antik
Forum Replies Created
-
Haló Pitbul, skús sa prekliknúť na tú diskusiu o Christianizácii a pokračovať tam.
-
Aby sme sa trochu vrátili k téme…Súsošie sv. Cyrila a Metoda v Komárne a jeho osud
Téma prijatia kresťanstva na našom území by sa mohla rozvinúť v nasledujúcej diskusii:
-
[quote=vlcik-tlcik]
Keby tam boli aj fresky od Giotta, na Slovensku je to jedno, odrbali by ich dolu aj s omietkou, lebo treba novú rovnú najlepšie vrecovú, ako som bol párkrát svedkom. Čo sa týka kaštieľa trebárs v Moravanoch, ten je na ceste do…….
NKP je tam aj park, ktorý je už vyše roka predaný, lebo štát na jeho údržbu nemá peniaze. Tak ho predali súkromníkovi, ktorý naň serie detto, akurát, keď príde ten správny čas, tak na ňom zarobí.
Ak by aj niekto získal kaštieľ späť, je mu bez parku a ešte nejakých priľahlých parciel na ……..
Nehovoriac o tom, že novému majiteľovi, keď je taký milovník parkov už KPÚ mala dávno šľapnúť na krk, ale načo, že.
Zápisnica, vtedy ešte park predaný nebol, o rok sa to už podarilo, za akú cenu neviem
[/quote]
Prenesené z témy: Zachránime hlohovský zámok
-
“hradzámokkaštieľkasáreňbarabizňa”… zabudol si ešte polepšovňa :D
-
Zámok, či kaštieľ…to je občas zložité vybrať to správne pomenovanie. Hlohovec je vlastne pôvodne veľmi starý hrad, spomínaný v roku 1113. Je pravdepodobné, že stál už skôr. Ja by som sa ho predsa len zastal. Nachádza sa naozaj v hroznom stave, ale iste má svoje kvality, respektíve priestory, ktoré sú zaujímavé. Ďalej sa zachoval nádherný anglický park s monumentálnymi platanmi. A skvostom je nepochybne empírové divadlo.
-
Trnava má zmapované svoje hudobné dejiny
TRNAVA 6. marca (SITA) – Dejiny hudby v Trnave od stredoveku až do druhej polovice 20. storočia zmapovala muzikologička Edita Bugalová v knihe Hudobná Trnava a Mikuláš Schneider – Trnavský, ktorú predstaví dnes, v stredu 7. marca v Západoslovenskom múzeu v Trnave.
Kniha prináša predovšetkým komplexný pohľad na život a dielo Mikuláša Schneidra – Trnavského, ktorého autorka považuje za tvorcu hudobných dejín mesta. Čitateľa oboznamuje s jeho duchovnou tvorbou a zaraďuje hudobného skladateľa do kontextu vývoja slovenskej hudobnej tvorby. Bugalová zdôrazňuje, že na rozdiel od publikácií spred roku 1989 sú v jej knihe o skladateľovi objektívne fakty, neskreslené dobovou ideológiou. Zároveň prináša mnohé dosiaľ neznáme okolnosti vzniku viacerých diel. Autorka nevynechala ani hudobné aktivity historickej Trnavskej univerzity, ale publikuje aj objavné fakty o lokalizácii divadelných sál a priestorov v meste v dávnej minulosti.
Bugalová, ktorá je riaditeľkou Hudobného múzea SNM, sa dlhodobo špecializuje na život a dielo Schneidra – Trnavského.
Knihu Hudobná Trnava a Mikuláš Schneider – Trnavský vydal Spolok svätého Vojtecha s podporou ministerstva kultúry.
-
Falzum Metodovho nárobku.
Památník Velké Moravy ve Starém Městě bude do 31. 12. 2012 vystavovať falzum Metodovho nárobku. Jedná sa o dva kamene, ktoré boli vykopané v roku 1932 v päť metrovej hĺbke na mieste nazývanom “Hroby” v pohorí Chřiby. Príbeh známeho podvrhu začal tým, že domkárka z moravskej Stupavy Klementína Maštalířová začala mať v roku 1926 v snoch zjavenia, v ktorých jej samotný solúnsky lingvista radil kde nájsť jeho hrob. Už som tu o tom na obnove referoval. Viac informácií o podvrhu a výstave v nasledujúcich videách.
-
Vskutku “reprezentatívny” kastelán.
-
Arad sa mi dúfam podarí navštíviť. Nádherná hviezda a fascinuje ma na fotkách ten spustnutý kostol uprostred pevnosti.
Zostal by som ešte v tomto regione. V “susednom” Temešváre musela byť tiež pekná pevnosť. Dnes ju pripomína havne bastion Márie Terézie, ktorý splynul so súčasným mestom. Moderný dizajn prestúpil pôvodnú hmotu bastionu. Kombinácia kovo-sklennej kaviarne mi nepríde moc štastná, menej mi kupodivu vadí riešenie dopravnej situácie priamo cez bastion.
-
Možno je to tým, že v Kodani sú mnohé štvrte, ktoré s európskosťou nemajú nič spoločné, že som si obľúbil práve ten dánsky poriadok. A samozrejme aj ich architektúru, vrátane súčasnej. Ale naspäť ku Kastelletu.
Výstavbu pevnosti inicioval dánsky kráľ Christian IV. v roku 1626. Dobudovanie zložitejšieho pevnostného komplexu, ktorý chránil mesto a prístav dokončil kráľ Frederick III. Po švédskom obliehaní Kodane (1658–1660) fortifikáciu prestaval holandský inžinier Henrik Rüse. Pevnosť sa vtedy nazývala “Citadellet Frederikshavn”, ale neskôr sa vžil názov Kastellet. Pevnosť slúži dodnes armáde, ale je využívaná aj ako múzeum v prírode, či verejný park.
http://www.youtube.com/watch?v=kq86ApILUc8&feature=player_embedded#!
-
Milo, súhlasím, sústava opevnení v Komárne je unikát.
Jusuf, skvelá voľba. Christianshavn už dnes nepôsobí moc ako pevnosť(aspoň zvnútra), ale Kastellet je pekná ukážka zachovanej pevnosti. Nachádza sa kúsok od kodaňskej “hviezdy – celebrity” Malej morskej víly, ktorá sa stala symbolom mesta. Absolútna väčšina turistov zakončí svoju prehliadku Kodane prave pri tejto soche a pritom stačí “pár krokov” a ocitli by sa pred bránou Kastelletu. Bol to môj obľúbený cieľ v tom krásnom meste.
-
„Zámerom obnovy je dostať hrady do takého stavu, aby boli lákadlom pre turistov, či už domácich alebo zahraničných.”
Tak a sme doma. Netreba chrániť podstatu, hlavné je aby tí turisti chodili, fotili, konzumovali, platili. Amen.
To ako rečníka nenapadlo, že taký hrad môže byť lákadlom aj bez toho aby sa dostal do stavu vyhovujúcemu démonovi zvanému turistický ruch?
Článok: Zázrak ministra Krajcera: Chystá opraviť polovicu slovenských hradov!
-
Škoda že Leopoldovská pevnosť slúži bezvýhradne svojmu druhotnému využitiu. Vedel by som sa stotožniť s myšlienkou, že by sme mali pri odbočke z diaľnice taký náš skanzen na spôsob Bourtange. Ale to asi dosť fantazírujem…
Osobne mám radšej Novú a hlavne Starú pevnosť v Komárne, ale samozrejme aj na opačnej strane Dunaja sú pekné kúsky.
-
Jedna z najstarších stavieb u nás, v jedno z najkrajších popoludní tejto zimy.
-
Bourtange nechal postaviť Viliam I. Oranžský. Dôvodom k stavbe pevnosti bolo obsadenie mesta Groningen španielskou armádou v roku 1580. Jej úlohou bola kontrola jedinej prístupovej cesty z Nemecka do Groningenu. Pevnosť hrala dôležitú úlohu počas domáceho holandského odboja proti španielskym Habsburgovcom, tak aj počas celej tridsaťročnej vojny. Osvedčila sa aj v roku 1742, kedy sa bojovalo o rakúske dedičstvo a pruská armáda si na nej vylámala zuby. Od polovice 19. storočia prestala slúžiť svojmu účelu a mnohé priekopy a valy ustúpili rozrastajúcej sa dedine. V roku 1964 rozhodla štátna správa, že pevnosti, ako významnej kultúrnej pamiatke, bude prinavrátený vzhľad z roku 1742. Postupná rekonštrukcia trvala skoro tridsať rokov.