antik
Forum Replies Created
-
Z košickej plavárne bude Kunsthalle
-
Na Vizovickom zámku našli vzácnu grafiku, ale aj rodostromy…viac
Oficiálne stránky zámku Vizovice
-
Ešte k predchádzajúcej téme…
-
Stokami za kultúrnym dedičstvom.
Technická pamiatka Stará čistírna odpadních vod v Bubenči má status "národní kulturní památka".
Rozhovor nielen o inšpirácii "čistírnou" s najväčším českým "kanálológom"
Pre ďalšiu inšpiráciu:
VÝZKUMNÉ CENTRUM PRŮMYSLOVÉHO DĚDICTVÍ FA ČVUT V PRAZE
a nakoniec niečo naozaj temné a hrôzunaháňajúce Podzemní továrna Richard
-
Výstava "Zničené kostely severních Čech" zaznamenala obrovský záujem verejnosti. Po ukončení bude putovať ďalej.
-
Nóri natáčajú na Pernštejne rozprávku.
-
Loď Šturec aj parníček Devín chcú aktivisti oživiť
BRATISLAVA 24. január (SITA) – Aktivisti v pondelok predstavili štyri projekty na oživenie histórie na rieke Dunaj. Chcú obnoviť poslednú historickú motorovú loď Šturec aj prevádzku bratislavského Propeleru. Tiež chcú oživiť slávnu históriu kolesového parníčka Devín a zhotoviť plávajúcu fontánu Martinengo. Rozvojové projekty predstavili zástupcovia Občianskeho združenia Spoločnosť Ferdinanda Martinenga v spolupráci so spoločnosťou Nautivia s.r.o. a občianskym združením Lodné múzeum Šturec. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová.
Historická motorová loď Šturec bola postavená v Komárne v roku 1937 a krstil ju prvý slovenský predseda vlády Československej republiky v medzivojnovom období Milan Hodža. Loď je umiestnená v bratislavskom prístave, nedávno ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii by mala byť vystavená v múzeu. „Chceme urobiť v lodi expozíciu histórie slovenskej plavby i nášho plavebného podniku, aby ľudia mali predstavu, ako táto plavba na území Slovenska začínala, kedy to vzniklo a aby poznali všetky historické súvislosti,“ priblížil Juraj Bohunský zo spoločnosti Slovenské plavby a prístavy v Bratislave. Ako pokračoval, cieľom je tiež sprístupniť ju návštevníkom, aby si ju mohli prezrieť od kormidelne až po lodné dno. Fontána Martinengo by mala pripomínať prácu hasičov a záchranárov, zakotvená by mala byť na petržalskej strane oproti nákupnému centru Eurovea. Kolesový parníček Devín by mal premávať medzi mostmi Appolo a Lafranconi.
„Bratislavská župa projekt chce podporiť. Obrátime sa na zastupiteľstvo Bratislavského kraja, ako v prípade Viedenskej električky, aby sme podporili nielen koľajovú, ale aj dopravu po Dunaji, ktorá má obrovskú históriu,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Záštitu nad projektmi prevzali bratia Peter a Pavol Hochschornerovci.
-
O záchrane Bratislavského hradu so synmi Alfreda Piffla
BRATISLAVA 24. januára (SITA) – Snahy o záchranu Bratislavského hradu v polovici 20. storočia budú témou štvrtkovej besedy v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Beseda sa v priestoroch výstavy Obnova Bratislavského hradu začne o 16:00. Stretnutie so synmi profesora Alfreda Piffla – Jánom a Lukášom, sa zameria najmä na aktívnu účasť ich otca pri záchrane a obnove hradu v rokoch 1953 až 1957. Vstup na výstavu a stretnutie s Pifflovcami je pre všetkých záujemcov voľný, agentúru SITA o tom informoval Artur Šturmankin z centra marketingu a komunikácie Slovenského národného múzea.
Výstavu Obnova Bratislavského hradu pripravilo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum s finančnou podporou ministerstva kultúry. Predstavuje dejiny Bratislavského hradu a dve rozsiahle rekonštrukcie hradu v polovici 20. storočia a v súčasnosti. "Rytierska sieň ako miesto výstavy symbolicky spája minulosť s prítomnosťou. Sieň vznikla v 15. storočí počas gotickej prestavby hradu za panovania Žigmunda Luxemburského. Vrcholným obdobím hradu bolo 18. storočie, keď ho dala prestavať kráľovná Mária Terézia. V roku 1811 hrad vyhorel a až do polovice 20. storočia chátral.
Počiatočná obnova Bratislavského hradu sa začala v 50. rokoch minulého storočia v súvislosti s archeologickým výskumom hradného areálu a rovnako aj s rekonštrukciou hradu. Pokusy zachrániť hrad iniciovali viaceré významné osobnosti," informoval Šturmankin. Projekt záchrany a využitia hradu vypracoval v roku 1953 tím pod vedením českého architekta, profesora Alfreda Piffla, známeho ako záchrancu Bratislavského hradu a ďalších slovenských pamiatok. Neskôr za projektom obnovy stál architekt Dušan Martinček. Súčasná rekonštrukcia sa začala v roku 2008 podľa návrhu Petra Boudu a Ivana Masára. Súčasťou propagácie výstavy sú dve nové publikácie – katalóg výstavy a Bratislavský hrad na pohľadniciach. Pre deti je pripravený vzdelávací program Príbeh Bratislavského hradu a premierovaný animovaný film o dejinách hradu. Výstava Obnova Bratislavského hradu je otvorená pre verejnosť denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00. Okrem nej môžu návštevníci hradu vidieť tiež výstavu Svedectvo času – Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade v Klenotnici Bratislavského hradu. Viac podrobností o programe múzeí zo siete Slovenského národného múzea možno nájsť na jeho webstránke – http://www.snm.sk.
-
Prešovská hradná cesta, opäť nezamestnaní a turistický ruch
-
Naozaj nepekná skladba muriva.
Vĺčik, bez toho čím človek prešiel, by nikdy nebol tým čím je dnes.
V istom zmysle som sa tiež podielal na prznení hradu. Nemyslím teraz ani tak na nejaké neadekvátne stavebné zásahy, v tomto (mojom) prípade mi ide skôr o súčasné využitie…vstupné a turistický gýč nepatria na zrúcaniny.
-
Archeopark Netolice je první jihočeskou archeologickou památkou, prezentovanou moderní formou přímé rekonstrukce, která je zaměřena především na málo známé období raného středověku českých dějin.
-
Josip Plečnik, výročie architekta, ktorý zmenil tvár Prahy.
-
Ano, je to široká téma. Ja som vlastne ani nehodnotil nezamestnaných na hradoch, lebo nemám s nimi osobnú skúsenosť…
Vrátim sa k pôvodnej téme a Vĺčikovej otázke.
Neprijateľné rakúske riešenie? No, asi by som to zhrnul najjednoduchšie tak, že mi to pripomína "maďarské riešenie" oživenia hradných rumovísk. Maďarské preto, že mi je asi krajansky (uhorsky) najbližšie. Pretože som videl samozrejme dosť nestredoeurópskych príkladov, kedy je pamiatka dehonestovaná či už použitou technológiou, alebo využitím (nevylučuje sa kombinácia oboch). Nemám teda pochopenie, pre rôzne pseudo-dostavby na už rozrumených hradoch, rôzne zábradila zapustené do korún nadstavených tzv. obetovanou vrstvou, pseudo-miestnosti a schodiská čo sa na nič nehrajú a rôzne odvážne architektonické riešenia, ktoré sa snažia kĺbiť staré s novým…nerezové ostenia, sklenené "zimné záhrady", ktoré by mohli skôr poslúžiť ako podkrovný súkromný ateliér. Všetky tieto nové prvky uberajú hradu na atmosfére, ktorá je pre mňa dôležitá a kôli ktorej takéto miesta vyhľadávam. Nemám rád turistický gýč, ktorý ide ruku v ruke s komerčným využitím "opravenej" pamiatky. Mám rád pocit, kedy napr. arkier, alebo len jeho torzo vraví: "zastav sa a naslúchaj hlasu pominuteľnosti, veď v tichu a samote pochopíš kaskády času". Stánok s algidou, alebo moderná kaviareň v útrobách bývalého hradného paláca mi takýto zážitok neposkytne. Turistický ruch sa totiž často tvári ako záchranca pamiatok, ale práve jemu sa často prispôsobuje pamiatka, aby bola čo najlepšie "využiteľná". Možno je to prirodzený vývoj, ale v tom prípade som na úrovni vnímania K. H. Máchu…možno doslova, pretože nelze zapomenouti na Házmburk, Kamýk, Bezděz, Michalovice a mnohá další místa spatřená kdysi…
-
"Nezamestnaní na hrad" také postrevolučné heslo
-
Zámok v Kroměříži má opravený portikus