antik
Forum Replies Created
-
Z nemenovného rádia som sa práve dozvedel, že evakuácia zbierkových predmetov bude pokračovať, ale že sa momentálne čaká na statika. Odhliadnuc od toho, že statik mal sedieť v aute smer Krásna Hôrka ešte keď horelo, pripadá mi slovenská realita niekedy dosť debilná.
-
Tisíce vzácnych kníhležia ukryté v depozitoch.
O najhodnotnejšie z kníh niekdajšej františkánskej knižnice v Kremnici sa starajú odborníci v Martine. Ostatné zväzky opatruje kremnický magistrát. Pred verejnosťou sú ukryté. Či sa vzácna zbierka dočká lepších časov, dnes nevie povedať nikto.
-
Všeobecný názor na vyhnanie som popísal v predchádzajúcom komente. Čokoľvek viac bude vždy iba domnienka.
Z mojej strany by som ďalšiu debatu ukončil. Neuraz sa Naj, ale príliž veľa “domnienok”, ak to takto diplomaticky nazvem. Uvádzaš informácie, ktoré o Pribinovi určite nevedeli ani jeho súčasníci. Pletieš jedno cez druhé a všetko hodnotíš s kresťanským podtextom. Prípadne berieš informácie z publikácií poplatných dobe.
[quote=naj]
Ak bol prístupný kresťanským myšlienkam, dá sa predpokladať, že mu vyhovoval trochu morálnejší život. Jeho náklonnosť k morálnejšiemu životu cez kresťanskú vieru spôsobovala nenávisť
[/quote]
Akože kresťanský =morálnejší. Tvrdiť, že nejaká ideológia sama o sebe dáva status morálnejšieho života, tak tu už vážne prestáva akákoľvek zmysluplná diskusia o dejinách. V takomto tvrdení je akurát zárodok nechutného elitárstva. Ktým ďalším somarinám o tme a svetle, ktoré zažal až kráľ Štefan…nechcel by si publikovať v Pútniku svätovojteškom? Iste by si si našiel svojich čitateľov.
-
Ano, existujú už dlho rôzne teórie o lokalizácií Samovej ríše aj Veľkej Moravy.
Isté je, že Nitrava bola vojensky anektovaná v roku 833 Moravanmi a tým vznikol štátny útvar zvaný “Veľká Morava”. Z pohľadu cisára Porfyrogeneta “Vzdialenejšia” než tá srbská. Nepochybujem ale o tom, že v tej dobe žili slovania na území dnešnej Ukrajiny, alebo Srbska, nezávisle na tom či už tam siahala moc Mojmírovcov, alebo nie.
-
Jednoznačne pochybujem o príčine vyhnania. Vtedy bolo bežné, že susedné mocnejšie kniežtsvá anektovali svojich susedov a tak sa sami s väčším hospodárskym zázemím stávali životaschopnejšími. Je veľmi pravdepodobné, že takýmto spôsobom vzniklo aj Nitrianske kniežatstvo.
Sám autor ktorého cituješ považuje príčinu vyhnania za domnienku.
Zaulala ma zmienka o “jednotnom československom nárečí”. Každá doba si potrebuje odobriť svoje dogmy. Vlastne Cyril a Metod sú takou ikonou vybájenej československej vzájomnosti. Pamätám si ako nám na základnej škole vtĺkali do hlavy, že Veľká Morava bola vlastne takým predobrazom Československa.
-
Nedávno som narazil na tento článok, ktorý som spomínal vyššie. Názor nech si spraví každý sám.
Tu je začiatok a tu pokračovanie
-
Naj, vidíš ako je skvelé oprášiť vedomosti a neunáhliť sa v záveroch, ktoré “kolú do očí” ;)
Hlavným nezmyslom bolo, ale toto tvoje tvrdenie
[quote=naj]
vyhnal Pribinu …len preto, že povolil stavbu prvého miesta na konanie kresťanského obradu.
[/quote]
Vážne by som chcel poznať zdroj z ktorého si čerpal túto informáciu. Ak teda taký zdroj vôbec existuje :D Ale jeden nikdy nevie, veľa hlupákov servíruje dejiny pre potreby rôznych záujmových skupín.
-
Súhlasím, diskusia je o výmene názorov a tu sa to pekne rozprúdilo.
Naj, dovolím si ťa poopraviť. Mojmír I. určite Pribinu nevyhnal preto, že ten nechal, ako bystrý pohanský pozorovateľ svojej doby, postaviť v Nitre kresťanský kostol. Ani mu nikto nevyklal oči. Pribinov život skončil pri obrane svojho zvereného Zalavárskeho územia.
Teda so všetkou úctou k tebe a tvojim súvercom, prajem trochu viac nadhľadu pri posudzovaní dejín.
-
Tie ideologické potreby stále pretrvávajú.
-
Pekné video + rôzne informácie v rumunčine Cetatea Oradea
A tu je zase ukážka z dokumetárneho filmu o pevnosti od Romedie
-
[quote=pitbul1]
S tou faľšovanou minulosťou však niečo urobiť môžme – paradoxne viac než s tou súčasnou
[/quote]
Vidím, že ty už si začal :D Takto to vypadá keď sa dejín chopí niekto, kto skôr píše ako rozmýšľa. Mňa si svojimi pár príspevkami uistil, že od nadhľadu (ktorý je prvoradým predpokladom k narábaniu s dejinami) máš na míle ďaleko. Z nejakého dôvodu si protikresťansky zameraný (to ja som tiež a veľmi), ale teba tvoja fanatickosť zaslepuje a potom napíšeš vždy nejaký nezmysel hodný podpriemerného nedouka. Dejiny si nestačí len naštudovať (tým ovšem nemám na mysli okopírovanie nejakého ecyklopedického zoznamu z nejakej podpriemernej publkácie), ale treba o nich aj premýšlať. Pochopil by si, že ľudia sa vo svojej podstate nemenia a že len využívajú vymožeností tej ktorej doby.
-
To mi teda vysvetli v čom sa tvoj citát týka územia Slovenska???
Ja som hlavne nepochopil prečo si sem zavesil “chronologický zoznam cirkevných zločinov”, ktorý je dosť dlhý a encyklopedický na to aby niečo povedal k téme diskusie a na druhú stranu dosť krátky, pokiaľ by chcel vymenovať všetky cirkevné prešlapy v dejinách.
Si veľmi povrchný vo svojom hodnotení histórie. V istom zmysle mi to pripomína článok v novom časopise Rodná cesta. Celkom som bol na toto nové periodikum zvedavý. Žiaľ, článok pojednávajúci o slovanských povstaniach bol dosť jednostranne pojatý, že mu nepomohla ani citácia z Fredegarovej kroniky. :D
Pokiaľ budeme akýmkoľvek spôsobom hodnotiť christianizáciu nášho územia, treba si uvedomiť, že o tento politický akt žiadali sami naši slovanskí predkovia. Žiadali aj Avari, ale tí boli skúšobnými misiami ohodnotení ako menej prispôsobiví a teda odmietnutí. Christianizácia u prispôsobivejších Slovanov mohla začať a nemám na mysli teraz byzantskú misiu, ale snahy vychádzajúce z Regensburgu a Aquilei.
-
Počuj Pitbul, nejako sa ti nedarí tematicky trafiť tú správnu diskusiu. Skús si otvoriť prípadne novú s názvom niečo na štýl “Cirkev, zločinecká organizácia v dejinách”, alebo niečo podobné. Pretože ani tu nevidím spojitosť uvedených encyklopedických údajov (vytrhnutých z kontextu) s christianizáciou nášho územia.
-
Veľký Varadín, Nagyvárad, Oradea.
Pevnosť aj keď drevozemná tu stála zrejme už od 9. storočia. Kráľ Ladislav I. tu založil opevnený kláštor. Priestor sa postupne rozrastal a pribudla hlavne katedrála v gotickom slohu. Mimochodom v nej našli svoj dočasný posmrtný pokoj také kráľovské osobnosti ako Ladislav I. Svätý, Ondrej II., Štefan II., Ladislav IV. Kumánsky, Beatrix Luxemburská (druhá manželka kráľa Karola Róberta), Mária Uhorská a Žigmund Luxemburský. Svoje kovolejecké umenie tu vystavovali bratia Martin a Juraj z Kluže…
Pevnosť bola svedkom monohých slávnych a pohnutých udalostí. Hlavne v období, keď si (ako rumunská historiografia často uvádza) Uhorsko rozdelili Habsburgovci s Turkami.
Dnešná podoba hviezdicovej pevnosti je výsledkom prestavby talianskych inžinierov (1570 – 1618). V roku 1660 Varadín obsadili na 32 rokov Turci. Práve oni zničili gotickú katedrálu.
Keď v roku 1692 dobyl pevnosť cisársky generál Heissler, bola následne prestavaná vojenským inžinierom barónom Ernst von Borgsdorf. Pevnosť hrala úlohu aj v poslednom prorihabsburskom povstaní Františka Rákocziho II. V priebehu 18. storočia bola viackrát stavebne upravená. V revolučnom roku 1848 slúžila povstalcom. Medzi dvomi svetovými vojnami v nej bola policajná škola. Po vojne do roku 1989 mala nadalej vojenské využitie a slúžila ministerstvu vnútra.
V súčasnosti za pomoci štrukturálnych fondov prebieha postupná obnova a archeologický prieskum. Chcelo by to po rokoch osobnú návštevu, ktorá by mohla poskytnúť porovnanie ako sú využívané prostriedky z dotácií u nás a v Rumunsku.
-
Mne sa nezdá, že by tu niekto prejavoval nejaké nadšenie. Problém bude skôr u teba, že to tak vnímaš. Ich pôsobenie je rôzne vykladanou a zneužívanou kapitolou našich dejín. Je teda zaujímavé sledovať ako sa napríklad stavanie súsoší stáva symbolom niečich politických ambícií, alebo že vystavujú falošný Metodov náhrobný kameň a podobne. A o tom je táto diskusia.