antik
Forum Replies Created
-
Zatiaľ čo na Slovensku má štatút NKP, od roku 2002, každá pamiatka zapísaná v ÚZPF, v Českej republike zostala istá kategorizácia pamiatok nadalej.
-
Na Pernštejne bude celú sezónu živo. V rámci akcie Pernštejnský rok, budú môcť návštevníci ochutnať jedlá pripravené v hradnej čiernej kuchyni.
-
Legendárny typograf, designer, grafik a hudobník František Štorm publikoval svoje Eseje o typografii pôvodne ako seriál pre časopis Revolver Revui. Kniha prináša slovom i obrazom sumu poznatkov a skúseností zo sveta typografickej tvorby. Štorm sa s istotou a ľahkosťou pohybuje skrz históriu a súčasnosť, teóriu a prax svojej profesie. Bohato ilustrovaná kniha písaná svižným jazykom neposlúži len ako prameň pre každého koho zaujíma písmo a design. Obsahuje aj presahy do iných sfér ako napríklad volná a úžitková grafika, black metal, filozofia. V závere knihy čitateľ nájde namiesto použitej literatúry zoznam niektorých fontov štúdia Storm.
-
Na Topoľčianskom hrade budú majstrovstvá v terénnej lukostreľbe.
“Zachraňovať hrad, to je poslanie na celý život”, povedal Rastislav Rybanský.
Minimálne na ďalšie štyri roky, kedy by to malo ísť hladko :pottytrain5:
-
V prílohe nájdete príspevok zo Zborníku SNM z roku 2004.
Názov príspevku: Stredoveká a včasnonovoveká pálená strešná krytina na Slovensku.
Autor: Mgr. Peter Nagy
-
Toto je časť tlačovej správy z roku 2004:
Výber pálenej strešnej krytiny na strechu historickej budovy typu kostolík v Kopčanoch má svoje opodstatnenie. “Pálená škridla naozaj vydrží na streche dlho, aj niekol’ko storočí. Tajomstvom dlhovekosti a kvality páIených škridiel je fakt, že boli spracúvané z kvalitne vybranej hliny, ktorá mrzla niekol’ko zím,” hovorí Mgr. Peter Horanský, pracovník Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. “V podstate na každom významnejšom historickom objekte na celom Slovensku sa aj pôvodne nachádzala pálená škridla. Prikladom jej dlhovekosli je napríklad zachovaná pálená škridla z roku 1648, osadená na strechu bratislavskej Segnerovej kúrie na Michalskej ulici. A predstavte si, že spol’ahlivo plnila svoj účel takmer 350 rokov – až do generálnej rekonštrukcie Segnerovej kúrie v roku 1997 !” poznamenáva P. Horanský.
“Na streche kaplnky Zapoľských v Spišskej kapitule bola pri rekonštrukcii identifikovaná ešte staršia pálená
škridla, ako na streche Segnerovej kúrie. Zistilo sa, že je ešte pôvodná, z konca 15. storočia – to znamená že na streche vydržala až 500 rokov!” dodáva P. Horanský. -
ziegler napísal:
Dúfam, že požiar na Krásnej Hôrke konečne rozprúdi diskusiu o na prvý pohľad málo závažnej, ale z hľadiska funkčnosti stavby a jej vzhľadu najpodstatnejšej veci, akou je strešná krytina. Výdobytkom socialistickej pseudoobnovy honosných stredovekých a renesančných pamiatok bola šindľová strecha, ktorá je adekvátna na drevenici alebo drevenom kostolíku. V žiadnom prípade by ju nepoužili na renesančný dom v Banskej Štiavnici, či spomínanú Krásnu Hôrku. Veď načo by bol hrad, ktorý vypália, z prepáčením, dve malé cigánčatá. Ak už niekto investoval do stavby budovy toľko 1000 dukátov, dal si naňu i solídnu strechu. Zástanci šindľa často argumentujú neprítomnosťou škridiel napr. v archeologických nálezoch. Každý archeológ vám však povie, že ho ani nenapadlo taký materiál pri výskume brať. Je to proste súčasť hlušiny. V prípade Krásnej Hôrky máme i ikonografický materiál, na ktorom je jasne viditelná červená škridlová strecha. Ale možno to bol šindeľ z červeného smreku;)
jozo napísal:
“Trošku” demagógie nikoho nezabije ?
vlcik-tlcik napísal:
jozo napísal/a: “Trošku” demagógie nikoho nezabije ? Možno zneistí slabšie kusy. Ak si zoberiem Uhorsko, aj v oblastiach, kde o jedliach, alebo smrekoch nechyrovali, hrady, kaštiele a iné honosnejšie stavby boli zakryté šindľovou strechou, bola to vec nielen veľmi variabilných technických riešení, ale aj vec prestíže a to aj v Banskej Štiavnici. Podľa Zieglera boli komunisti už v stredoveku a gróf Csáky generálny tajomník, lebo na jednom zo svojich hradov mal na červeno natretú šindľovú strechu(17-18.st.). S úlomkom, ktorý by sa možno čiastočne dalo nazvať úlomkom škridle som sa stretol iba na Gýmeši a Plaveckom hrade, čo ale samozrejme nič nedokazuje, ani nevyvracia. http://hu.wikipedia.org/wiki/Fazsindely
ziegler napísal:
Ano gróf Csáky mal možno šindel natretý na červeno, robilo sa to, aby sa splnili podmienky cisárskeho protipožierneho nariadenia. Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Vidím, že predstava šindľa na strechách je u nás zakorenená dosť hlboko. Počul som dokonca prednášku, na ktorej pracovníčka pobočky KPÚ, ktorej sídlo je priamo pod Krásnou Hôrkou, dokazovala na základe veduty Bratislavy z 18. storočia, že tu bol všade šindeľ, pretože sú tie strechy sivé. Myslím, že by mala vidieť škridlu po niekoľkých rokoch v meste, ktoré nemá ústredné kúrenie. Je sivá až sivočierna od sadzí.
jozo napísal:
Óóó, ťažký kaliber demagógie nebol dostatočne smrteľný, tak to pánešek skúša recesiou …. :-) OK, ja to kvitujem, trochu srandy po katastrófe ozaj nikoho nezabije, ba skôr poteší … a boľačky pofúka. Kategorické áno či kategorické nie …. môžbyť to niekomu chutí, mne nie, ale tá sranda z toho, tá je na nezaplatenie, dík.
vlcik-tlcik napísal:
ziegler napísal/a: Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Nepovedal som, že som našiel škridlu, povedal som, že som našiel kúsky črepu, ktoré by teoreticky mohli byť úlomky škridle. Stredovek, renesancia – pokiaľ si dobre pamätám, tak za prvú renesančnú stavbu v týchto končinách by sa dala považovať renesančná prestavba-dostavba kráľovského paláca v Budíne, realizovaná Matejom Korvínom. Pri oprave po II. svet. vojne sa tam uskutočnil archeo prieskum, našlo sa všeličo aj z tejto doby, ale pálená škridla nie. Osobne som kopal ako besný na Starom Zvolene, zlatý prsteň by som ignoroval, ale škridlu by som si bol všimol, pretože ma zaujíma viac, určite aj chlapi v Kinižiho paláci na Lietave etc…………. Čítal som všelijaké archívne dokumenty, ak sa spomínala krytina, šlo o drevený šindeľ a to aj v stredoveku aj novoveku (aj renesancii). Samozrejme, že to nie je smerodatné, ale prvá písomná zmienka o pálenej škridle v Uhorsku pochádza až z roku 1637. Prinajmenšom to ale môže naznačovať, že nešlo o bežnú krytinu a to v tejto dobe renesancia “zúrila” aj na dnešnom Slovensku. PS. Tých zmienok o na červeno zafarbených drevených šindľoch je viac, napríklad aj v tom čase Thurzovskom renesančnom Spišskom hrade. Vedel som, že to nebude len tak, takže vďaka za informáciu o cisárskom protipožiarnom opatrení. http://vmek.oszk.hu/02100/02152/html/04/45.html#70
palo napísal:
Neviem, či mal cisár pán (resp. cisárovná) takých požiarnych inšpektorov, čo by nerozoznali červeno natretý šindel od červenej škridly… Ja som sa pred časom dostal k inej teórii: Červený železitý pigment v ľanovom oleji patrí k najstarším používaným náterom na ochranu dreva. Nie som chemik, ale funguje to nejako tak, že pridaním oxidu železitého dochádza k zmydeleniu oleja, čo zlepšuje jeho vlastnosti ako náterového spojiva. V hotovom náterovom filme oxid železitý chráni drevo pred UV žiarením a inými vonkajšími vplyvmi. http://www.corrosionist.com napísal/a: http://www.corrosionist.com/Pigment_of_Iron_Oxide.html Iron Oxide is a chemical compound composed by Iron and Oxygen. There are differet iron oxides with different chemical formula. FeO Wustite Fe2O3 Hematite (Red) Fe3O4 Magnetite (Black) FeO(OH)·nH2O Limonite Natural iron oxides pigments are derived from hematite, which is a red iron oxide mineral; limonites, which vary from yellow to brown, such as ochers, siennas, and umbers; and magnetite, which is black iron oxide. Prírodný železitý pigment má červenohnedú až oranžovohnedú farbu, je veľmi stály a odolný. Nakoľko je oxid železitý biokompatibilný a netoxický, často sa používa aj v kozmetike a medicíne, ale má aj mnohoraké technické využitie (výroba záznamových médií, plynových senzorov, farebných obrazoviek, …).
vlcik-tlcik napísal:
Dobre si sa dostal, Vďaka. PS. Preklad bude, našiel som si to iba nedávno.
antiK napísal:
Možno by stálo zato vytvoriť diskusiu o historických strešných krytinách. Na našom území by zrejme ako prvý príklad použitia pálenej strešnej krytiny mohli poslúžiť rímske stavby. V Kelemantii pri Iži sa zvyškov škridiel váľajú hromady. Ako ste sa dohadovali či stredovek, prípadne novovek a pálená krytina idú k sebe, tak mám jeden príklad, kde by som v žiadnom prípade neváhal. Hrad Cimburk u Koryčan mal strechy pokryté keramickou pálenou krytinou. Aj dnes je možné na hrade i v jeho okolí vidieť jej zvyšky. Niekedy sa dokonca nájde aj celý zachovaný hrebenáč. Bližšie datovanie určiť neviem, ale isto sa budeme pohybovať už v novoveku. Nemyslím si, že by Cimburk bol tak výnimočný, aby sa pálená krytina nemohla vyskytnúť aj na inom hrade. Aj keď je fakt, že sa v stredoveku a novoveku používala určite menej než šindeľ. Ostatne archeológia pri každom objekte môže spoľahlivo potvrdiť z akého materiálu bola strešná krytina. Bolo by zaujímavé zistiť o tejto problematike viac.
Viac na: http://www.obnova.sk/clanok/poziar-na-hrade-krasna-horka?page=4
-
Blogové reflexie na pýchu piešťanskej secesie Grand Hotel Ruina
-
Zaujímavá genéza názvu jednej budovy:? Erzsébet – Tatra – Elizabeth. A ako sa bude volať za sto rokov? Ak to bude s tou pozvolnou islamizáciou Európy pravda, tak asi hotel Šeherezáda :smt040
-
Z hotela Tatra bude po rekonštrukcii Elizabeth
TRENČÍN 23. marca (SITA) – Známy secesný hotel Tatra v Trenčíne, ktorý momentálne renovujú, sa bude opäť volať po cisárovnej Sissi. Stavba, ktorá pochádza z roku 1901, niesla najskôr maďarský názov po cisárovnej Alžbete Bavorskej – Erzsébet. Následne hotel v roku 1920 získala Tatra banka a o rok neskôr ho premenovali na hotel Tatra. „My sa teraz chceme znovu vrátiť k pôvodnému menu. Hotel teda po znovuotvorení bude vítať hostí pod názvom Elizabeth,“ informovala hovorkyňa spoločnosti Synot Holding Magda Pekařová.
Jana Karlíková z Trenčianskeho múzea poukázala na to, že hotel od svojho vzniku fungoval ako hotel a nezmenil svoju činnosť. S jeho premenovaním môžu mať Trenčania podľa nej problém. “Vlastne sa vracajú k historickému názvu, lenže už v anglickej podobe. Súčasný názov je však už zaužívaný, Trenčania to poznajú ako hotel Tatra,” povedala.
Česká spoločnosť zrekonštruuje secesný hotel Tatra za približne 15 mil. eur. Časť peňazí, a to 3,9 milióna eur pochádza z prostriedkov Európskej únie. V štvorhviezdičkovej Tatre pribudne wellness centrum a presklená hotelová hala s Lobby barom. Menšou zmenou by mali prejsť i hotelové izby. Hotel je pre verejnosť uzatvorený, otvoriť by ho mali pôvodne v máji tohto roka, termín sa však posunul na 1. septembra. Oneskorenie oproti pôvodnému plánu je spôsobené tým, že bolo nutné spraviť dôkladné statické merania a následne statické zaistenie hotela tak, aby mohla nasledovať rekonštrukcia,“ tvrdí Pekařová. Spoločnosť Holding Synot sa podľa Pekařovej snaží rešpektovať secesnú architektúru budovy, ktorá patrí k historickým pamiatkam Trenčína. Je to tak i vďaka nápisu na trenčianskej skale. Trenčania ho budú môcť opäť obdivovať po otvorení hotela. „Po dohode s pamiatkarmi bude nápis verejnosti sprístupnený v čase otváracích hodín hotelových prevádzok,“ zakončila Pekařová.
-
Podzemní chodby pevnosti Josefov
Výstava vysvětluje důvody vedoucí k výstavbě pevnosti a jejího podzemního obranného systému. Popisuje též funkce jednotlivých obranných úseků. Stranou nezůstává historie zpřístupňování chodeb pro turisty.
-
Habsburkí príbuzní na Pruskej línií, tak by sa dali nazvať pevnosti Terezín a Josefov. Prvá nesie meno Márie Terézie, druhá jej syna cisára Jozefa II. Obe sa však už vo vojnách s Pruskom nestihli uplatniť. Svoje využitie však nestrácajú ani dnes. Zvlášť Josefov je prototypom pamiatky, ktorá poskytuje priestor na rôzne súčasné kultúrne podujatia, často veľmi odlišného charakteru. Len tak zbežne pár aktivít: Ravelin XIV, Bastion IV
Josefov každoročne hostí aj dnes už svetoznámy metalový festival Brutal Assault.
-
Krátky dokument venovaný kaštieľu
http://www.youtube.com/watch?v=awh1GsQ7YJk
/// admin: Usmernenie k vkladaniu videa: http://www.obnova.sk/diskusia/video-na-obnovask
-
Konečne článok, ktorý má hlavu a pätu.
“Faktom však ostáva, že aj vyše dvadsať rokov po revolúcii spoločnosť naše pamiatky a zbierky romanticky vníma len ako estetickú kratochvíľu, prípadne – pri ich rastúcej komercializácii – ako súčasť turistického ruchu či kulisu k bombastickému žúru niektorej súkromnej firmy.”