antik
Forum Replies Created
-
Ešte by som sa vrátil k vysielaniu nočnej pyramídy, ktorej hosťami boli pani riaditeľka Eva Lázárová a kurátorka Silvia Lörinčíková. Tieto dve dámy sú zrejme kompetentné starať sa o zbierkovbé predmety. Aj po vypočutí tejto relácie však pochybujem, že sú kompetentné starať sa o pamiatkový objekt. To by samo o sebe nevadilo, ak by múzeum Betliar malo v radoch svojich zamestnancov správcu hradu “kastelána”, ktorý by objektu rozumel a v ideálnoim prípade na hrade býval. Stačí kliknúť na stránke SNM na zoznam zamestnancov. Žiadny správca objektu sa tam však nenachádza. Myslím, že vedúci Oddelenia údržby a opráv, prípadne člen strážnej služby nemôže suplovať taký, pre hrad, dôležitý post ako je správca objektu – kastelán. Netvrdím, že by sa toto nešťastie nestalo, keby správca existoval. Ale je pravdepodobné, že človek bytostne zžitý s objektom mu rozumie a dokáže predvídať a je väčší predpoklad, že bude v správnom čase na správnom mieste.
-
Vychádza vzácny rukopis Jonáša Záborského.
BRATISLAVA 15. marca (SITA) – Na slovenský knižný trh prichádza vzácny rukopis rozsiahleho diela Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových, ktorý v Národnom múzeu v Prahe čakal na vydanie 137 rokov.
Jonáš Záborský svoje Dejiny dokončil v roku 1875 a po násilnom zatvorení Matice slovenskej v tom istom roku poslal svoje rukopisy do Prahy, kde ich uložili do Matice českej. O rok neskôr zomrel. Všetky Záborského rukopisy okrem jedného sa neskôr vrátili na Slovensko. Práve po ňom začal v roku 2002 pátrať Timotej Kubiš, ktorý Dejiny objavil v Prahe. Osem mesiacov text prepisoval do elektronickej podoby, mnohé zle čitateľné a vyblednuté pasáže overoval. Dnes aj vďaka nemu po 137 rokoch vychádza toto vzácne dielo. Ide o doslovný prepis Záborského rukopisu Dejín, ktorý umožňuje dielo zažiť tak, ako ho autor napísal. Kniha vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia Záborského narodenia.
Jonáš Záborský (1812 – 1876) bol slovenským básnikom, prozaikom, dramatikom, historikom, novinárom, kňazom a teológom. Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach, Liptovskom Mikuláši, ale aj ako farár v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímskokatolíckej cirkvi a v roku 1843 bol znovu vysvätený za katolíckeho kňaza. Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom pre kodifikáciou spisovnej slovenčiny, jeho národný program považoval za nerealistický. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadosti slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa najmä literárnej činnosti.
K jeho tvorbe patria klasicistické básnické skladby Žehry, satirické prózy Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Frndolína, didaktická humoreska Dva dni v Chujave, historické poviedky Buld či Svätoplukova zrada a niekoľko drám. -
V prípade požiaru je na mnohých pamiatkach zásah komplikovaný. Po tragickej udalosti na Krásnej Hôrke, nejeden správca pamiatkového objektu zvažuje reálne možnosti úspešného zásahu v prípade požiaru.
Nad touto témou sa zamýšľajú aj kasteláni západočeských hradov.
-
Reštaurátori chcú kaplnkám baziliky vrátiť pôvodný výzor
TRNAVA 14. marca (SITA) – Gotickým podvežovým kaplnkám v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave by mali reštaurátori prinavrátiť pôvodný výzor z čias ich vzniku. Po dvojmesačnom výskume získali dostatok poznatkov k vypracovaniu projektu, ktorý by umožnil odkryť ich pôvodnú výzdobu.
,,Bola by to možnosť prezentovať kompletný gotický interiér v rozsahu, aký v Trnave a okolí v takomto rozsahu zachovaný nie je. Od podlahy cez steny, farebnú výzdobu na kamenných prvkoch, klenby, až po gotický stôl,“ povedal na záver výskumu južnej Kaplnky Božského srdca Ježišovho Tomáš Kucman z reštaurátorského tímu. Trnava podľa neho o gotickú architektúru prišla vďaka tomu, že bola bohatým mestom. Práve preto sa tu veľa búralo a namiesto starých stavieb sa stavali nové. Nemenej zaujímavou je aj severná Kaplnka svätého Michala Archanjela so zamurovaným gotickým oknom a štukovou výzdobou. Aj tu výskum odhalil pôvodnú výtvarnú výzdobu, ktorú by bolo možné po reštaurovaní prezentovať verejnosti. Výskum financoval Farský úrad v Trnave, ktorému bazilika patrí. Na samotné reštaurovanie kaplniek už bude potrebovať peniaze aj z iných zdrojov.
Bazilika sv. Mikuláša patrí spoločne s Katedrálou sv. Jána Krstiteľa k najvyhľadávanejším pamiatkam v Trnave. S výstavbou kostola sa podľa historikov začalo v osemdesiatych rokoch 14. storočia, hrubá stavba bola dokončená v roku 1421. Odvtedy bola bazilika viackrát prestavovaná. Len pred niekoľkými rokmi prešli rekonštrukciou obe jej veže, obnova interiéru by mala začať práve dvoma podvežovými kaplnkami.
-
Začala sa obnova archeologických nálezov na Námestí SNP
BANSKÁ BYSTRICA 14. marca (SITA) – Viaceré dopravné obmedzenia v centre Zvolena vrátane zmien trás niektorých liniek mestskej dopravy si vyžiadal projekt obnovy a prezentácie archeologických nálezov pri Kostole sv. Alžbety na Námestí SNP, ktorý tento týždeň začala tamojšia mestská samospráva. Úplné uzávierky dopravy na Divadelnej ulici a v severnej časti Námestia SNP majú trvať do konca júla, zastávka mestskej dopravy pred obvodným úradom je na toto obdobie zrušená a zastávka z Námestia SNP premiestnená na Ulicu M. R. Štefánika.
Ako uviedol vedúci odboru územného plánovania na zvolenskom mestskom úrade Peter Kašša, projekt zahŕňa úpravu celého okolia katolíckeho Kostola sv. Alžbety, kde archeológovia odkryli zvyšky stredovekej kaplnky, hradieb či radnice. Zaniknutá architektúra bude prezentovaná náznakovou formou, s vyznačením pôdorysu nad úrovňou terénu o zhruba 10 centimetrov. “Objekt karnera zo špitálskeho komplexu je riešený formou náznakovej priestorovej rekonštrukcie, umožňujúcej zároveň sprístupnenie osária. Podlaha osária je zo širokých drevených dosák. Náznaková rekonštrukcia predstavuje vybudovanie drevenej konštrukcie nad objektom karnera, ktorá svojimi rozmermi a tvarom zodpovedá pôvodnému priestorovému riešeniu kaplnky,” uviedol Kašša. Pri prezentovanej torzálnej architektúre budú aj informačné panely s podrobným popisom, textovou, výkresovou časťou a fotodokumentáciou jednotlivých objektov. Súčasťou stavebných úprav je aj verejné osvetlenie komunikácie, priestranstiev a objektu kostola, zatrávnenie plôch s umelým zavlažovaním, výsadba stromov a osadenie prvkov mobiliáru. Divadelná ulica bude v úseku pri kostole vydláždená čadičovými dlažobnými kockami.
Projekt obnovy a prezentácie archeologických nálezov pri Kostole sv. Alžbety je jednou z troch častí projektu Zlepšujeme život Zvolenčanom, na ktorý mesto získalo financie z eurofondov a začalo ho realizovať v auguste minulého roka. Ďalšie dve časti sú rekonštrukcia Tehelnej ulice a úprava Parku Alexandra Domana vo vnútrobloku medzi Ulicou M. R. Štefánika a mestskými hradbami. Celkové náklady na projekt sú 920-tisíc eur vrátane DPH, ukončený má byť v septembri.
-
Pomôcť hradu chce aj obec Krásnohorské Podhradie
ROŽŇAVA 15. marca (SITA) – Obec Krásnohorské Podhradie, ktorá sa nachádza pod nedávno vyhoreným hradom Krásna Hôrka, sa snaží pomôcť pri jeho obnove a hľadá prijateľné riešenia.
„Z dôvodu krízového stavu a zhodnotenia vážnosti vzniknutej situácie sa snažíme hľadať prijateľné riešenie v súlade zo zákonom,“ informoval starosta obce Peter Bollo. Ako informovali miestne noviny Život pod hradom, momentálne sa pracuje na zabezpečení primeraného ošetrenia exponátov a ich uskladnenia do depozitov Slovenského národného múzea. Obec však eviduje snahu ostatných ľudí a organizácií pomôcť pri obnove kultúrnej pamiatky hradu Krásna Hôrka. Vyzývajú, aby záujemcovia konkrétnu formu pomoci adresovali e-mailom na adresy: helpforkrasnahorka@gmail.com alebo pomockrasnejhorke@gmail.com. Obec bude na všetky e-maily odpovedať a postúpi ich aj kompetentným organizáciám, ktoré zabezpečia obnovu hradu.Finančné dary na obnovu hradu Krásna Hôrka treba posielať na účet Slovenského národného múzea, číslo účtu: 7000443743/8180. Remeselníci môžu pomôcť svojimi skúsenosťami, prihlásiť sa treba na telefónnom čísle: +421 944 111 079. Obec prosí aj divadlá a hudobníkov ochotných pomôcť pri podpore pri uskutočnení charitatívneho kultúrneho podujatia, aby kontaktovali vyššie uvedené telefónne číslo.
Strecha najkrajšieho stredovekého hradu zo 14. storočia ľahla popolom v sobotu 10. marca popoludní. Napriek snahe hasičov zhoreli všetky strechy vrátane interiéru horného gotického hradu. Z vyhoreného hradu Krásna Hôrka začali v utorok 13. marca sťahovať exponáty, ktorých podstatnú časť sa podarilo zachrániť pred požiarom, do múzea v Betliari, do Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach. Zachovala sa väčšina interiérov a 90 percent pamiatok, no straty sú aj tak nesmierne.
Hrad Krásna Hôrka je súčasťou Slovenského národného múzea – Múzea Betliar a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Stála hradná expozícia prezentuje staviteľstvo od 13. do 18. storočia, informácie o hrade a jeho majiteľoch. Zbierky obsahujú cenné zbrane, exponáty remeselnej činnosť, hudobné nástroje, textílie a obrazy. V apríli roku 2011 bol hrad zrekonštruovaný.
V súvislosti s tragickým požiarom hradu Krásna Hôrka zriadilo Združenie miest a obcí Horného Gemera fond na obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Rada združenia vyzvala mestá a obce, aby sa tiež pripojili k tejto iniciatíve. Záujemcovia môžu prispievať na číslo účtu: 5026566857/0900. Iniciatívu na obnovu hradu Krásna Hôrka a verejnú zbierku začala aj Nadácia Linaje s cieľom pomôcť samospráve v Krásnohorskom Podhradí a miestnym aktivitám smerujúcim k rekonštrukcii hradu Krásna Hôrka. Prispieť sa dá na účet ‘Zbierka Krásna Hôrka’: 2920872310/1100. Rozsah ako aj účel zbierky bude spresnený po ukončení verejnej zbierky po 15. júni.
-
Košický samosprávny kraj pomôže pri záchrane Krásnej Hôrky
KOŠICE 15. marca (SITA) – Regionálna samospráva pomôže pri záchrane a ochrane exponátov z vyhoreného hradu Krásna Hôrka. Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Zdenko Trebuľa o tom hovoril s Evou Lazárovou, riaditeľkou Múzea Betliar, pod ktoré patrí aj hrad Krásna Hôrka. „Aktuálnu prvú pomoc poskytne Banícke múzeum Rožňava a Východoslovenské múzeum Košice, ktoré dajú k dispozícii technické zázemie, automobily i odborných pracovníkov na presun zbierok a mobiliára. Vo svojich priestoroch i depozitoch sú pripravené uskladniť exponáty, ktoré musia byť z vyhoreného hradu čo najskôr presťahované,“ informovala hovorkyňa KSK Zuzana Bobríková.
„Sme pripravení uvoľniť účelové prostriedky aj z grantovej schémy programu Terra Incognita – Krajina nespoznaná. Tento program je našim príspevkom k projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 a jeho zámerom je predstaviť návštevníkom celý región prostredníctvom tematických ciest. Krásna Hôrka je dôležitým bodom na Gotickej ceste. Je to skvost, za ktorým prichádzajú návštevníci z celého sveta. Prispieť k rýchlej obnove hradu je našim veľkým záujmom a k spolupráci určite vyzveme aj našich partnerov z rôznych oblastí,“ povedal predseda KSK Zdenko Trebuľa.
Košický samosprávny kraj je zriaďovateľom 24 kultúrnych zariadení v celom kraji. Je medzi nimi aj sieť regionálnych múzeí. Muzejnícka solidarita vyvolala okamžitú ochotu všetkých kolegov pomôcť hradu Krásna Hôrka. Košický samosprávny kraj ako zriaďovateľ požiadal všetkých o ústretovosť a všestrannú pomoc.
Strecha najkrajšieho stredovekého hradu zo 14. storočia ľahla popolom v sobotu 10. marca popoludní. Napriek snahe hasičov zhoreli všetky strechy vrátane interiéru horného gotického hradu. Z vyhoreného hradu Krásna Hôrka začali v utorok 13. marca sťahovať exponáty, ktorých podstatnú časť sa podarilo zachrániť pred požiarom, do múzea v Betliari, do Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach. Zachovala sa väčšina interiérov a 90 percent pamiatok, no straty sú aj tak nesmierne.
-
Ak niekto nepozná viac ako desťročie starý zborník Zříceniny historických staveb a jejich památková ochrana, tak na stránke NPÚ je možné si jednotlivé príspevky stiahnuť
Nájdete tam veľa užitočných tém súvisiacich s touto diskusiou.
-
Brnenská vila Tugendhat patrí medzi pamiatky UNESCO. Prehnane drahé vstupné do vily sa ale stáva predmetom kritiky. Návštevníci si za 90 minutovú prehliadku zaplatia viac než keby išli do parížskeho Louvru.
-
Aj na hrade Ľubovňa sa obávajú požiaru.
-
Pekne si to napísal Jozef “Nekompetentnosť v priamom prenose …”
Pri tej reportáži som mal pocit, že spovedajú nejakú pani, ktorá býva v podhradí. Viem, že nie každému je dané, aby vedel odprezentovať veci nejakou formou, ale predsa v prvom rade ide o obsah.
-
Dante Alighieri a jeho Božská komédia sa stávajú predmetom cenzúry. Vraj kniha šíri nenávisť voči židom, muslimom a homosexuálom, tvrdia moralisti z OSN.
Už len čakám kedy nejaký hlupák, moralista označí diela Sokrata a Platóna za propagáciu homosexuality a nestriedmeho života.
Vivat Symposion!
-
Na obnovu Krásnej Hôrky postačí poistka, tvrdí Krajcer.
-
Opustené sakrálne stavby, alebo Kostoly kam nikto nechodí
Ak by niekoho očarila atmosféra takýchto miest, tak nasledujúca stránka ponúka viac praktických informácií
-
Ďalší údajný Metodov hrob nepotvrdil ani revízny archeologický výskum.