami.
Zariadenie má v budúcnosti, ak sa podarí zorganizovať rekonštrukciu, slúžiť na reprezentáciu SR. Napríklad pri návšteve významného zahraničného hosťa by ho tam ubytovali, alebo by sa tam konať významné ústavné akty, podávanie večere prezidentom a podobne. „Toto zariadenie nebude nikdy určené na trvalé bývanie ústavných činiteľov,“ upozornil Fico. Dodal, že „v prípade, ak sa nám projekt podarí zrealizovať, bude prevažná časť areálu slúžiť verejnosti“.
Zostávajúca rekonštrukcia by stála podľa odhadov 32,9 milióna eur bez DPH. Chcú ju financovať bez dopadu na štátny rozpočet a bez ohrozenia iných rozpočtových kapitol. Prezident ponúka, že na projekt možno využiť aj výnos z predaja prezidentskej vily pod Slavínom. Na projekt plánujú využiť aj eurofondy. Jednu časť už z plánov vyškrtli – na takýto projekt totiž nemožno dostať príspevok z Európskej komisie v rámci podpory nášho predsedníctva v Európskej únii v druhom polroku 2016. Práve do tohto termínu by mal byť kaštieľ a areál dokončený.
Kaštieľ je už 23 rokov nevyužívaný, lebo nebola ukončená jeho komplexná rekonštrukcia. Súčasný stav kaštieľa z pamiatkového hľadiska je narušený až dezolátny, z hľadiska stavebno-technického havarijný. Preborilo sa niekoľko stropov a deštruovali sa ďalšie časti stavby s čoraz viac preukázateľným zatekaním a výskytom plesní a húb v interiéri. V historickom parku, ktorý je voľne prístupný verejnosti, je väčší počet stromov v narušenom stave, čím sa rozširujú choroby a návštevníkov môžu ohroziť padajúce konáre alebo stromy. V dezolátnom stave je historická budova tzv. čeľadník aj historické murované oplotenie areálu s bránami a súvisiacimi architektúrami.
-
V Balogu nad Ipľom budú dni maďarskej kráľovskej koruny
BRATISLAVA 4. augusta (SITA) – V nedeľu sa v Balogu nad Ipľom (okres Veľký Krtíš) uskutočnia VIII. Tradicionálne dni kráľovskej koruny. Tunajší Farský kostol sv. Mikuláša, ktorý sa datuje od roku 1100, má na špičke veže kópiu maďarskej kráľovskej koruny. Pri tejto príležitosti bude o 10:30 slávnostnú svätú omšu v Kaplnke Najsvätejšej Trojice na Vŕšku celebrovať ostrihomsko-budapeštiansky pomocný biskup János Székely. Po nej bude celodenný kultúrny, spoločenský i duchovný program slávnosti, v rámci ktorého bude súťaž vo varení halászlé. V umeleckohistorickej prednáške sa záujemcovia dozvedia o tajomstve Svätej koruny a slávnej dobe kráľov a rytierov.
Tak aj takéto vtipy uverejňuje SITA. Alebo je to zase úžasný všeobecný prehľad redakcie agentúry o dejinách? Alebo som už somár ja, že nepoznám žiadnu “maďarskú” kráľovskú korunu? Vlastne ani žiadneho maďarského kráľa.
-
Vychádza publikácia Keltské osídlenie Slovenska – Mladšia doba laténska
-
Mesto súsošie na Hurbanovom nám. nechce
BRATISLAVA 15. júla (SITA) – Bratislavské Staré Mesto súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na Hurbanovom námestí nechce. Ako agentúru SITA informoval staromestský hovorca Tomáš Halán, Komisia pre kultúru miestneho zastupiteľstva odporúča hľadať pre súsošie iné vhodné miesto na celom území hlavného mesta. Na Staré Mesto sa obrátila so žiadosťou o umiestnenie súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na Hurbanovom námestí Matica slovenská. Jeho osadenie iniciuje Matica slovenská, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru a Spoločnosť svätého Gorazda. Pri Kostole svätej trojice ho chceli osadiť budúci rok.
-
V dnešním Retru Vás vezmeme do zámeckých komnat a na nádvoří středověkých hradů. Nečekejte však žádné princezny a pohádková stvoření, podíváme se totiž na to, jak se československým hradům a zámkům vedlo, poté, co je nedobrovolně opustili původní majitelé a začal o ně pečovat stát.
-
Krátky článok, výstižné porovnania, trochu iný pohľad na byzantskú misiu…
-
Sídlo župy vrátia na jeden deň symbolicky na Šarišský hrad
VEĽKÝ ŠARIŠ 13. júla (SITA) – Vo Veľkom Šariši chcú v nedeľu 15. júla, keď sa v meste koná odpustová slávnosť, symbolicky na jeden deň vrátiť sídlo župy na Šarišský hrad. Tam kedysi aj župa sídlila. Podujatie, na ktoré prídu zástupcovia obcí a miest so svojimi vlajkami, ktoré voľakedy patrili pod Šarišskú župu, vyvrcholí stoličným snemom.
Ide o druhý ročník zábavného podujatia, ktoré organizujú nadšenci za obnovu okolitých hradov na čele s Martinom Sarossym, ktorý momentálne koordinuje záchranné práce na hrade Šebes a na Kapušianskom hrade. Ako uviedol pre agentúru SITA, zraz je v nedeľu o 8:00 pred Župným domom, odkiaľ sa v sprievode vlajkonosičov s obecnými vlajkami existujúcich obcí bývalej Šarišskej župy vydajú nadšenci peši do Veľkého Šariša. Komu sa nechce ísť peši, môže sa k sprievodu pripojiť priamo na hlavnom námestí o 10:00 vo Veľkom Šariši. Pre účastníkov akcie bude najprv v Kostole sv. Jakuba slávnostná odpustová sv. omša so začiatkom o 10:30. „Potom pôjdeme na Šarišský hrad, kde bude zasadať stoličný snem. V programe je prediskutovanie zriadenia hradného pohostinstva pre pútnikov a návštevníkov hradu,“ uviedol otec tejto myšlienky Sarossy. .
Vlani na prvom ročníku mali 31 obecných vlajok a na hrad prišlo do 70 ľudí. Na stoličnom sneme boli prítomní aj zástupcovia Prešovského samosprávneho kraja – terajšej prešovskej župy. Stoličný snem sa vtedy uzniesol, že každý, kto dovidí na Šarišský hrad, musí zaplatiť hradnú daň. „Takýmto spôsobom sme mysleli aj na to, aby sme mali za čo hrad obnovovať. Komu ešte neprišiel hradný výmer, tak určite ho ešte dostane. Vieme si to z hradu skontrolovať. S ďalekohľadom vidíme všetkým do okien,“ komentoval recesistickú akciu Sarossy. -
Na hrad Červený Kameň možno prísť aj v noci
BRATISLAVA/ ČASTÁ 11. júla (SITA) – Oživiť legendy späté s hradom Červený Kameň týčiacim sa nad obcou Častá neďaleko okresného mesta Pezinok je cieľom pokračovania obľúbených letných nočných prehliadok hradu. Ich organizátori zo Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea Červený Kameň na nočné prehliadky nazvané Kamenné mystérium pozývajú 14. júla a 18. augusta. “Počas dvoch sobotných letných večerov v atmosfére mihotajúcich sa sviečok a horiacich fakieľ sa bežný smrteľník ocitne v období 13. až 16. storočia, keď hrad Červený Kameň vlastnil Pán Váhu a Tatier – Matúš Čák Trenčiansky, ale i bohatá rodina Fuggerovcov z juhonemeckého Augsburgu,” informoval agentúru SITA Michal Lukáč zo SNM – Múzea Červený Kameň. Kamenné mystérium sa po prvý raz toto leto začne už v sobotu od 18:30 a záujemcovia sa na netradičnú prehliadku dostanú každú polhodinu.
“Dej celého podujatia sa odohráva v hradnom podzemí, keď na Červený Kameň po viac ako sedemsto rokoch prichádza jeho zakladateľka – kráľovná Konštancia, aby zistila, či jej sen o mocnom stredovekom domíniu sa stal skutočnosťou. Prostredníctvom divadelného stvárnenia dramatických pasáží má samotná kráľovná spolu s návštevníkom možnosť prežiť nielen atmosféru búrania gotického hradu, stavbu renesančnej pevnosti s fortifikačným systémom, mamonársky zápas troch bratov o majetok, ale i predaj celého panstva na základe sobáša z vypočítavosti,” priblížil program nočného Kamenného mystéria na hrade Lukáč. Nočné prehliadky so scénkami ukážu, že peniaze mali omnoho vyššiu hodnotu ako šťastie a láska, ale priblížia aj to, aké radosti i starosti v minulosti prežíval na červenokamenskom panstve jednoduchý ľud, dodal za organizátorov Michal Lukáč, ktorý sa na scenári podujatia podieľal s Michalom Kovačikom a Barborou Ondrušovou.
Bližšie informácie o programoch na hrade Červený Kameň nazývanom aj veľký hrad v Malých Karpatoch možno nájsť na webstránkach – http://www.hradcervenykamen.sk a http://www.snm.sk.
-
Banské múzeum ponúka nočné prehliadky na Starom zámku
BRATISLAVA 11. júla (SITA) – Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica ako rezortná organizácia ministerstva životného prostredia a Umelecko – historická spoločnosť Bojník z Bojníc organizujú nočné divadelné prehliadky s názvom Templári na Starom zámku. Informuje o tom Slovenské banské múzeum na svojej internetovej stránke http://www.muzeumbs.sk. Cieľom nočnej prehliadky je pod rúškom noci poodhaliť tajomstvá Starého zámku a templárov. Miestom konania prehliadok je Starý zámok v Banskej Štiavnici. Všetky potrebné informácie nájdu záujemcovia na http://www.muzeumbs.sk.
Obidve organizácie pozývajú ľudí na podujatie 13. júla, 4. a 18. augusta a tiež 8. septembra, vstup na prehliadku je vždy o 20:30, 21:00, 21:30 a 22:00. Podujatie podľa informácii na stránke Slovenského banského múzea sa realizuje s finančnou podporou Mesta Banská Štiavnica. Čas nočných prehliadok je možné si rezervovať na číslach 045/694 94 72 alebo 045/694 94 22, na e-mailových adresách marketing@muzeumbs.sk a sbm@muzeumbs.sk alebo osobne na adrese Slovenské banské múzeum, Kammerhofská 2, 969 00 Banská Štiavnica. Ako ďalej informuje stránka múzea, vstupenky v predpredaji stoja pre dospelých štyri eurá, pre deti do 18 rokov tri eurá. V deň podujatia kúpia návštevníci lístky za päť eur, deti do 18 rokov zaplatia 3,50 eura. „Predpredaj lístkov sa končí v deň podujatia o 16:30,“ píše sa tiež na stránke.