antik
Forum Replies Created
-
V Trnave si uctili osobnosť generála Štefánika
TRNAVA 4. mája (SITA) – Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si pri príležitosti 93. výročia od jeho tragickej smrti v Trnave pripomenuli predstavitelia mesta, samosprávneho kraja, spoločenských organizácií a politických strán položením vencov pri jeho soche. Viceprimátor Bystrík Stanko v príhovore povedal, že Štefánik sa svojou prácou a nasadením pre slovenský národ, hlavne v rovine diplomacie a politiky, zapísal nielen do dejín Slovenska, ale zanechal nezmazateľnú stopu v európskom priestore. Dodal, že aj dnes je vzorom zdravého národného povedomia, ktoré sa nezakladá na hľadaní nepriateľov, ale na snahe vytvárať vzťahy spolupráce.
Trnava je prvým mestom, kde 19. októbra 1924 z iniciatívy Matice slovenskej odhalili sochu Štefánika od akademického sochára Jána Koniarka. Socha Štefánika je v životnej veľkosti, má 167 cm, a je považovaná za jednu z jeho najvernejších podôb. Pri prvom odhalení sochy bola najvzácnejším hosťom slávnosti 71-ročná matka generála Štefánika pani Albertina so synom Ladislavom Štefánikom, jeho manželkou a dvoma deťmi. V roku 1968 sochu premiestnili na iné miesto, v čase tzv. normalizácie putovala do depozitu.
Štefánikovu sochu v Trnave vrátili do blízkosti pôvodného miesta 4. mája 1990. Aj keď historické záznamy neevidujú pobyt Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine Slávny hudobný skladateľ vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom a s manželkou Idou na vrch Bradlo v roku 1912. Keď dosiahli vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil s nimi o svoje vnuknutie. “Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko,” zaznamenal do svojich spomienok Mikuláš Schneider-Trnavský.
-
Polemizoval by som s tým, že koho zaujíma pamiatka, ktorá nie je autentická. Väčšinu návštevníkov zaujíma čokoľvek a čím viac turistických gýčov a atrakcii, tým lepšie…
Nejaké pôvodné materiály, autentickosť…??? …o takéto pojmy bežný návštevník pamiatky ani nezavadí.
Nevadí…všetko sa podriaduje všeobecnému vkusu. Žiaľ…tak to vnímam ja a radšej si zájdem na autentickú zrúcaninu bez turistov, než do disneylandu. Ale tá väčšina má svoju predstavu o tom čo je to vyžitie sa na pamiatke.
Ano, aj z dobových záznamov vychádza, že šindeľ bol lacnešou variantou, než stavebná keramika. Preto bol určite všeobecne rozšírenejší a dostupnejší.
Delová guľa, v akomkoľvek období, napáchala škodu na akéjkoľvek strešnej krytine…preto rozmýšľať nad prednosťami šindľa v tomto kontexte je scestné.
V zárodku tejto diskusie som chcel poukázať hlavne na to, že vedľa šindľových striech sme sa v rôznych historických obdobiach mohli stretnúť aj s inou variantou strešnej krytiny a to aj na hradoch.
-
V stredoeurópskom kontexte ojedinelý príklad použitia “vlnoviek”. Tento druh pálenej strešnej krytiny je skôr záležitosťou európskeho západu a juhu. Túto inšpiráciu si priniesol zo svojich ciest Petr Vok z Rožmberka a použil na svojom zámku v Bechyni. Vlnovková strešná krytina sa stala charakteristická aj pre okolie tohto juhočeského mesta.
-
Ďalší príklad použitia pálenej strešnej krytiny dokladá hrad Karlštejn. V tomto prípade išlo samozrejme o prestížnu kráľovskú stavbu, teda použité materiály nemuseli byť bežné.
Táto problematika bola živá aj pri regotizácii hradu na konci 19. storočia…
“a z popisů vědělo se o dřívější krytině z prejzí zeleně polévaných a bylo také rozhodnuto, že při restaurování má se použiti této krytiny. Při ohledání základů hlavních zdí kaple Sv. Kříže a při kopání v zemi kolem zdí pod okapem nalezeny v horní vrstvě zbytky prejzí barevných a pod nimi zbytky krytiny břidlicové. I soudilo se, že nejdolejší nález jako nejstarší ukazuje k době karolinské, kdy hrad aspoň v této části byl kryt břidlou, kdežto vrchní čásť nálezu, prejze zeleně polévané, svědčí o době mladší, přestavbě v době Rudolfinské v l. 1579 až 1597”
Dnes zachované zvyšky prejzovej strechy prekvapujú väčšími korýtkami, než na aké sme zvyknutí napríklad z baroka.
-
Naj, nič ti neprisudzujem…sám si si napísal túto hlúposť
[quote=naj]
Neviem si predstaviť tú spúšť, ktorú by spôsobila delová guľa pri náraze na škridľovú strechu. Naopak, priklincovaný šindeľ pôsobil ako „tmel“ pri takom náraze. Niečo ako u automobilového skla, ktoré len popraská.
[/quote]
Apropo, si si istý, že to podobenstvo naozaj Kristus povedal takto? Že to nie je iba zlá interpretácia? Skús si trochu o tom niečo viac zistiť…
-
Čo tak za pohár krvavočerveného suchého moku na Čachtickom rumovisku…
…nech sa takto poeticky vrátime k téme Čachtíc
-
Tvrdenie, že šindeľ je odolný voči delostreľbe a že len popraská ako sklo na aute sa tu muselo ocitnúť náhodou. Skôr by patrilo do diskusie “vtip dňa” :D
-
“Práve na malte a jej kvalite závisia takmer všetky zásahy na hradoch a treba na jej zložení max.bazírovať!!!“
Súhlasím s Radovým tvrdením, ale ukážte mi kde sa táto veta uplatňuje.
Teória je super a určite má cenu viesť teoretické debaty na tému malta. Niekedy mi to ale pripadá zbytočné, keď človek zistí, že aj veľkí teoretici v praxi na zloženie malty úplne serú. Potom si radšej bez veľkých teorií zababrem ruky lietavskou maltou namiešanou “selským rozumom”.
-
Pre všetkých pochybovačov prikladám fotku pálenej strešnej krytiny z hradu Cimburku u Koryčan.
-
To je neporovnateľné. Nemyslím tie dva hrady, aj keď každý z nich je svojím spôsobom unikát. Ale Krakovec je v správe NPÚ (územní odborné pracoviště středních Čech v Praze), ktoré má (nielen) propagáciu svojich objektov zvládnutú na profesionálnej úrovni. Všetko je to o ľuďoch a na spomínanom stredočeskom pamáťáku donedávna sedel veľmi šikovný človek.
-
Hanácka metropola Olomouc, vydáva archeológom svoje tajomstvá. K najzaujímavejším nálezom patrí dlažba románskeho kostola z 12. storočia, alebo torzo kanalizácie zo 14. storočia.
-
Archeoskanzen v kasárňach začnú budovať tento rok
NITRA 24. apríla (SITA) – S výstavbou archeoskanzenu v areáli bývalých kasární pod Zoborom v Nitre sa začne tento rok. Archeológovia chcú v prvom rade odkryť veľkomoravský kostolík z 9. storočia, ktorý preskúmali už v minulosti. Potrebujú zistiť, v akom stave sa nachádza a na základe toho rozhodnú, či sa bude môcť verejnosti prezentovať vo svojej originálnej podobe alebo formou náznakovej rekonštrukcie. „Tento rok chceme postaviť jedno slovanské obydlie, jednu hrnčiarsku pec a prenosnú sklársku pec,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay.
Otvorenie archeoskanzenu a múzea Veľkej Moravy v areáli kasární je súčasťou plánov na rok 2013, kedy bude 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Dnes však začína byť čoraz viac jasné, že múzeum na budúci rok otvoriť nestihnú. Chýbajú totiž peniaze. Doteraz nebola vypísaná schéma, v rámci ktorej by sa Archeologický ústav mohol uchádzať o financie na zriadenie múzea, poukázal Ruttkay. Projektová dokumentácia je už pritom hotová. Náklady na rekonštrukciu budovy v areáli kasární a zriadenie múzea predstavujú zhruba dva milióny eur. Projekt počíta aj s konferenčnou miestnosťou a vybudovaním laboratória, kde by si mohli laici aj deti vyskúšať rôzne archeologické postupy.
Prvá z 12 budov, ktoré získal Archeologický ústav v bývalých kasárňach od ministerstva obrany v roku 2008, už našla svoje využitie. Po rekonštrukcii v nej vznikol centrálny depozitár keramických nálezov. V týchto dňoch sa začala rekonštrukcia ďalšieho objektu, kde bude centrum dokumentácie nálezov a centrálny depozitár drobných nálezov. Do konca roka by podľa Ruttkaya mohla byť hotová. Na investíciu sa podarilo archeológom získať peniaze z eurofondov. „Ďalšiu, najväčšiu budovu máme momentálne v posudzovaní Agentúry pre výskum a vývoj, ktorá spadá pod ministerstvo školstva,“ doplnil Ruttkay. Využívať by sa mala pre výučbu archeológie, histórie a ďalších vedných disciplín, ktoré súvisia s poznávaním minulosti. Archeologický ústav spolupracuje v oblasti vzdelávania s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzitou Komenského v Bratislave a v súčasnosti pripravuje spoločný študijný program aj s Trnavskou univerzitou. Budova by zároveň mala slúžiť pre letné školy archeológie, ktoré sa konajú pravidelne pre slovenských aj zahraničných študentov.
-
Vzhľadom k tomu, že hrad onedlho zmení svoju tvár, chcel som mať zarchivované zábery súčasného stavu. Zároveň chcem materiál použiť do môjho novovznikajúceho audiovizuálneho black metalového projektu. Viac však teraz neprezradím.
-
Tu je niečo k osobe Blažeja Maďara